Spoločné spanie rodičov s deťmi je téma, ktorá vyvoláva rozporuplné názory. Kým niektorí rodičia naň nedajú dopustiť, iní sa snažia podporovať nezávislosť svojich detí od útleho veku. Každá rodina má svoju vlastnú dynamiku. Niektorí rodičia bez problémov zaspávajú so svojimi deťmi v obrovských posteliach a iní držia dvere svojej spálne pevne uzamknuté.
To, ako kto spí, sa stáva jednou z horúcich tém, v rámci ktorej si obe strany hája svoje pozície, podobne ako dojčenie. Aj jedna aj druhá strana opiera svoje presvedčenie o vedecké tvrdenia. Dokonca aj tí rodičia, ktorí si povedali, že dieťa do svojej postele nikdy neuložia, zmenili svoj názor pod tlakom okolností, ako je napríklad choroba či strach dieťaťa alebo spomínané dojčenie, ktoré je pohodlnejšie vo vlastnej posteli ako v druhej izbe.
Výhody a Nevýhody Spoločného Spania
Blízkosť rodiča počas spánku prináša dieťaťu pocit bezpečia a istoty. Tento fyzický kontakt môže pozitívne ovplyvniť emocionálny vývoj a upevniť vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Hoci je spoločné spanie prospešné najmä pre najmenšie deti, treba myslieť na bezpečnosť. Matrace musia byť pevné, okolie postele upratané od vankúšov a prikrývok, ktoré by mohli dieťaťu brániť v dýchaní.
Hoci je spoločné spanie praktické v prvých mesiacoch života dieťaťa, môže mať nevýhody, ak pokračuje príliš dlho. Jednou z najčastejších výziev je, že deti sa môžu stať závislými na prítomnosti rodičov pri zaspávaní. Spoločné spanie môže mať negatívny dopad aj na vzťah medzi rodičmi. Keď sa všetok večerný čas sústredí na uspávanie dieťaťa, rodičia často strácajú príležitosť venovať sa jeden druhému. Tieto „stratené večery“ môžu ovplyvniť partnerskú intimitu a narušiť vzájomnú komunikáciu. Odborníci preto odporúčajú, aby rodičia vedome plánovali čas na seba, aj keď je spoločné spanie súčasťou ich rutiny.
Ako používať Ferberovu metódu na tréning spánku | Sprievodca pre rodičov | Rodičia
Kedy Prejsť na Samostatné Spanie?
Každé dieťa je jedinečné, a preto neexistuje presný vek, kedy by malo prejsť na samostatné spanie. Väčšina odborníkov sa však zhoduje, že tento prechod by mal nastať medzi druhým a štvrtým rokom života, keď dieťa začína rozvíjať pocit nezávislosti. Rodičia môžu začať tým, že dieťa uspávajú vo vlastnej postieľke, no zostávajú pri ňom, kým nezaspí. Postupne môžu skracovať čas, ktorý pri dieťati strávia, až kým sa naučí zaspávať samo.
Úspešný prechod na samostatné spanie si vyžaduje kombináciu rutiny, podpory a trpezlivosti. Deti ocenia pravidelné večerné rituály, ktoré im poskytujú pocit bezpečia. Okrem toho je dôležité zabezpečiť správne prostredie na spánok. Tlmené nočné svetlá, ako sú lampy od značky Mr Maria, dokážu vytvoriť pokojný priestor, ktorý podporuje pocit bezpečia. Okrem podpory dieťaťa by rodičia nemali zabúdať na udržiavanie svojho vzťahu. Spoločné večery, ktoré deti často narušia svojou prítomnosťou v rodičovskej posteli, môžu byť dôležitým momentom na upevnenie vzájomnej blízkosti. Vytváranie vyvážených spánkových návykov je tak nielen otázkou detského vývoja, ale aj harmónie v celej rodine. Spoločné spanie môže byť prínosné, no iba v prípade, ak nezasahuje negatívne do života rodiny.
Vplyv na Vývoj Dieťaťa
Podpora samostatného spánku dieťaťa je dôležitou súčasťou jeho vývoja, ktorá posilňuje nezávislosť a sebadôveru. Rodičia by mali byť trpezliví a používať overené stratégie, aby tento prechod prebehol hladko. Zároveň by nemali zabúdať na svoje vlastné potreby a budovanie partnerského vzťahu.
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že psychológovia sa zhodnú v tom, že nie je nič zlé na tom, pomaznať sa so svojim 8-ročným dieťaťom v posteli, prípadne spať s ním, keď je v strese alebo choré. Spanie s dieťaťom nevnímajú ako zásadný problém, upozorňujú však, že je dôležité uvedomiť si, o koho potreby ide.
Výskumy a Štúdie
Sú štúdie, ktoré dokazujú, že aj deti staršie ako bábätká, ktoré spia so svojimi rodičmi netrpia žiadnymi vývojovými abnormalitami. Dokazuje to napríklad výskum na takmer tisícke nízko príjmových pároch, ktorý sa začal, keď dieťa malo 1 rok. Vedci sledovali deti a ich spánkové zvyklosti aj ďalej, vo veku 2 a 3 rokoch. Následné hodnotenie ich správania, sociálneho a kognitívneho rozvoja realizovali u nich ako u päťročných. Ukázalo sa, že niektoré negatívne výsledky spojené so spánkom v rodičovskej posteli, ako napríklad horšie sociálne a kognitívne výsledky, vymizli, keď vedci vzali do úvahy socioekonomický status, vzdelanie matky, rodičovský štýl a etnickú príslušnosť. Vedci uzavreli, že spoločné spanie nemá za následok žiadne vývinové problémy.
Z antropologického pohľadu nezmyselne vyznieva, že by spanie v bezpečí rodičovskej prítomnosti, mohlo ublížiť batoľaťu alebo mať negatívny dopad na jeho správanie či sociálny vývoj. Spánkové problémy skôr vznikajú kvôli nepochopeniu inštinktívnych potrieb batoliat a rodičovskou snahou vtesnať sa do noriem a očakávaní spoločnosti 21. Iný výskum zase poukázal na to, že je zaujímavé, i keď by to nemalo nikoho prekvapiť, že ak rodičia naplnia prirodzenú ľudskú potrebu kontaktu a blízkosti počas raného detstva, neurobí to z dieťaťa „závisláka“ na ich prítomnosti. Práve naopak, skorá závislosť vedie k skorej nezávislosti a vyššiemu sebavedomiu.
Niektorí ľudia mylne spájajú ochotu batoľaťa samo sa uspať s jeho nezávislosťou. Odporcovia spoločného spania sa zase môžu oprieť o štúdiu 4000 detí vo veku od 3 mesiacov do 6 rokov. Jej výsledky preukázali, že zdieľanie spoločnej postele medzi rodičmi a deťmi je bežná prax a výsledkom je, že deťom to vo veku 6 rokov negatívne ovplyvňuje ich mentálne zdravie. Vedci rozdelili deti do štyroch kategórií, tých, ktorí nikdy s rodičmi nespali, tých, ktorí s nimi spali len v skorom detstve, tých, ktorí s nimi spali dlhšiu dobu a napokon tých, ktorí s nimi spali stále. Ukázalo sa, že deti posledných menovaných a tých, ktorí spali s rodičmi v ranom detstve, vo veku 6 rokov museli čeliť rôznym problémom. Sledovali najmä výskyt ADHD, problémov v správaní, úzkostí a depresií. Štúdia však nebrala do úvahy niekoľko faktorov, na základe ktorých došlo k jej úpravám, napríklad socioekonomický status, mentálne zdravie matky, nadmerný plač bábätiek.
Spoločné Spanie a Puberta
Podľa najnovších štúdií je spoločné spanie v rodinách bežnou záležitosťou. Približne 45 % amerických matiek necháva z času na čas spať svoje deti vo veku 8 až 12 rokov u seba a 13 % im to dovolí každú noc. Kanadská pediatrická spoločnosť dokonca definovala tzv. behaviorálnu nespavosť, diagnózu, ktorá popisuje správanie približne 20 - 30 % detí, ktoré nemôžu zaspať alebo zostať spať a počas noci sa presúvajú do rodičovskej postele.
Rodičia často predpokladajú, že zo strachu počas noci deti vyrastú, preto im dovolia spať vo vlastnej spálni, ale nie vždy je to tak. Výsledok spoločného spania do vyššieho veku je, že dieťa sa nedokáže spoľahnúť na seba. Nezažíva tiché chvíľky, kedy je len samé so sebou a môže sa sústrediť na svoje vnútorné pochody. Učí sa, že sú to vonkajšie mechanizmy, ktoré mu pomôžu zvládnuť úzkosť a stres. Spoločné spanie navyše neprináša len sekundárne negatívne dôsledky pre dieťa, ako napríklad neschopnosť prespať u kamarátov, v tábore či škole v prírode, ale je to problém aj pre rodičov.
Najlepšie je, riadiť sa potrebami vášho dieťaťa. Ak si myslíte, že dieťa už prekročilo pomyselnú hranicu spania vo vlastnej izbe, dovoľte mu napríklad spať na matraci u vás v spálni, nie vo vašej posteli. Deti potrebujú našu prítomnosť, uistenie, že tu niekto pre nich je. Prípadne môžete spať u nich v posteli a keď zaspia, vzdialiť sa do svojej spálne. Nevyháňajte deti z vašej postele, ani keď sú už staršie. Všetky deti raz vyrastú z potreby spať so svojimi rodičmi. Niektorým to trvá dlhšie, iným kratšie.
Tabuľka: Prehľad výhod a nevýhod spoločného spania
| Výhody | Nevýhody |
|---|---|
| Pocit bezpečia a istoty pre dieťa | Závislosť dieťaťa na prítomnosti rodičov pri zaspávaní |
| Upevnenie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom | Negatívny dopad na partnerský vzťah |
| Pozitívny vplyv na emocionálny vývoj | Strata intimity a komunikácie medzi rodičmi |
