Máloktorý svätý sa v celom kresťanskom svete ctí tak oddávna a tak všeobecne ako sv. Juraj. Žiaľbohu, máme o ňom málo zaručených správ. Aj to sú iba skromné literárne a archeologické dokumenty.
V Lydde (dnes Ludd pri Haife v Izraeli) sa uctieval Jurajov hrob. Tak píše Theodosius (okolo r. 530) v spise De situ terrae sanctae: „V Diospole, kde bol sv. Juraj umučený, sa nachádza aj jeho telo a stávajú sa mnohé zázraky.” Okrem toho grécky epigraf, nájdený v Batanea z r. 368, hovorí „dome svätých a víťazných mučeníkov Juraja a spoločníkov”, čiže o kostole zasvätenom svätému Jurajovi niekoľko desaťročí po jeho smrti. Okrem týchto dokladov je tu ešte záznam o jeho umučení, ktorého najstaršia úprava sa nachádza v gréckom rukopise na pergamene z r. 3. stor.
Sv. Juraj sa obyčajne zobrazuje ako mladý a krásny bojovník v rytierskom pancieri, ako sedí na koni a doráža na draka, ktorý sa zvíja pod koňom. V úzadí na návrší vidieť dievčinu, ktorá drží v náručí baránka. Čo znamená toto vyobrazenie?
Staroveká povesť hovorí, že v Kapadócii (dnešné východné Turecko), kde sa Juraj v r. 280 narodil, bola morská zátoka a v nej býval ohromný drak, ktorý bol postrachom a hrôzou celého okolia. Tohto draka Juraj v znamení kríža zabil a tak kráľovu dcéru zachránil pred istou smrťou. Po tomto víťazstve statočný osloboditeľ ohlasoval kráľovi a jeho poddaným pravú Kristovu vieru a kráľ v krátkom čase prijal krst spolu s dvadsaťtisíc ľuďmi. Potom sa Juraj vrátil do svojej krajiny.
Táto povesť je legendou a nevieme nakoľko sa zakladá na pravde. Tento ohromný drak môže predstavovať pekelného draka, ktorý sa s neslýchanou zúrivosťou zdvihol proti vzrastajúcej kresťanskej viere práve v časoch, keď žil Juraj. Bolo to na konci 3. storočia. Vtedy rímsky cisár Dioklecián, ktorý dvadsať rokov nechal kresťanov na pokoji, takže mnohí dosiahli aj vysoké hodnosti na cisárskom dvore i vo vojsku, ku koncu svojej vlády, omámený slávnymi víťazstvami a podnecovaný svojím spoluvladárom Galériom, zvolal všetkých učencov, prefektov, sudcov a vojvodcov na veľkú poradu do sídelného cisárskeho mesta Nikomédie.
Z tejto porady vzišli výnimočné tvrdé zákony proti kresťanom: kresťanské chrámy mali byť zrúcané, sväté knihy spálené, kresťanov mali zbaviť všetkých občianskych práv a verejných hodností, biskupov a kňazov mali uväzniť a kto by nechcel obetovať štátnym bohom, toho mali donútiť mučením. Vypuklo všeobecné prenasledovanie.
Juraj bol vtedy významným hodnostárom v cisárskom vojsku. Len čo vytiekla prvá kresťanská krv, pristúpil k cisárovi a smelo začal pred ním brániť a vyznávať vieru v Ježiša Krista. Cisár takú smelú reč od svojho vojaka nečakal. Rozhneval sa a statočného vyznávača dal uvrhnúť do väzenia. Bol podrobený mnohorakému mučeniu, priviazaný na koleso a hodený do rozpáleného vápna, ale prežil to bez zranenia. Cisárovná, ohromená týmto divom, prijala kresťanskú vieru, a bola preto neskoršie sťatá spolu s Jurajom pred bránou mesta. To všetko sa odohralo v palestínskom meste Lydde-Diospolis, niekedy medzi rokmi 303-305. Grécka, východná cirkev ho menuje Megalomartyr, t. j.
Svätý Juraj
Úcta k svätému Jurajovi
Veľmi rozšírená tradícia tvrdí, že sv. Juraj pred svojou smrťou vrúcne prosil Boha, aby vypočul modlitby tých, ktorí by ho prosili pre pamiatku jeho mučeníctva. Podobné podanie jestvuje aj o sv. Krištofovi a sv. Barbore. Všetci traja sú medzi štrnástimi svätými, ktorých nazývajú svätými pomocníkmi a ktorým Boh dal osobitnú moc pomáhať ľuďom v ich potrebách.
Jeruzalemskí pútnici navštevovali hrob sv. Juraja v Diospole, kde mu cisár Justinián dal vystavať nádherný chrám. Úcta k sv. Jurajovi sa veľmi rýchlo rozšírila najprv na Východe. Carihrad mal kedysi až šesť chrámov zasvätených sv. Jurajovi. Najstarší dal postaviť ešte cisár Konštantín Veľký. Dardanelly sa kedysi menovali „úžinou svätého Juraja”. Vplyvom križiakov sa jeho úcta rozšírila aj na Západ.
Vo Francúzsku už na začiatku 6. storočia sv. Klotilda, manželka kráľa Chlodvika, dala postaviť na počesť sv. Juraja oltáre. V Ríme pápež Gregor Veľký (okolo r. 600) dal opraviť chrámy sv. Juraja a pápež Lev II. v r. 683 posvätil nový chrám sv. Juraja. Kupci kedysi slávneho a mocného prístavu Janov preniesli jeho úctu do svojho pyšného mesta, kde mu postavili kostol a po ňom pomenovali aj svoju slávnu banku, jestvujúcu až dodnes a azda prvú v Európe.
Aj Benátky, ktoré mali čulé styky s Východom, prejavili veľkú úctu k nemu tým, že mu postavili tri chrámy, z ktorých v jednom, v chráme sv. Juraja Slovinského (degli Schiavoni), sú namaľované výjavy z legendy o drakovi. V ranom stredoveku, najmä vplyvom knihy Legenda aurea (Zlatá legenda) od Jakuba de Voragine (13. st.), ktorý v nej prvý spomína príhodu Juraja s drakom, lebo v starších spisoch sa nevyskytuje, uctievali sv. Juraja ako vzor bojovníka za vieru a kresťanské čnosti.
Svätý Juraj a drak
Svätý Juraj ako patrón
Stredovekí rytieri si zvolili sv. Juraja za patróna a jeho obraz dávali na vojenské zástavy. Pážatá v mene sv. Juraja pasovali za rytierov a tí svoje štíty zdobili jeho obrazom. Veľkej úcte sa sv. Juraj tešil v Anglicku: uctievali ho ako patróna anglických vojakov a anglický kráľ Eduard III. ho v r. 1330 zvolil za ochrancu slávneho rádu, ktorý založil. Osobitnej úcte sa sv. Juraj tešil v krajinách bývalej svätej Rusi. Bol totiž jej patrónom. Na jeho počesť tam panovníci založili významné ríšske rády a rytierske spolky. Podobnej úcte sa tešil aj v nemeckých či v rakúskych krajinách a v Španielsku. V novoveku je sv. Juraj aj patrónom skautov.
Radi a úprimne uctievali sv. Juraja aj Slováci, čoho dôkazom je mnoho kostolov zasvätených sv. I v živote roľníkov patril Juraj k dôležitým svätým. Od sviatku svätého Juraja sa už nesmelo aspoň na juhu šliapnuť na pole. Hovorilo sa, že „Na svätého Juraja vyliezajú hady a šťúry.” Sluhovia mohli na sviatok sv. Juraja zmeniť svojho pána a úroky bývali splatné najneskôr do tohoto sviatku. Predovšetkým sa tohto dňa pamätalo na kone. Kňazi žehnali kone jazdcov ale aj sedliakov, a na mnohých miestach, zvlášť v Bavorsku, sa stále poriadajú tradičné jazdy na koni (väčšinou v nedeľu po sviatku sv.
Bol uctievaný aj ako patrón roľníkov, baníkov, sedlárov, kováčov, debnárov, artistov, koni a dobytka, pocestných, chovancov v ústavoch, zajatcov, vojakov, jazdcov, v bojoch všetkého druhu, proti vojnovým nebezpečeniam, proti pokušeniam; za počasie, proti horúčke, proti moru.
Ako sme videli, kresťanskí nábožní spisovatelia, kazatelia a umelci opriadli hrdinského mučeníka zbožnými legendami o jeho živote. Aj keď to všetko o ňom nie je zaručené, jedno je však isté: ani najukrutnejším mučením sa nedal odvrátiť od svojej viery a lásky k Ježišovi. Statočný vyznávač síce podľahol v tomto boji, ale iba zdanlivo: stratil život časný, ale zato získal a našiel život večný. Boh odmenil svojho verného bojovníka nebeskou slávou a po všetky veky ho uctieva, velebí a vzýva celé kresťanstvo ako svätého mučeníka 24. Sviatok: 23. apríl; na Slovensku sa slávi 24. * 3. stor. Sv.
Máloktorý svätý sa v celom kresťanskom svete ctí tak dávno ako sv. Juraj. Presných historických správ o jeho živote však nemáme veľa. Narodil sa zrejme v druhej polovici 3. storočia v Kapadócii na území dnešného východného Turecka. Koncom 3. storočia bol rímskym cisárom Dioklecián, ktorý dvadsať rokov nechal kresťanov na pokoji. Mnohí z nich dosiahli vysoké hodnosti v rímskej armáde. Medzi nich patril aj Juraj. Cisár však, podnietený aj svojimi poradcami, začal po dvadsiatich rokoch strašné prenasledovanie kresťanov. Juraj smelo bránil vieru priamo pred cisárom. Cisár sa veľmi rozhneval, dal ho vrhnúť do väzenia, nechal ho mučiť a nakoniec sťať. Stalo sa to okolo rokov 303-305 v meste Lidda (Lod) v Izraeli (neďaleko Tel Avivu). Úcta k tomuto mučeníkovi sa veľmi rýchlo šírila. Najstarší chrám, ktorý bol zasvätený sv. Jurajovi, dal postaviť už cisár Konštantín Veľký v prvej polovici 4. storočia.
Juraj sa zobrazuje ako rytier na koni, ktorý doráža draka. Toto zobrazenie sa zakladá na legende, podľa ktorej mal Juraj zabiť draka. Drak znepokojoval Jurajovo rodné mesto Selena. Požieral ľudí a robil zle. Keď raz mal kráľ obetovať svoju krásnu a dobrú dcéru drakovi, aby dal pokoj mestu, vtedy - keď už išla k oblude - zrazu pricválal rytier a draka porazil a zabil. Tým rytierom bol sv. Juraj. Samozrejme, že ide o legendu, ktorá sa nezakladá na pravde. Ale symbolicky má svoj zmysel. Drak predstavuje diabla, ktorý naozaj jestvuje a robí zle, duchovne požiera ľudí. Sv. Juraj bol ten, ktorý proti nemu odvážne bojoval a v boji s ním aj položil svoj život. Meno, pochádzajúce z gréckeho „Georgos“, čiže roľník alebo farmár. Juraja oslavujeme 24. apríla.
George a drak
Asi najznámejším je svätý Juraj, rímsky vojak, ktorý porazil draka. V minulosti sa rok delil len na dve polovice - a Juraj bol práve ten zlom, ktorý oddeľuje zimu a leto. Nie nadarmo sa hovorilo, že „na Juraja jar sa rodí“. Vedeli ste, že aj deň svätého Juraja patrí k magickým stridžím dňom? K tomu automaticky patrí množstvo zaujímavých zvykov a tradícií, ľudových povedačiek a rôznych povier, ktoré sú spájané s bosorkami, zlými silami a naopak snahou chrániť seba aj svoj majetok pred nimi.
Stridžie dni však vždy okorenila aj štipka romantiky. Dievčence vili venčeky a vyhadzovali ich na rozkvitajúce ovocné stromy, aby sa dozvedeli, či sa do roka vydajú. Ak sa venček na strome zachytil, znamenalo to „áno“, ak spadol, znamenalo to, že na svadbu majú ešte čas. Venčeky zvykli hádzať aj do potoka a pozorne sledovali, kde sa venček zachytil. Tam totiž mali ísť za nevestu. Okrem romantiky patrila táto noc aj poriadnym bláznovstvám. Mládenci s radosťou hospodárom poskrývali náradie, rozoberali ploty, či lávky cez potok, premiestnili latrínu do susedného dvora, či vyteperili voz na strechu. Ženičkám zas povešali krosná vysoko na strom. Na druhý deň sa na tom poriadne zabávala celá dedina.
Naši predkovia verili, že v noci na Juraja bosorky zbierajú v jarku pri cintoríne liečivé bylinky. Juraj sa spája aj s hadmi, ktorým ľudia v minulosti pripisovali veľký význam. Hovorilo sa napríklad, že ak na Juraja stretnete hada a odseknete mu hlavu, získate mocný ochranný amulet. Ak ste hada v tento deň pohladili, vaše ruky získali liečivú moc a budete vedieť pomôcť chorým zvieratám.
Katolícka cirkev oslavuje mučeníka Juraja, ktorý je patrónom rytierov, jazdných vojakov, mečiarov a kováčov, sedlárov, tovarišov aj skautov. Juraj je aj patrónom nášho hlavného mesta. Podľa legendy sa pri meste Silene v Líbyi usadil drak, ktorý ohrozoval miestnych obyvateľov a nútil ich nosiť mu obety. Denne očakával dve ovce a keď sa mu to málilo, tak aj ľudské obete. Keď prišiel rad na kráľovskú dcéru, tá pred draka prestúpila v svadobných šatách. Svätý Juraj pochádzal z Kapadócie (Turecko). Žil v 3. storočí a stal sa rímskym vojakom. V tom čase bol cisárom Dioklecián, krutý prenasledovateľ kresťanov. Juraj sa však stále nebojácne hlásil k svojej viere. Cisár ho dal uväzniť a nakoniec ho stihla mučenícka smrť. Už čoskoro po jeho smrti si Juraja začali uctievať mnohí veriaci. Pútnici často navštevovali jeho hrob a v Carihrade bol postavený prvý chrám, zasvätený sv. Jurajovi.
Svätý Juraj na stredovekých kachliciach
Svätý Juraj na kachliciach
Rekonštrukcia kachlice s motívom sv. Na umeleckých dielach je Juraj najčastejšie zobrazený ako jazdec na koni, bojujúci s drakom. Tento príbeh je vyobrazený napríklad aj na stredovekých kachliciach, z ktorých sa stavali kachľové pece. V stredoveku kachľové pece patrili k najvýraznejším doplnkom inventára stredovekého domu. Jednak bola znakom bohatstva majiteľa a často odzrkadľovala aj jeho vkus. V Banskej Bystrici bola jedna z najväčších kachliarskych dielní na Slovensku. Vyrábali sa tu kachlice zdobené širokou škálou motívov. Svätý Juraj bol obľúbeným motívom, ktorý sa takto zobrazoval. Používali sa dva základné varianty. Juraj - ako jazdec na koni, alebo ako stojaca postava. Pod ním sa nachádza drak, ktorého prebodáva kopijou. Juraj sa často zobrazuje ako rytier v brnení, držiac štít. Výjav dopĺňa hrad a modliaca sa princezná. Keďže sv. Juraj je patrónom rytierstva, zobrazoval sa na gotických kachliciach naozaj často. Takéto, komorové zeleno glazované kachlice, datované do 15. storočia, sa našli aj v areáli banskobystrického Mestského hradu s barbakánom a v zásype klenby 1. poschodia Radnice na Námestí SNP. Zaujímavé však je, že modelácie sa od seba dosť odlišujú. Boli teda výrobkom dvoch rozdielnych remeselníkov.
Svätý Juraj v erboch obcí na Slovensku
Na Slovensku má vo svojom erbe Svätého Juraja viacero obcí. Napr. Svätý Jur, Bobrovec, Babiná ... je podľa Zlatej legendy , kedy sa pri meste Silene (Selene) v Líbyi (Afrika) usídlil drak, ktorý ohrozoval miestnych obyvateľov. Na uzmierenie mu obetovali ovce a neskôr aj ľudské obete (keď sa im ovce minuli). Keď padol lós na dcéru panovníka, predstúpila pred draka v svadobných šatách. Juraj, ktorý sa dopočul o drakovi, sa rozhodol bojovať s ním. Prežehnal sa znamením kríža a pustil sa do boja s drakom, ktorému kopijou spôsobil hlbokú ranu (trafil mu kopiju rovno do otvorenej tlamy). Princeznin svadobný podväzok potom použil ako obojok a doviedol draka do mesta. Je jasné, že táto legenda sa nezakladá na pravde.
Erb mesta Svätý Jur
Ikonografia svätého Juraja
Ikonografia sv. Sv. Juraj býva najčastejšie zobrazený ako mladý muž v rytierskom brnení, s koňom alebo bez neho, ako kopijou zabíja draka, ktorý leží (plazí sa, chrlí dym a oheň z papule, zvíja sa) na zemi. Kopia býva zabodnutá do hlavy alebo krku alebo najčastejšie priamo do tlamy draka.
Svätý Juraj - symbol boja proti zlu
Cieľom je upozorniť na nášho odvekého nepriateľa, poukázať na dôležitosť byť v strehu, mať odvahu ako svätý Juraj a bojovať proti zlu. Chlapcom chceme oznámiť, že je prostriedok, ako s diablom skoncovať - sviatosť zmierenia.
Chlapci, dnešné Božie Slovo bude veľmi krátke, ale aj veľmi varovné. Odhaľuje nášho odvekého nepriateľa - diabla. Ten nám strašne závidí naše šťastie a preto jeho jedinou túžbou je urobiť nás nešťastnými. Vrhá sa medzi nás a Pána Boha. Chce nás od neho odlúčiť a tak nás urobiť trvalo nešťastnými.
Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu pevní vo viere. Takže diabol ako zúrivý a ručiaci lev obchádza okolo ľudí a hľadá, koho by zožral… Chápeme, že ide o obraz, ale realita je ešte horšia. Môžeme povedať že diablovi ide o to aby nás zničil duchovne i telesne a uvrhol do večného zatratenia. Nič príjemné. Bojuje bez pravidiel. Je tvrdší ako krokodíl a votrelec dokopy. Je to stelesnená hrôza. Nazývame ho aj satan, čert, Lucifer, Antikrist. Prečo ideme o ňom hovoriť? Lebo ohrozuje aj každého miništranta. Ba aj tvoju dušu. Nezastaví sa pred ničím. Bude ťa znepokojovať, pokúšať na zlé. Je to inteligentná duchovná bytosť. Ťažko sa proti nemu bojuje, lebo je neviditeľný. Dokonca môže vojsť do človeka (ak ten súhlasí) a zneužiť ho pre svoje diabolské plány. Ale existuje aj naňho zbraň. Nie fyzická, ale duchovná. Premohol ho Ježiš a v spojení s Ježišom aj iní.
tags: #svaty #juraj #zabijajuci #draka