Pracujúcich vždy poteší, keď sviatok pripadne na pracovný deň. Spravidla namiesto práce môžu oddychovať doma alebo ísť na výlet.
Tento článok sa zameriava na prácu počas sviatkov, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (zákon č. 241/1993 Z.z.).
Sviatky a dni pracovného pokoja
Dni sviatkov, dni pracovného pokoja a pamätné dni ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnych sviatkoch“). Tento zákon rozlišuje štátne sviatky, ostatné sviatky a pamätné dni.
Presné dni, ktoré považujeme za sviatky, a ktoré za dni pracovného pokoja (okrem nedieľ) detailnejšie určuje zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (zákon č. 241/1993 Z.z.).
Podľa Zákona č. 241/1993 Z. z. pre účely Zákonníka práce považujú dni: 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november, 17. november, 24. až 26. december.
Sviatky sú osobitné dni pracovného pokoja, ktoré nemožno zamieňať s kalendárnymi nedeľami.
Z hľadiska nároku na príplatok za prácu vo sviatok sa za sviatky (štátne a ostatné sviatky) považuje 14 dní v kalendárnom roku.
Štátne sviatky
- 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky
- 5. júl - sviatok sv. Cyrila a Metoda
- 29. august - výročie Slovenského národného povstania
- 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky
- 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu
Ostatné sviatky
- 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov)
- Veľký piatok
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj - Sviatok práce
- 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom
- 15. september - Sedembolestná Panna Mária
- 1. november - sviatok Všetkých svätých
- 24. december - Štedrý deň
- 25. december - prvý sviatok vianočný
- 26. december - druhý sviatok vianočný
Upozornenie: Dňa 13.9.2018 bola schválená novela č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, podľa ktorej sa deň 30. október - výročie Deklarácie slovenského národa považoval v roku 2018 za štátny sviatok.
Od 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela č. 326/2020 Z. z. zákona o štátnych sviatkoch, podľa ktorej sa od 1. januára 2021 štátnym sviatkom stal pamätný deň 28. október ako Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu; tento deň sa však nepovažuje za deň pracovného pokoja a za sviatok na pracovnoprávne účely; uvedené vyplýva z § 2 ods. 3 novely zákona o štátnych sviatkoch: „Štátny sviatok podľa § 1 písm. e) nie je dňom pracovného pokoja a ani sviatkom podľa osobitného predpisu“.
Od 1. januára 2024 nadobudla účinnosť novela č. 530/2023 Z. z. zákona o štátnych sviatkoch, podľa ktorej deň 1. september ako Deň Ústavy Slovenskej republiky síce zostal štátnym sviatkom, avšak ako vyplýva z § 2 ods. 3 zákona o štátnych sviatkoch: „Štátny sviatok podľa § 1 písm. d) nie je dňom pracovného pokoja a ani sviatkom podľa osobitného predpisu“.
To znamená, že ak bude zamestnanec v tieto dni pracovať, nemá nárok napríklad na príplatok za prácu vo sviatok, nevzniká mu nárok na čerpanie náhradného voľna za prácu vo sviatok a v tento deň neplatí ani zákaz maloobchodného predaja, t. j.
Slabými stránkami legislatívy sú predovšetkým jej mnohé lingvistické nedostatočnosti; z pracovnej perspektívy totiž medzi sviatkom a štátnymi sviatkami rozdiel nie je.
Ako zákonné sviatky ovplyvňujú vašu mzdu v práci a voľno? - Rozpis prázdnin
Nariadenie práce počas sviatkov
Zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi prácu cez sviatok iba výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
Prácu v dňoch pracovného pokoja môže zamestnávateľ nariadiť iba výnimočne, v zásade po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
Za ďalší predpoklad, kedy môže zamestnávateľ nariadiť prácu zamestnancovi v deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni je jej nevyhnutnosť a pokiaľ túto prácu nie je možné vykonať v pracovných dňoch.
Podľa § 94 ods. 3 a 4 sú uvedené prípady, kedy prácu vo sviatok možno nariadiť:
V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:
- naliehavé opravárske práce,
- nakladacie a vykladacie práce,
- inventúrne a uzávierkové práce,
- práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,
- práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
- práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
- kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
- naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.
Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.
V súlade s § 94 ods. 3 a s jeho taxatívnym vymedzením: ,,V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch.
V dňoch 24. decembra po 12:00 hod, 25. decembra a 1. januára je situácia iná, nakoľko v týchto dňoch nemôže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť prácu a ani sa s ním dohodnúť na jej dobrovoľnom výkone.
Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce:
V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú.
Príloha č. 1a: Maloobchodný predaj, pri ktorom možno zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť prácu v dňoch ustanovených zákonom: maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach, maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov, predaj kvetov 8. mája, 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
V tomto prípade stanovuje výnimky, ako napr. cestovných lístkov, suvenírov a predaji kvetov 8. mája, 1. kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
Zamestnávateľ môže za podmienok, ktoré ustanovuje § 94 Zákonníka práce nariadiť zamestnancovi alebo so zamestnancom dohodnúť pracovnú pohotovosť mimo pracoviska aj na dobu, počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý samu jeho mesačná mzda nekráti.
Mzdové zvýhodnenie a náhradné voľno
Ak zamestnanec vykonáva prácu v deň sviatku, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % svojho priemerného zárobku (§ 122 Zákonníka práce).
Výška príplatku za sviatok sa môže líšiť v závislosti od toho v akom pracovnom pomere zamestnanec pracuje. Príplatok sa prácu vo sviatok teda pre zamestnanca v trvalom pracovnom pomere tvorí výšku najmenej 100 % priemerného zárobku.
V súlade s § 119 ods. 2 Zákonníka práce je možné mzdové podmienky dohodnúť buď s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve; pre člena družstva, u ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové podmienky upraviť aj uznesením členskej schôdze.
Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ a „ZP“) upravuje minimálnu výšku príplatkov, ktoré je zamestnávateľ povinný zamestnancom za vykonanú prácu poskytovať. Zamestnávateľ je povinný poskytovať príplatky za vykonanú práce najmenej vo výške, ktorú garantuje Zákonník práce.
Súčasná právna úprava však umožňuje dohodnúť poskytovanie zákonných mzdových zvýhodnení aj vo vyšších sadzbách ako sú garantované Zákonníkom práce, príp. dohodnúť poskytovanie aj iných „fakultatívnych“ mzdových príplatkov, ktoré v Zákonníku práce ustanovené nie sú, napríklad príplatok za prácu v odpoludňajších pracovných zmenách, príplatok za prácu vo výškach, príplatok za znalosť a používanie cudzích jazykov, príplatok za prácu v delených zmenách.
Nárok na príplatky za vykonanú prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári (tento právny nárok bol zavedený novelou č. 63/2018 Z. z.
Ak zamestnanec vykonáva prácu v deň sviatku, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % svojho priemerného zárobku (§ 122 Zákonníka práce).
Mzdové zvýhodnenie patrí zamestnancovi aj vtedy, ak prácu vykonáva vo sviatok a tento sviatok pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.
Na základe § 122 ods. 2 Zákonníka práce: ,,Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí.
Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca vo sviatok vykonaná, alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považuje za odpracovaný čas, za ktorý mu patrí mzda; tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa štvrtej vety.“
Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, zamestnanec jeho vyčerpaním stratí nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie.
Zákonník práce v § 122 ods. 2:
Za každú hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi jedna hodina náhradného voľna za prácu vo sviatok. Spojenie „jedna hodina“ vyjadruje len časový ekvivalent medzi dobou práce vo sviatok a trvaním čerpaného náhradného voľna, náhradné voľno je možné čerpať aj za zlomky hodín práce vo sviatok. Ak napríklad bude zamestnanec vo sviatok pracovať 7,5 hodiny, má možnosť vyčerpať náhradné voľno v plnej dĺžke 7,5 hodiny.
V pripravovanom návrhu novely Zákonníka práce sa navrhuje od 1. januára 2013 doplniť na koniec ustanovenia § 122 ods. 2 osobitný postup pre zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou. U tejto skupiny zamestnancov sa navrhuje, aby sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považoval za odpracovaný čas, za ktorý zamestnancovi bude patriť mzda (nie náhrada mzdy).
Stratí nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok zamestnanec, ktorý po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno za prácu vo sviatok. Za čas čerpania náhradného voľna však zamestnancovi podľa § 122 ods. 2 Zákonníka práce patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak ide o zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas; tento zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale za čas čerpania náhradného voľna mu patrí pomerná časť mesačnej mzdy.
Príklady výpočtov
Príklad: Zamestnávateľ nariadil zamestnancovi pracovať dňa 6.1.2019, teda cez sviatok. Zamestnanec pracoval v tento deň 8 hodín. Zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno kvôli zvýšenej potrebe vykonávania práce. Zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie vo výške 100 % jeho priemerného zárobku. Ak je jeho priemerný zárobok päť eur, rovnako päť eur je jeho priemerný hodinový zárobok.
Príklad: Sviatok pripadol na utorok. Zamestnanec pracoval na príkaz zamestnávateľa až do 18:00. Zamestnancovi patrí nielen za prácu počas sviatku, ale aj za prácu nadčas. Za prácu nadčas sa mu vypočíta príplatok za prácu nadčas. Ak je suma štyri eurá jeho priemerný hodinový zárobok, tak pri výpočte práce nadčas vychádza 25 % priemerného zárobku jedno euro za hodinu. Zamestnanec dostane za jednu hodinu nadčasu s mzdovým zvýhodnením tri eurá).
Príklad: Sviatok 6.1.2019 pripadol na sobotu. Zamestnanec pracoval osem hodín. Dostane zaplatené za sviatok a sobotu. Ak je jeho priemerný hodinový zárobok nižší ako 25 % minimálnej mzdy, teda za hodinu práce suma 0,747 eur (rok 2019), tak je suma za prácu cez sviatok iná.
Obmedzenia a výnimky
V súlade s účelom dovolenky sa nepovažuje taká skutočnosť, pokiaľ zamestnávateľ nariadi zamestnancovi čerpanie dovolenky na deň sviatku prípadne nariadi zamestnancovi čerpať náhradné voľno v deň sviatku.
Na základe Zákonníka práce, ak pripadne počas dovolenky zamestnanca sviatok na deň, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom, nezapočítava sa mu do dovolenky.
Z uvedeného zákonodarca presnejšie nešpecifikoval v akom pracovnom režime musí zamestnanec čerpajúci dovolenku pracovať. Z toho vyplýva, že nezapočítavanie sviatku do dovolenky sa týka aj zamestnancov pracujúcich v nepretržitých prevádzkach ak sviatok pripadol na deň, počas ktorého mal na základe plánu/harmonogramu/ pracovných zmien pracovať.
V zmysle § 52 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnancovi pri výkone domáckej práce (vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste) a zamestnancovi pri výkone telepráce (vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií) nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.
Ak nie sú nároky tejto skupiny zamestnancov osobitne dohodnuté, nárok na mzdové zvýhodnenie za prípadnú prácu vo sviatok nevznikne ani zamestnancovi vykonávajúcemu pre zamestnávateľa domácku prácu alebo teleprácu.
§ 122 ods. 5 Zákonníka práce upravuje kedy zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy za sviatok alebo mzda podľa ods. 3 druhej vety:nepatrí zamestnancovi, ktorý neospravedlnene zamešká zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku, bezprostredne po ňom nasledujúcu, zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok, prípadne časť niektorej z týchto zmien.