Zakladateľ Vianoc v Divadle Myjava: Historický kontext a významné osobnosti

Myjava, mesto s bohatou históriou, sa v priebehu storočí stalo centrom kultúrneho a spoločenského života. Významnú úlohu v tomto vývoji zohrali nielen udalosti, ale aj osobnosti, ktoré sa zaslúžili o rozvoj divadla a umenia v regióne.

Významné osobnosti Myjavy

Predstavujeme Vám prvú osobnosť, ktorá neoddeliteľne patrí k našej škole: Prof. Jozef Kresánek, DrSc. - významný slovenský muzikológ, hudobný skladateľ, pedagóg, zakladateľ slovenskej hudobnej vedy. Študoval kompozíciu na pražskom konzervatóriu a súčasne aj hudobnú vedu a estetiku na Filozofickej fakulte KU, kde sa stal v roku 1953 docentom, 1962 profesorom a v roku 1970 doktorom vied. Pôsobil ako učiteľ hudby na učiteľskom ústave v Prešove, neskôr v hudobnom odbore Matice slovenskej v Martine. Bol externým riaditeľom Ústavu hudobnej vedy SAV v rokoch 1964-1965. Zastával odborné funkcie vo viacerých vedeckých kolégiách, bol členom mnohých umeleckých rád.

Muzikologické dielo prof. Jozefa Kresánka je neodmysliteľnou súčasťou nielen slovenskej, ale aj európskej kultúry. Ako pedagóg bol k svojim študentom láskavý, trpezlivý, vždy si pre nich našiel čas aj povzbudivé slovo a nezištne im odovzdával svoje vedomosti.

Medzi ďalšie významné osobnosti spojené s Myjavou patria:

• Miriam: Talentovaná študentka a vynikajúca pedagogička. Magisterský diplom získala roku 2001 v Kanade a zdokonaľovala sa v interpretačnom umení vo Viedni. Ako interprétka vážnej hudby vystupovala po celej Európe, Južnej a Severnej Amerike, Ázii a Afrike.
• Dana Dinková: Absolventka tanečného odboru ZUŠ Jozefa Kresánka a VŠMU v odbore choreografia baletu. Pôsobila v balete SND v Bratislave, v Rakúsku, v New Yorku aj v Prahe. V roku 1997 sa významnou mierou pričinila o založenie Slovenského komorného baletu.
• Eva Borušovičová: Absolventka literárno-dramatického odboru. Na VŠMU študovala na Filmovej a televíznej fakulte. Okrem filmovej réžie a scenáristiky sa venuje aj literárnej a dramatickej tvorbe.
• Zuzana Kopanicová: Absolvovala výtvarný odbor na ZUŠ Jozefa Kresánka a pokračovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave. Pracuje ako brand and marketing manager.
• Gustáv Beláček: Svetová spevácka osobnosť operného sveta. Absolvoval spev na ZUŠ a pokračoval v štúdiu na Štátnom konzervatóriu a VŠMU v Bratislave. Je absolútnym víťazom Medzinárodnej speváckej súťaže Antonína Dvořáka.
• Barbora Murínová: Absolventka tanečného odboru ZUŠ Jozefa Kresánka a Tanečného konzervatória Evy Jaczovej v Bratislave. Pôsobila v Laterne magika a Balete Bratislava.
• Martin Leginus: Absolvent hudobného odboru ZUŠ Jozefa Kresánka a Štátneho konzervatória v Bratislave. Od roku 2006 pôsobí v Slovenskom národnom divadle.
• Katarína Šafaříková: Počas štúdia spolupracovala s Divadlom Thália v Košiciach. V súčasnosti pokračuje vo svojej výučbe na VŠMU, kde so študentkami a študentmi pracuje aj režijne.

Historické pozadie Myjavy

Myjava bola založená roku 1586 a prvotne osídlená obyvateľmi utekajúcimi pred Turkami z južných častí dnešného Slovenska. Už predtým síce existoval na území dnešnej Myjavy majer Myjava (prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1436), avšak jeho vlastník, čachtický feudál František Nádašdy, si chránil poľnohospodársku pôdu v jeho okolí, a preto prvá dedina Myjava vznikla severnejšie, už v pásme hôr na území dnešnej Starej Myjavy.

Hodnoverný doklad o tom máme od Daniel Krmana, ktorý v rukopise Pro memoria zaznamenal „Mijava založená byla mezi horami leta Páne 1586“. Rovnaký rok založenia uviedol aj na kamennej doske, ktorá sa nachádza na dnešnom myjavskom r. k. kostole.

Príliv utečencov do tohto kraja bol však väčší, ako ich mohlo uživiť územie v dnešnej hornej časti Starej Myjavy a to malo za následok, že noví osadníci začali vytvárať klčoviská aj na vzdialenejších územiach, kde vznikali tzv. kopanice. Pokračujúci rozvoj kopaníc podnietila ďalšia prisťahovalecká vlna, tzv. valašskej kolonizácie, v rámci ktorej začalo do oblasti Myjavy prichádzať obyvateľstvo zo severu Slovenska, najmä z Oravskej a Trenčianskej stolice. Príchod „valašských horniakov“ priniesol však vo väčšom rozsahu ešte jednu znalosť - používanie strelných zbraní. To zohralo úlohu už roku 1621 keď sa Myjavčania pridali na obranu svojej evanjelickej viery k povstalcom Gabriela Bethléna. V polovici 17. storočia začali sa meniť vlastnícke pomery na Čachtickom panstve a s nimi aj postup osídľovania Myjavskej pahorkatiny.

Od roku 1890 sa stovky mladých Myjavčanov i celých rodín začalo usídľovať v mestách na východnom pobreží USA alebo na farmách v Severnej Dakote a Texase. Začiatkom 20. storočia sa vystupňoval národnostný útlak v Uhorsku a zvlášť intenzívne dopadol na národne uvedomelé obyvateľstvo Myjavskej pahorkatiny. Prvá svetová vojna poznačila Myjavu hospodársky i mimoriadne veľkými stratami na životoch 286 mužov.

Náboženské nepokoje a rekatolizácia

Ďalšie napredovanie Myjavy poznačili náboženské nepokoje a s nimi účasť Myjavčanov v ďalších protihabsburských povstaniach. V roku 1646 po povstaní Juraja Rákociho Myjava získala v rámci tzv. Lineckého mieru náboženský ochranný list, ale po tom, čo František Nádašdy ml. prijal za manželku dcéru palatína Annu Esterháziovú a prestúpil na katolícku vieru, opäť bolo všetko inak. Medzitým Myjava zažila ďalšiu pohromu od turecko-tatárskeho vojska, ktoré ju v roku 1663 trikrát vyrabovalo, vypálilo a do zajatia odvlieklo alebo usmrtilo 707 obyvateľov.

Nová vlna rekatolizácie, spojená s odoberaním evanjelických kostolov, nastala po Wesselényiho sprisahaní v rámci tzv. desaťročného prenasledovania protestantov v Uhorsku (1671 - 1681). Jej súčasťou sa stali senická a najmä turolúcka vzbura, ktorá bola kruto potlačená a 12 Turolúčanov skončilo na šibeniciach. Roku 1704 sa obyvatelia tohto kraja pripojili k povstaniu Františka Rákociho II., začo bola Myjava štyrikrát vyrabovaná a vypálená. Tunajší kňaz Daniel Krman sa zachránil útekom na povstalecké územie a o ďalšie dva roky bol v Žiline zvolený za evanjelického superintendenta (biskupa) Trenčianskej, Liptovskej, Oravskej, Nitrianskej a Bratislavskej stolice. D. Krmana obvinili zo vzbury a rozhodnutím cisára Karola VI. doživotne uväznili v priestoroch Bratislavského hradu, kde 23. septembra 1740 zomrel. V súvislosti s týmito udalosťami v roku 1731 vtedajšie vrchnosti definitívne odobrali myjavský kostol evanjelikom, tunajšiu evanjelickú cirkev zakázali a nepomohli im ani príhovory pruského kráľa Fridricha Wilhelma, anglického kráľa Juraja alebo ruskej cárovnej Anny.

Takmer dvestoročný náboženský útlak pominul až nástupom rakúskeho cisára Jozefa II. Vďaka jeho reformám a Tolerančnému patentu si Myjavčania obnovili evanjelickú cirkev a v roku 1785 postavili aj nový evanjelický chrám. V rovnakom čase sa uskutočnilo prvé sčítanie ľudu v Uhorsku, pri ktorom na Myjave žilo 8387 obyvateľov, čím sa stala štvrťou najľudnatejšou obcou na území dnešného Slovenska.

Slovenské národné hnutie

V 40-tych rokoch 19. storočia sa stal kraj Myjavskej pahorkatiny jedným z najvýznamnejších centier slovenského národného hnutia, ktoré sa usilovalo o zrovnoprávnenie Slovákov s ostatnými národmi Uhorska. Keď sa však vláda v Pešti postavila proti tomuto úsiliu, utvoril sa pod vedením J. M. Hurbana, Ľ. Štúra a M. M. Hodžu vo Viedni dobrovoľnícky zbor, ktorý prekročil 18. septembra 1848 hranice Uhorska. Myjava a okolitý kraj sa tak stal centrom prvého Slovenského povstania.

Historickým dňom sa stal 19. september 1848, kedy na verejnom zhromaždení ľudu oficiálne vyhlásili Slovenskú národnú radu za predstaviteľku politickej a vojenskej moci Slovákov. Ciele zrovnoprávnenia Slovákov sa síce nesplnili, ale na Myjave predsa len nastali zmeny. Viedenský cisársky dvor, aby mohol lepšie kontrolovať tunajší región, tu v roku 1850 zriadil sídlo okresu a s príchodom nových úradníkov sa začala modernizovať centrálna časť Myjavy, tzv. mestečko.

Prehľad historických udalostí v Myjave

tags: #zakladatel #vianoc #v #divadle #myjava