Ľubica, s bohatou a dlhou históriou, sa môže pýšiť významnými sakrálnymi pamiatkami. V meste sa nachádza niekoľko kostolov, ktoré svedčia o jeho bohatej minulosti a náboženskom živote. Medzi ne patrí aj rímskokatolícka farnosť, ktorej história je úzko spätá s vývojom celej obce.
Na Spiši oddávna žijú veriaci byzantsko-slovanského vyznania, prisťahovaním Valachov a Rusínov v XIV.-XVI. stor. Grécko-katolíci sa v ľubickej farnosti prvý krát objavujú v 1732 vo fílii Majerka. Tak isto v Ľubických Kúpeľoch, ktoré ale nepatrili pod ľubickú farskú správu, ale pod obecnú. Od 1930 sa v kaplnke Nanebovzatia Panny Márie slúžia bohoslužby. Najprv je kaplnka v správe Stotiniec (Ihľany), neskôr biskup Pavol Peter Gojdič požiadal rehoľu redemptoristov o stále spravovanie.
Gréckokatolícka cirkev sa po roku 1918 ocitla v nezávideniahodnej situácii, nakoľko v chudobných a nerozvinutých krajoch severovýchodu Slovenska sa počas posledných desaťročí existencie Habsburskej monarchie zdiskreditovala svojím paktovaním s uhorskou vládnucou klikou. Nacionálny útlak v podobe maďarizácie a sociálny útlak v podobe vymáhania dávky rokoviny (robotná povinnosť) a kobliny (naturálna daň) od veriacich zo strany gréckokatolíckeho kléru sa však po vzniku nového štátu v roku 1918 obrátili voči gréckokatolíckej cirkvi a skompromitovali ju.
Založenie Farnosti Ľubica
Farnosť Ľubica je jednou z najmladších gréckokatolíckych farností. Bola založená r. 1944. V starých schematizmoch je uvádzaná ako filiálka Hodermarku (Ihľan).
Je zaujímavé všimnúť si rast gréckokatolíkov v Ľubici i v Kežmarku, ktorý je filiálkou Ľubice.
Zo štatistiky vidieť, že v Ľubici narástol počet gréckokatolíkov až okolo r. 1930. Tvorili ho predovšetkým prisťahovalci z Osturne a Hodermarku (Ihľany). Prisťahovaní gr.-kat. si v Ľubici odkupovali domy a pozemky po obyvateľoch nemeckého pôvodu - evanjelikoch, ktorí časom vymierali, alebo sa odsťahovali.
Do r. 1926 gr.-kat. veriacich obsluhovali rím.-kat. kňazi. Iba va Veľkú noc prichádzal z Ihľan gr.-kat. kňaz, aby gr.-kat. vyspovedal a podal im sv. prijímanie.
Na to sa ozval starý Rusnak: „Pán veľkomožný, keď ste doteraz stačili, nuž stačia i naďalej a my jim za to dáme o meter pšenice ročite viacej.“ Na to rím.-kat. kňaz pristal. Keď gr. katolíci vyšli z fary, ozvali sa starý Kaprál a starý Kačmarak: „Prečo by sme placili viac plebanovi, keď možeme za to aj našoho pána mať.“ Išli do Ihľan ku gr.-kat. farárovi Monajlovi a s ním sa dohodli, že príde každý mesiac jednu nedeľu do Ľubice odslúžiť sv. Liturgiu.
Gr.-kat. Kňaz z Ihľan najprv slúžil v rím.-kat. Chráme v Ľubici, ale boli problémy a nakoniec rím.-kat. kňaz zakázal v ich chráme slúžiť gr.-kat. sv. Liturgie.
Starý Kačmarak mal vo svojom dome veľkú prázdnu izbu, ponúkol ju kňazovi, že tam sa môžu slúžiť sv. Liturgie. Pripravili izbu, urobili oltár a o. Ladislav Monajlov dlhší čas tam slúžil sv. Luturgie gr.-kat. veriacim.
19. decembra 1929 zásluhou o. Monajlova, správcu farnosti Hodermark, bol v Ľubici zakúpený starý dom, v ktorom od 30. apríla 1930 začali sa slúžiť sv. Liturgie [Bola zakúpená len časť domu za 117 500 Kčs]. Tak sa stala Ľubica už filiálkou s provizórnym gr,-kat. Chrámom. Kňazi prichádzali z farnosti Hodermark, ktorá je vzdialená cez les 11 km a cez Sp. Belú 27 km. Najpr prichádzal o. Ladislav Monajlov, potom o. Mikuláš Kašpar a o. Peter Dudinský.
Do r.1944 Ľubica bola stále len filiálkou Hodermarku. Až zásluhou o. Ladislava Monajlova a o. Romana Jankevičára správcu fary v Kobylniciach pri Giraltovciach 1944 bola Ľubica systematizovaná ako samostatná farnosť.
Prvý správca tejto novej farnosti bol: o. Gejza Tressa (1944 - 1948)
Potom nasledovali: o. Valentín Kibalčič (1948) o. Ján Čisarik (1948 - 1950)
Medzi prvých veriacich - zakladateľov farnosti patrili:
- Matej Zavacký
- Štefan Ihnačák
- Michal Zavacký (kostolník)
- Ján Kolčak
- Peter Kaprál
- Michal Malast (kantor)
- Peter Firment
- Juraj Kačmarak
- Ján Skybjak
- Michal Balabas
- Ján Sýkora
- Štefan Repčák
- Michal Kačmarak
- Dučák
- Štefan Brejka
- Ján Romaňak
- Michal Kovalčík
- Mikuláš Zavacký
- Peter Rusnak
- Ján Rusnak
- Šimon Gulašik
- Michal Rusnak
- Peter Jasenčák
- Jakub Jasenčák
- Michal Glevaňák
Päťdesiate Roky
V r. 1950 sa uskutočnila násilná, nespravodlivá likvidácia celej gr.-kat. cirkvi v ČSSR.
Po vyvezení o. Jána Čisarika, správcu farnosti, do Čiech (Teplice), gr.-kat. v Ľubici sa rozdelili. Asi polovica prijala pravoslávie a druhá polovica začala navštevovať rím.-kat. bohoslužby.
Hlavní iniciátori pravoslávia boli: Vasiľ Harabin Jozef Lejava Katarína Komiňáková Michal Kapral Demeter Zavacky
Dňa 2. 3. 1951 v miestnosti MNV v Ľubici sa uskutočnilo prevzatie inventára gr.-kat. cirkvi pravoslávnym kňazom Petrom Bajajom viď zápisnica Archív - Kronika č.
Pokladník Andrej Drugáč odovzdal pravoslavnému kňazovi 124 tisíc korún, ktoré gr.-kat. veriaci získlali od MNV na stavbu nového chrámu. Treba podotknúť, že v r. 1968 nebolo iných peňazí ani haliera a pritom farská budova i chrám boli v dezolátnom stave. Z hospodárskych budov boli len ruiny, čo sa dalo predať, všetko zmizlo. Tento žalostný stav, ako po rabovaní, ktorý bol evidentný navonok, žiaľ odrážal skutočnú biedu duchovného života pravoslávnej cirkvi.
Počas oficiálneho nejestvovania gr.-kat. cirkvi prichádzal ilegálne o. Mikuláš Kret a iní kňazi do Ľubice a po domoch vysluhovali sviatosti a slúžili sv. Liturgie.
Gréckokatolícky Farský Kostol Nanebovzatia Presvätej Bohorodičky
Gréckokatolícky farský kostol Nanebovzatia Presvätej Bohorodičky bol pôvodne kaplnka prestavaná z väčšieho domu v roku 1930. Obdĺžnikový vnútorný priestor je podopretý šiestimi podperami. Čelná stena je zdobená nástennou maľbou s postavami Panny Márie, Ježiša Krista a apoštolov. Punc umeleckej kvality majú aj obidve farebné vitráže na oknách po bokoch ústrednej nástennej maľby.
Posledným Bohorodičným sviatkom cirkevného roka je sviatok Uspenija Presvätej Bohorodičky. V Pravoslávnej cirkvi patrí Presvätej Bohorodičke veľká úcta. Na doplnenie uvedieme, že cirkevný rok sa v pravoslávnej cirkvi začína 1. septembra.
„Ikonografia sviatku Uspenija Presvätej Bohorodičky sa v plnosti zakladá na svätej Tradícii. Na ikone sú podchytené dva významy sviatku: zavŕšenie pozemského života Bohorodičky - usnutie a pochovanie, a jej väčšie preslávenie - vzkriesenie a nanebovstúpenie aj s jej prečistým telom. No lôžku leží prečisté telo Bohorodičky po odlúčení jej duše. Vôkol stoja všetci apoštoli, okrem apoštola Tomáša, ktorí vnuknutím Svätého Ducha prišli v tie dni do Jeruzalema. Keď apoštol Tomáš prišiel do Jeruzalema, Bohorodička už bola tri dni v hrobe v Getsemanskej záhrade. Chcel ešte raz uvidieť Matku svojho Učiteľa a tak odkryli jej hrob. No jej sväté telo tam už nebolo. Ikonopisci napísali ako dvanásteho apoštola svätého Pavla. Svätý apoštol Peter vzdáva česť jej telu kadidlom. Nad telom Bohorodičky sa nachádza Christos - Spasiteľ, ktorý vo svojich rukách drží Máriinu dušu v podobe zavitého dieťaťa, čo označuje počiatok jej nového života na nebesiach. Christa v nebeskej sláve obklopujú anjeli. Isus Christos sa javí akoby centrom tejto ikony, hoci ide o usnutie Božej Matky. Podobne je to aj na ikone Roždestva Isusa Christa, kde centrom ikony je Bohorodička. Nie je to náhoda ani chyba. Cez Bohorodičku Boží Syn prijal ľudské telo a prišiel na svet. Cez Christa sa Bohorodička dostáva na nebesia.
Na niektorých ikonách Uspenija môžeme vidieť anjelov, ktorí vynášajú telo Prečistej Bohorodičky do otvorených vrát raja. V ľubickom chráme sa nachádzajú ostatky prepodobnej matky Eufrosínie Polockej, blahovernej kňažnej a iguménie (predstavenej kláštora). Eufrosínia v dvanástich odmietla manželstvo a svetský život a tak odišla do polockého monastiera (kláštora), približne v roku 1116. Zhruba v roku 1119 sa presťahovala do cely (izby určenej pre mníšky) pri polockom chráme Svätej Múdrosti, kde začala prepisovať knihy v miestnej knižnici. Neskôr po roku 1120 Efrosinia, vtedy ešte ako mníška iniciovala výstavbu ženského kláštora v Selci u Polocka, kde stávala stará rezidencia polockých biskupov. Po postavení kláštora v roku 1126 bola menovaná predstavenou tohto kláštora - igumenkou. Bola tiež iniciátorkou založenia mužského kláštora Bohorodičky і Chrámu Svätej Bohorodičky pri ňom vystavanom v rokoch 1151 až 1154.
Objednala u majstra klenotníka Lazara Bogšiho zlatý kríž s relikviami, ktorý sa neskôr stal známym ako kríž Efrosinie Poľockej. Počas druhej svetovej vojny bol kríž počas nemeckej okupácie ukradnutý a stratený. Doterajšia zvonica koncom roka 2022 zavŕšila svoju dlhoročnú službu ohlasovania svätých bohoslužieb, keďže jej nevyhovujúci a život ohrozujúci stav už nebolo možné opraviť, musela byť odstránená.
Pravoslávna cirkevná obec v Ľubici začala písať svoje dejiny 2. marca 1951. Aj keď ľubický pravoslávny chrám malý i mladý a jeho základný kameň bol posvätený v roku 1999, môže sa pravoslávna cirkevná obec pochváliť pokročilým štádiom rozpisu interiéru ikonami v byzantskom štýle z dielne srbského ikonopisca z Belehradu, ktorý za týmto účelom Ľubicu pravidelne navštevuje. Pravoslávny chrám Usnutia Presvätej Bohorodičky sa tak stáva pamätihodnosťou, ktorú by ste pri svojej návšteve Kežmarku a okolia rozhodne nemali vynechať.
Ľubica je zväčša rímskokatolícka, malé obsadenie majú evanjelici a pravoslávni a asi sedem percent je gréckokatolíckeho vierovyznania. Zaujímavosťou obce Ľubica je jej zasvätenie chrámov tomu istému sviatku - V rímskokatolíckom obrade zvanom Nanebovzatie, v gréckokatolíckej cirkvi Zosnutie a v pravoslávnej cirkvi Usnutie či Uspenie.
Chrámový sviatok pravoslávnych veriacich je podľa juliánskeho kalendára 28. augusta, čiže o dva týždne posunutý. Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie je z polovice 13. storočia. Je to najväčší dvojloďový kostol na Spiši. V centre hlavného oltára s barokovou výzdobou, je plastika Madony s dieťaťom - dielo Majstra Pavla z Levoče. Interiér je vymaľovaný rokokovo-iluzívnou maľbou. Nachádzajú sa tu patronátne lavice z prelomu 15. a 16. storočia. Osobitým architektonickým prvkom je románske rozetové okno s pred roku 1260.
História farnosti je opísaná v kronikách farnosti: Kronika Ľubica, Kronika Kežmarok
Správcovia farnosti:
- do roku 1944 filiálka Ihľan
- 1944-1948 Gejza Tressa
- 1948 Valentín Kibalčič
- 1948-1950 Ján Čisarik
- 1968-1969 Ján Čisarik
- 1969-1983 Andrej Zima
- 1983-1989 Ján Babjak, SJ (neskorší prešovský eparcha)
- 1989-1890 Milan Kuzmiak
- 1990-1999 Igor Zimovčák
- 1999-2008 Pavol Nižnik
- 2008-2019 Peter Fedor (1.10.2008 - 14.7.2019)
- 2019 Marián Sterančák (od 15.7.2019)
V Ľubici: Chrám Zosnutia Presv.
Článok a fotografie boli vytvorené s dovolením a veľkou pomocou otca Mgr. Petra Dobríka, za čo mu touto cestou ďakujem.
Tabuľka: Počet gréckokatolíkov v Ľubici a Kežmarku podľa schematizmov
| Rok | Ľubica | Kežmarok | Ľubické Kúpele |
|---|---|---|---|
| 1908 | 64 | 155 | 79 |
| 1931 | 360 | 200 | 85 |
| 1938 | 389 | 227 | - |
Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Ľubici
Kostol Svätého Ducha v Ľubici
tags: #greckokatolicka #cirkev #lubica