V pondelok 29. augusta si pripomíname Sťatie sv. Jána Krstiteľa. Táto udalosť je známa z biblických dejín, a preto sa zameriame na ňu cez prizmu známeho obrazu od talianskeho umelca Michelangela Amerighi da Caravaggia.
Caravaggio: Sťatie sv. Jána Krstiteľa. Zdroj: wikimedia commons
Caravaggio a jeho dielo
Caravaggio tvoril v období manierizmu a stal sa jedným z predstaviteľov tenebrizmu a naturalizmu v maliarstve 17. storočia. Jeho tvorba sa vyznačuje dynamickým rozmerom vďaka týmto technikám.
Obraz Sťatie sv. Jána Krstiteľa namaľoval v roku 1608 na Malte. Dodnes sa nachádza v Katedrále sv. Jána v La Vallete. Obraz je známy svojou brutalitou a naturalistickým poňatím popravy Jána Krstiteľa.
Caravaggio sa rozhodol zobraziť okamih bezprostredne pred sťatím. Kat na obraze už zasadil sv. Jánovi Krstiteľovi smrteľnú ranu mečom, ktorá však neoddelila hlavu, preto chce kat nožom prerezať zvyšné šľachy, aby proces dekapitácie zavŕšil.
Kto sa podrobnejšie na obraz zadíva, tak zistí, že Caravaggio sa "podpísal krvou sv. Jána Krstiteľa" pod mláku krvi vytekajúcu zo svätcovho tela. Ide o jediný podpis Caravaggia na jeho dielach.
Život Caravaggia
Caravaggio bol známy pouličný výtržník a duelant. Po zabití Rannuccia Tommassoniho sa pre neho stal život v Ríme nemožný. Preto utiekol na Maltu, kde sa pokúsil stať členom Rádu Maltézskych rytierov.
Prchká povaha trápila Caravaggia aj na Malte. Caravaggio siahol po zbrani, čo bolo medzi rádovými bratmi neprípustné. Útok so zbraňou v ruke na spolubrata, sa už v stredoveku medzi členmi rytierskych rádov trestal smrťou.
V roku 1610 sa rozhodol odcestovať napriek chatrnému zdravotnému stavu do Ríma, pretože sa dozvedel, že pápež je údajne ochotný ho omilostiť. Dňa 18. júla 1610 však našli jeho mŕtve telo na pláži v blízkosti miestnej pevnosti v Monte Argentario.
Šermiarske duely v 17. storočí
Približnú predstavu, ako asi vyzerali šermiarske duely v 17. storočí, ktorých sa zúčastňoval aj Caravaggio poskytuje môj obľúbený španielsky film Kapitán Alatriste. Vo filme hrali ako poradcovia aj súčasní španielski znalci Španielskej šermiarskej školy, ktorí patria k najlepším dobovým šermiarom na svete.
V druhej polovici 17. storočia sa však dlhé rapíry a dýky postupne stávali minulosťou, rovnako ako Španielska šermiarska škola, prím v šerme začali hrať Taliani so svojou jednoduchou koncepciou jednej rýchlej čepele (kord namiesto rapíru a dýky) a v posledných dekádach 17. storočia Talianov na vrchole šermiarskeho umenia nahradili Francúzi.
Analýza obrazu Sťatie sv. Jána Krstiteľa
Caravaggiov obraz sa vymyká z rámca kresťanských obrazov zachycujúcich mučenícku smrť svätcov. Sväté písmo neposkytuje veľa podrobností o smrti sv. Jána Krstiteľa.
Kat na obraze už zasadil sv. Jánovi Krstiteľovi smrteľnú ranu mečom, ktorá však neoddelila hlavu, preto chce kat nožom prerezať zvyšné šľachy, aby proces dekapitácie zavŕšil.
Smrť a poprava sv. Jána Krstiteľa pripomína zabitie Baránka a pri pohľade in situ možno preliatu krv sv. Jána Krstiteľa vnímať ako analogický znak budúcej Obety a Zmluvy Kristovej Krvi v Eucharistii.
Skupina postáv okolo sv. Jána Krstiteľa zvyšuje dramatickosť udalosti. Salomé so zlatou misou, netrpezlivo čakajúca na hlavu svätca, je v kontraste so šokovanou starou ženou, ktorá sa drží za hlavu a zdesene pozoruje popravu sv. Jána Krstiteľa.
Veliteľ, gestom ukazuje na tanier, čo je ponurým znesvätením pravej ruky sv. Jána Krstiteľa, ruky ktorá krstila Nášho Pána Ježiša Krista.
Bezútešnú brutalitu popravy sv. Jána Krstiteľa podčiarkuje aj zdržanlivá farebnosť a v pozadí brány za zhrozenou starou ženou a mužom riadiacim popravu sa nachádza konštrukcia rozbitej brány, v ktorej odborníci vidia predtuchu budúceho Kristovho kríža.
Symbolika svetla
Aj Sväté Písmo sa viackrát odvoláva na sv. Jána Krstiteľa v súvislosti s Božským svetlom (Jn 1,6-8), Jn, 5,35). Sv. Ján Krstiteľ je v Evanjeliu sv. Jána predstavovaný ako svedok, ktorý "prišiel vydať svedectvo o svetle, lampa, ktorá horí a svieti a v ktorej svetle bolo možné sa chvíľu veseliť".
Na Caravaggiovom obraze bledá a žiarivá pokožka sv. Jána Krstiteľa i jeho pokojná a odovzdaná tvár evokuje budúce Kristove utrpenie na Kríži.
Caravaggiov naturalizmus otriasa a silne ovplyvňuje diváka, sústreďuje jeho pozornosť na život sv. Jána Krstiteľa a núti diváka uvažovať.
Význam krstu
Slovo krst je gréckeho pôvodu a znamená „ponorenie“. Bol to Ježiš Kristus, kto svojich apoštolov poslal ohlasovať evanjelium a krstiť všetky národy v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Treba však vedieť, že krst vykonával už Ján Krstiteľ. Jeho poslaním bolo oznámiť židovskej spoločnosti príchod prisľúbeného Mesiáša.
Kresťania vyznávajú, že človek prichádza na svet poznačený prvotným hriechom. Krstom potom človek, podľa náuky kresťanstva, znovu získava Božiu milosť, stáva sa Božím dieťaťom a členom Cirkvi.
Symboly evanjelistov
Evanjelisti majú svoje symboly: Matúš - človek, Marek - lev, Lukáš - býk a Ján - orol.
Symboly evanjelistov. Zdroj: wikimedia commons
Tieto obrazy zo Starého i Nového zákona podnietili sv. Ireneja (140-202) prirovnať ich k štyrom spisovateľom evanjelia kvôli ich obsahu a ich osobitnému zameraniu na Krista.
- Sv. Matúš je reprezentovaný božským človekom.
- Sv. Marek je doprevádzaný okrídleným levom.
- Sv. Lukáš je zobrazovaný spolu s okrídlený býkom.
- Svätý Ján je vyobrazený spolu so stúpajúcim orlom.
Každý z týchto symbolov sa zameriava na konkrétnu tému toho ktorého evanjelia.
Život a Poslanie Jána Krstiteľa
Ján Krstiteľ sa narodil ako syn Zachariáša a Alžbety, ktorá bola príbuznou Panny Márie. Žil v púšti a v jednoduchosti.
Ján Krstiteľ začal kázanie v Judei a pozýval ľudí, aby sa pokánili a prijali krst na odpustenie hriechov. Podľa evanjelia v Mt 3:13-17, prišiel za ním aj Ježiš, ktorý sa nechal pokrstiť. Tento akt označil začiatok Ježišovej verejnej služby.
Svätého Jána Krstiteľa zvykneme nazývať v tradícii Cirkvi προδρομος - predchodca.
Úcta a Patronát
V katolíckej, pravoslávnej a iných kresťanských cirkvách sa 24. júna slávi Sviatok narodenia svätého Jána Krstiteľa. 29. augusta sa pripomína jeho mučenícka smrť.
Svätý Ján Krstiteľ je patrónom pútnikov, teológov, rehoľníkov a krstiteľov.
Ikonografia Jána Krstiteľa
Svätý Ján Krstiteľ je na ikonách zobrazený ako muž v púštnej tunike s dlhým vlasom a bradou. Často drží v ruke zvitok s nápisom "Repent, for the Kingdom of Heaven is at hand" (Kajajte sa, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské) alebo misu s vlastnou odseknutou hlavou.
Na ikonách je Predchodca prísnym askétom s ohromnou silou, “Prorok, “Hlas volajúceho na púšti”., Ten, čo pripravuje cestu Pánovi.
| Sviatok | Dátum |
|---|---|
| Narodenie sv. Jána Krstiteľa | 24. jún |
| Umučenie sv. Jána Krstiteľa | 29. august |
| Katedrála sv. Jána Krstiteľa | 11. januára (20. januára) |
| Opätovné získanie hlavy sv. Jána Krstiteľa | 12. február (9. a 25. mája (7. júna)) |
| Presun pravej ruky sv. Jána Krstiteľa | 12. októbra (25. októbra) |
Svätý Ján Krstiteľ je považovaný za proroka, ktorý pripravil cestu pre príchod Mesiáša. Je symbolom prípravy, očistenia a očakávania príchodu Mesiáša.
Každý výrobok je starostlivo ručne dokončovaný - zahŕňa brúsenie, precízne ladenie detailov a kvalitnú povrchovú úpravu pre dlhú životnosť a krásny vzhľad.
Význam kríža v kresťanstve
Od počiatkov kresťanstva je kríž symbolom, ktorý vyjadruje podstatu kresťanskej náuky a duchovný ideál veriacich všetkých čias.
V Kristovej smrti na kríži sa prejavuje dobrota Otca, ktorý dáva svojho Syna ako obetu pre spásu ľudí a práve táto smrť sa mení pre celý svet na víťazstvo života. Takto sa kríž stáva vyjadrením kresťanskej viery.
Ikonografia Ukrižovania
Medzi najstaršie zobrazenia Ukrižovania patrí reliéf zo slonoviny, pochádzajúci z obdobia okolo rokov 420-430, ktorý sa v súčasnosti nachádza v Britskom múzeu v Londýne.
Od konca 6. storočia je evidentná tendencia opustiť realistickú koncepciu. Podstatnú zmenu prináša byzantský stredovek ‒ najskôr od obdobia 9. storočia sa Kristus zobrazuje so zatvorenými očami a namiesto tuniky má bedrovú zásteru.
Začínajúc 11. storočím zobrazuje byzantské umenie Krista mŕtveho s prehnutým telom, privretými očami a hlavou naklonenou na pravú stranu.
Aj v zobrazení Bohorodičky sa prejavil vplyv západného umenia, ktorý je evidentný v polohe rúk, ktoré má spojené a zbožne zložené v lone.
Popis Ikony
Centrom výjavu a celej kompozície je kríž, ktorý má okrem vertikálneho a horizontálneho ramena aj nižšie rameno, tzv. podnožku, akýsi podstavec, na ktorom sú pribité Kristove nohy.
Spasiteľ na kríži nie je obyčajným mŕtvym Kristom, píše P. Evdokimov, ale je Pán, Kyrios, Vládca nad svojou vlastnou smrťou a Pôvodca života, pričom ho utrpenie nijako nezmenilo a aj na kríži ostáva Slovom, večným Životom, podvoliac sa smrti, no zvíťaziac nad ňou.
Matka - presvätá Bohorodička, sa vždy zobrazuje po pravici Krista, ktorého hlava je k nej mierne naklonená. Pravou rukou ukazuje na kríž, kde výraznosť tohto gesta sa zdôrazňuje nehybnosťou ľavej ruky, prsty ktorej akoby chceli uľaviť hrudi od ťažiaceho ju neznesiteľného zármutku.
Apoštol svätý Ján - milovaný Kristov učeník, ako jediný z apoštolov zostal pod krížom. Zvyčajne je zobrazený po ľavici Krista, najčastejšie v červenom, alebo tmavočervenom až bordovom vrchnom odeve, spodný odev má svetlý, zväčša modrý.
Golgota - Lebečné miesto - vertikálne rameno kríža osadené v zemi je miestom zostúpenia a povýšenia Božieho Slova, spojnicou medzi nebom a zemou, aby sa nebeské zjednotilo s tými, ktorí prebývajú na zemi a v podsvetí.
Príbeh Jána Krstiteľa - Proroka, ktorý pripravil cestu Ježišovi | Biblické príbehy
Svätý Ján Krstiteľ v pravoslávnej cirkvi
Ján Krstiteľ, v pravoslávnej cirkvi častejšie nazývaný „Predchodca“, pretože pripravoval svojich súčasníkov na príchod Mesiáša a na Jeho božské učenie.
Čo môžeme vedieť o tomto príbuznom Ježiša Nazaretského, ktorý sa napriek svojej ľudskej krehkosti od Spasiteľa duchom nikdy nevzdialil a dodnes sa jeho vyobrazenie spolu s Bohorodičkou nachádza na ikonostasoch (chrámovej stene v pravoslávnych kostoloch) blízko tváre Najvyššieho.
Pre lepšie pochopenie, grécke slovo ἄγγελόν „evangelos“ v doslovnom preklade znamená „dobrý posol“ alebo „nosič dobrých správ“.
Pravú ruku Ján pozdvihuje v typickom pravoslávnom požehnaní, s pozíciou prstov uspôsobených do tvaru písmen IC XC. Sú to prvé a posledné písmená Kristovho mena v gréčtine: IHCOYC XRICTOC.
V ľavej ruke drží misu s odťatou hlavou. O jeho mučeníckej smrti čítame podrobne v 6. kapitole Markovho evanjelia.
Toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: "Kto si ty?", on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: "Ja nie som Mesiáš."