Vianočné vystúpenie v kostole: Scenár plný radosti a posolstva

Vianočné sviatky sú časom radosti, pokoja a vzájomného porozumenia. Neodmysliteľnou súčasťou týchto sviatkov sú vianočné vystúpenia, ktoré prinášajú do sŕdc ľudí posolstvo Vianoc. Ponúkame vám scenár vianočného vystúpenia v kostole, ktorý rozpráva príbeh o hľadaní pravého zmyslu Vianoc.

Príbeh troch detí, ktoré nájdu pravý zmysel Vianoc, je srdcom tohto predstavenia. Účinkujú: Katka, Janko, Evka, Ľuba - študentka, anjel, chlapci, pastieri, traja králi a Ježiš (zo zákulisia).

Dejstvo sa začína v kostole, kde je tma a osvetlené sú len jasličky. Znie tichá vianočná hudba.

Do kostola vchádzajú deti - Katka, Janko a Evka. Ľuba kľačí v šere ďalej od jasličiek a modlí sa.

• Katka: Poďme sa pozrieť dnu - vidíš, nikto tu nie je. Nemusíme sa báť.
• Janko: (ponáhľa sa k jasličkám) Jéj, aké pekné figúrky, je to tu ako v nejakej rozprávke.
• Katka: (dobehne za Jankom) Aké sú zlaté, a veď to je malý Ježiško - a toto jeho mamka a pastieri. V škole sme si o tom rozprávali.
• Evka: (ide pomalšie, obzerá sa) Čo ste si rozprávali?
• Katka: No, že sa narodil Ježiško. (hudba celkom utíchne)
• Evka: Aj ja som už o tom počula. Bolo to však veľmi dávno. A toto sú iba obyčajné figúrky. Myslím, že by sme mali ísť. Hovorila som ti, že tu nič zaujímavé nie je. A nakoniec zmeškáme aj rozprávku v telke.
• Katka: Ale mne sa zdá akoby tie postavičky boli živé. Aké sú len pekné. Ostaňme tu ešte chvíľku.

Ľuba, keď počuje rozhovor detí, postaví sa a pristúpi k nim.

• Ľuba: Ahojte! (deti sa trocha strhnú) Nebojte sa, ja som Ľuba a počula som vás rozprávať sa. Bola som sa tu poďakovať Ježiškovi za jeho veľkú lásku, za to, že sa stal pre nás dieťaťom. (svetlo)
• Evka: My sme tu len náhodou. My nepoznáme Ježiša a nechodíme do kostola. Katka s Jankom boli zvedaví, ako to tu vyzerá, tak sme tu nakukli.
• Janko: A ty poznáš Ježiša?
• Ľuba: Poznám ho. Áno.
• Janko: A vieš aj to, čo znamenajú a kto sú tieto postavičky?
• Ľuba: Áno.
• Katka: Prosím, povedz nám to, nám to rozprávala teta v škole - bolo to veľmi pekné.
• Ľuba: A nebudú vás hľadať vaši? Neponáhľate sa domov?
• Evka: Myslím, že nie. Ideme k babke pre darčeky a chceli sme pozerať rozprávku.
• Janko: Ostaňme tu.
• Katka: Ostaňme. Mne sa tu viac páči. Rozprávku ešte uvidíme.
• Ľuba: Dobre, tak si tu sadnite. Poviem vám o tom, čo sa raz skutočne stalo - čo nie je iba rozprávkou. (deti si sadajú) Chcete byť šťastní, veselí, zdraví?
• Evka, Janko: Áno.
• Ľuba: A ste takí?
• Evka: Nie. Niekedy som aj smutná. A minule ma zas tak bolel zub, že som sa ani s nikým nerozprávala.
• Ľuba: Ale vždy to tak nebolo. Ešte úplne na začiatku nebol ani tento kostol, ani naša dedina, ani slnko, ani hviezdy, ani naša zem. Bol iba Boh. Nekonečne dobrý, múdry, milujúci. A on sa rozhodol vo svojej láske a dobrote stvoriť niekoho, komu by mohol dávať svoju lásku a kto by ho tiež mal rád. Preto stvoril tento krásny svet a preto stvoril ľudí. Boh chcel aby boli vždy šťastní. A ich šťastie bolo v tom, že boli Božími deťmi a priateľmi. Ale ľudia toto Božie priateľstvo pokazili tým, že ho odmietli poslúchať. A prestali byť Božími deťmi. Prestali byť šťastní, pretože odmietli toho kto ich miloval. Najhoršie na tom bolo, že už nemali silu to všetko napraviť.

Ľuba deťom vysvetľuje ozajstnú veľkosť Božej lásky. Sľúbil ľuďom, že im pošle svojho Syna, aby im vrátil stratené priateľstvo, aby ich priviedol naspäť k Bohu a urobil ich šťastnými. Ľudia dlho čakali na sľúbeného Vykupiteľa. Čím ďalej, tým viac po ňom túžili. Vystúpia 2 deti a povedia básne - smutnejšia hudba.

Básne:

• Kedy už príde, kedy, kedy, ten, čo ho už dávno čakáme, ten, čo z nás sníme dávne biedya putá naše rozláme?
• Prorocké zraky, dávno zhliadli tajomné svetlo zďaleka, na svoje tváre pred ním padli, veď malo spasiť človeka.
• Kedyže zvlažíš naše hrdlá, ty živá voda zo skaly? Duša nám v hriechu strašne stvrdla, veď v boji sme sa poddali ...
• Tvoj príchod púšte rozzelení, potečú vŕšky sladkosťou, tvoj príchod ľudské srdcia zmení, naplní duše radosťou.

Ľuba pokračuje vo svojom rozprávaní: Iba Boh vedel, kedy sa Vykupiteľ narodí. Vybral si preňho matku. Chudobné dievča z Nazareta. K nej poslal anjela, ktorý jej oznámil že má byť matkou. Nasleduje pesnička: Velebí duša moja Pána ...

Mária prežívala v srdci veľkú radosť s ktorou sa išla podeliť so svojou tetou Alžbetou.

Básne:

• Cez hory júdske ponáhľa sa Panna V jej lone spása ešte tíško spí. Alžbeta predsa tiež počala syna, chce zostať u nej aspoň zopár dní.
• Ó koľko lásky, koľko nežnej úcty Vytrysklo zo sŕdc keď sa zvítali. Si požehnaná Matka môjho Pána, Cez teba my sme spásu dostali.
• Navštív Matka aj naše domovy prázdne, A oheň lásky zapáľ v rodinách. Čo rozbité je a čo zmiera, chradne, Bez ideálu v búrnych hodinách.
• Ty láskou zdvihni, vypros silu vstať. A na ten poklad, ktorý Kristus káže, Na lásku uč nás väčší dôraz dať.

Keď sa Alžbete narodil syn, vrátila sa domov. Stala sa manželkou Jozefa - chudobného tesára z Nazaretu. Jozef pochádzal z Dávidovho rodu z mesta Betlehem.

Báseň:

Cisár August rozkaz píše, Sčítať ľudí z celej ríše, Na cestu sa dajte hneď ! Ide matka z Nazaretu, Lebo vyšší rozkaz je tu: Splniť Božiu predpoveď.

• Jozef: Pozri sa Mária, už vidieť mesto. To je Betlehem. Som rád, že sme to stihli pred nocou, že už túto noc budeme tráviť v meste.
• Mária: Len, či nájdeme niekoho kto by nás na noc prichýlil?
• Jozef: Mária, milostivý Pán Boh nám už len pomôže nájsť skromný príbytok, kde by sme sa uchýlili na noc. Veď už toľkokrát nám pomohol. Ani teraz nás neopustí. Veď nič sa nedeje bez jeho svätej vôle.
• Jozef: (po chvíľke ticha) Hľa dom (radostne) a aj svieti sa v ňom. Skúsme poprosiť o nocľah (zaklope). Pán Boh daj dobrý večer!
• Hostinský: Aj vám. Čo vás k nám privádza?
• Jozef: Viete, zďaleka ideme. Prešli sme už dobrý kus cesty, vonku sa stmieva, noc sa blíži, nocľah hľadáme. Nuž pekne prosíme, či by ste nás neprichýlili. Hľa moja žena je cestou unavená a ešte k tomu je v požehnanom stave.
• Hostinský: Rád by som vám pomohol, ale sami vidíte, dom je už plný hostí, miesta niet. Skúste inde.
• Jozef: Pán vás opatruj gazda.

Nasleduje pesnička: Jozef a Mária k Betlemu kráčajú ...

Ľuba vysvetľuje deťom, že mesto bolo plné ľudí a Jozef s Máriou si nenašli miesto v hostinci, ani nikde inde. Nakoniec Jozef našiel chudobnú maštaľ za mestom a tam sa s Máriou uchýlili na noc.

• Katka: Chudáčik malý Ježiško. Musela mu byť v maštali zima.
• Janko: Prečo nepovedal Jozef, že sa ma Márii narodiť čakaný Vykupiteľ?
• Ľuba: Myslíš, že by bol niekto veril chudobnému, zaprášenému Jozefovi? Ľudia si predstavovali, že Vykupiteľ príde s veľkou parádou, že bude mocný, bohatý, slávny. Malé dieťa a chudobní rodičia - to sa ľuďom nezhodovalo s ich predstavami.

Báseň:

Ježišku, keď si prišiel na svet, Všade bol mráz aj zima a sneh. Či sú dnes pre teba lepšie časy, Mráz, tvrdosť a chlad vládnu v ľudskej duši.

Nasleduje pesnička: Hviezdička betlemská kde si ?

• Evka: Boh to teda naplánoval inak ako to chceli ľudia. To je zvláštne.
• Ľuba: Je to zvláštne. My ľudia pozeráme na to vonkajšie. Na moc, bohatstvo, krásu, múdrosť. Podľa toho si vyberáme často priateľov. Boh si však cení čisté srdce, chudobu, pokoru, lásku, poslušnosť. Boh hľadá krásu duše a múdrosť, ktorá hľadá dobro iných.
• Evka: Nenašiel sa nikto, kto by to bol vtedy pochopil?
• Ľuba: Áno. Veď sa aj boli Ježiškovi pokloniť a priniesli mu dokonca aj dary.
• Katka: Ja viem kto to bol. Traja králi.

Idú traja králi cez kotol a pastieri idú spať.

Ľuba hovorí o tom, že traja králi prišli dokonca z veľkej diaľky.

Básne:

• Vyšla z diaľav do sveta Tá najkrajšia kométa. Nik nevidel takú vari, Zastala nad Betlehemom A len žiari, krásne žiari.
• Hvezdári si lámu hlavy: „Čo nám nová hviezda vraví?“ Zo starých kníh vyčítali, Že sa niečo také zjaví, Keď sa rodia veľký králi.
• Nuž, poďme a nájdime ho, Berme preňho vzácne dary, Veď mu patrí úcta naša. Išli dlho, cestovali, A že veľkú vieru mali Našli dieťa - Mesiáša.
• Traja králi jednou z hviezd Dávajú sa cez púšť viesť - idú k Ježiškovi. Pusť ma hviezda, pusť ma v púšť, Aj ja idem, pusť ma, pusť - začať život nový.

Traja králi pri jasličkách odovzdávajú dary + básne:

• Melich.: Ježiško náš drahý, prosíme my teba, za celý svet, daj u čo mu najviac treba.
• Gašpar: Ježiško náš drahý, prišli sme ťa prosiť, aby sme ťa mohli stále v srdci nosiť.
• Baltaz.: Ježiško náš drahý, prosíme my teba, daj nám to, čo nám k žitiu treba.
• Ľuba: A kto sa ešte prišiel Ježišovi pokloniť?
• Janko: Ja viem kto to bol. Neďaleko Betlehema ovce pásli valasi, Ako v noci ticho spali, len ich strážca ohlási. Nad Betlémom jasná žiara. Vstaňte hore, pastieri! Anjel Boží zjavuje sa, čakajme, kam zamieri.

(Anjel ide k pastierom ) Nad nich prišiel, spevom nôtil: - Sláva Bohu na nebi! Na zemi buď pokoj ľudu, čo ho vrúcne velebí.

• Anjel: Valasi vstaňte, ešte spíte? Do maštaľky pozrieť choďte! Dieťatko tam v jasličkách, v chladnej zime, ovinuté iba v biednych plienočkách.

(bača sa prebudí a zobúdza i ostatných - trocha zarazene)

• Anjel: Prišlo na svet ukázať nám lásku k Bohu, k blížnemu. Chudobné je, preto dary všetci svoje neste mu!
• Pastier: Poďme!, zanesme mu, čo len máme, nech ho zima netrasie.

Pastieri idú k maštaľke a počas ich cesty sú tieto básne:

• Jedni vzali osla, vola, druhí ovcu, barana. Hneď sa s darmi ponáhľali ku jasličkám, pred Pána.
• Sláva buď Bohu, pokoj zemi! Zima mu, trasie sa chúďatko v jasličkách, Oslíka dych málo teplí ho na líčkach.
• Počul to pastierik, radostne utekal, Ovečku doniesol, na gajdy gajdoval.
• Ježiško maľunký, teplá je halienka, Usmej sa trošičku, dám ti ju do vienka!
• Ešte v noci v celom kraji rozhlásili novinu, Jezuliatko na svet prišlo priam v polnočnú hodinu.
• A poďme všetci do jedného, nech nikto bokom neostane, Čaká aj na ma, na biedneho, hoci sú prázdne moje dlane.

Pastieri dávajú dary:

• Pas.1: Prijmi Ježiško odo mňa tie malé jabĺčka, Nech zatúžia po tebe všetky srdiečka.
• Pas.2: Ježiško, prijmi odo mňa hrudku syra, Nech v nás pôsobí tvoja veľká sila.
• Pas.3: Ježiško, prijmi odo mňa túto ovečku, Nech každému pripomína, že si v jeho srdiečku.

Nasleduje pesnička: Jak si krásne Jezuliatko ..

• Katka: Aká som rada, že Ježiško dostal darčeky. Určite z nich mal radosť.
• Ľuba: To áno - ale ešte väčšiu radosť má ak mu dáme svoje srdiečka.
• Katka: A ako mu ho môžem dať?
• Ľuba: Veľmi jednoducho - že budeš vždy dobrá, aby v ňom mohol Ježiš bývať
• Janko: Aj ja chcem dať Ježiškovi svoje srdce.
• Katka: Objímaš celý svet, v ňom i dušu moju, Čože ti, Ježiško dám za lásku tvoju? Dám ti dnes, Ježiško, všetko, čo v srdci mám. Slabosti a dary k tvojim nohám skladám.
• Evka: Božské dieťa! Som len malé dieťa, srdce však veľké mám a to ti celé dám. Celučká naša zem, patrí ti, ja to viem. Patrí ti s dietkami, jak lúka s kvietkami.

Nasleduje pesnička: Ježiško maličký ...

• Ľuba: Pekne od vás deti, Ježiš bude mať z vašich darčekov ozajstnú radosť. Myslím, že práve lásku ku kamarátom, spolužiakom, rodičom a ku všetkým ľuďom chce od nás Ježiš najviac.
• Evka: Už to začínam chápať. Ježiš je teda živý aj teraz. Ježiško či vieš i o mne?

Egypt a púšť a rieka Níl, ten kraj ťa Ježiško pritúlil pred krutým Herodesom. Láska Božia, láska veľká, deťom vkladá do hrdielka pieseň o jasličkách. Dieťa čo sa narodilo, radosťou ju ožiarilo zažalo jas líčkach. Uspávanku plnú tajú ústa šepcú, srdcia tkajú od Vianoc do Vianoc. Oči sa už zatvárajú, srdce letí z kraju k raju - tichá noc, svätá noc.

V jasličkách na slame schúlený je tíško, My ho už poznáme to je náš Ježiško. Za noci chladnej, keď Betlehem spal, ľuďom dobrej vôle anjel zvestoval: „Sláva na výsostiach Bohu. Dnes sa vám narodil Mesiáš a Pán.“ V maštaľke biednej na slame leží, je ako jeden z nás, dali mu meno Ježiš.

Ľuba deťom vysvetľuje, že Ježiš prišiel do sŕdc pastierov, do sŕdc troch kráľov, prišiel do sŕdc detí pri jasličkách. No pyšné, zlobou naplnené srdcia ostávajú chladné a prázdne. Tak zostalo prázdne srdce kráľa Herodesa a mnohých farizejov, ale i srdcia mnohých tých, ktorí nechcú odpustiť svojim nepriateľom. Ale ostávajú prázdne i srdcia tých, ktorí ešte o Ježišovi nikdy nepočuli a nepocítili jeho lásku. V dnešný deň myslíme aj na nich a prosíme aby im čím skôr zažiarila tá najkrajšia hviezda - Ježiš. (jemná hudba)

• Evka: Ježišu, pri tvojich jasliach dnes uvažujem o tvojej láske a veľkosti. Si väčší ako celý svet a stal si sa dieťaťom. Mal si matku a narodil si sa v maštali uprostred zvierat. Prik tebe pastieri a králi ... Prečo si sa nenarodil teraz, v našej dobe?
• Janko: Sú hotely - Jozef s Máriou by určite dostali nocľah. Sú služby v nemocniciach - mal by si lekársku starostlivosť. Sú astronomické observatória, ľuďom by včas oznámili, že sa objavila nová hviezda. Je tu rozhlas - milióny ľudí by vedelo vo chvíli, že si sa narodil.
• Katka: Máme televíziu - mohli by sme ťa všetci vidieť. Máme časopisy - všetky by písali o tvojom podivnom narodení. Máme mapy a turistické kancelárie - traja králi by ťa ľahko našli. Herodesom. A všetci ľudia by uverili, že si Božím synom. (hudba pokračuje)

Ježiš - zo zákulisia: Prišiel som k vám, keď nadišla plnosť času. Poslal ma Otec. Už od počiatku vám sľúbil, že prídem, že budem mať Matku, že sa narodím v Betleheme v meste chleba. Prišiel som medzi svojich, ale neprijali ma. Vravíš, že je podivné moje narodenie. Neprišiel som preto, aby sa mi slúžilo, ale aby som sám slúžil. Ukazuješ mi jasnú cestu. Sľubuješ, že všetci by videli, uverili by, že som Božím Synom. Ja však chcem, aby bol blahoslavený ten kto hoci nevidel - uveril. Ubezpečuješ ma, že teraz by som nemal toľko ťažkostí ... Myslíš si, že by v hoteloch prijali moju chudobnú matku ? Myslíš, že by v hoteloch prijali moju chudobnú matku ? Myslíš, že by niekto prijal k sebe cudziu ženu, ktorá čaká dieťa ? Iste by ju neprijali. Dnes, keď ľudia pristávajú na mesiaci - čo by pre nich znamenala jedna hviezda naviac? Dali by jej meno a zaznačili by ju do hviezdnej mapy. Či by televízia dávala taký bežný program ako je narodenie dieťaťa? V časopisoch je toľko farebných obrázkov - kto by venoval pozornosť tmavej, chudobnej maštali? Dnes cestuje po svete toľko delegácií - koho by zaujímala návšteva učencov z východu? Hovoríš, že v tvojich časoch by som bol bezpečný. Veď na svete je toľko vojen, toľko zabitých detí, toľko plačúcich matiek ... A keby aj ... (hudba stíchne, deti si kľaknú)

• Evka: Ježišu, ďakujem ti, že si sa stal človekom, že si prišiel, aby si nám dal nový, radostný Život. Ďakujem ti za to, že si sa narodil v chudobnej maštaľke a že sa všetko stalo tak, ako to chcel Boh. Ďakujem ti za tvoju lásku, za to, že si sa dnes narodil i v našich srdciach, prosíme ťa za svoje kamarátky, spolužiakov, za svojich rodičov a za všetkých tých, ktorí ťa ešte nepoznajú, ktorí ešte nepocítili tvoju lásku, vylej dnes svoju lásku na celý svet a do sŕdc všetkých ľudí.
• Janko: Ježiško, ja som tiež čakal teba, aby si čoskoro zostúpil z neba. Prišiel si práve dnes, priniesol dary ... Pozri len ako mi srdiečko žiari ako tie sviečočky na našom stromku, alebo hviezdičky na nebi vonku ... žiari mi radosťou - vidíš doň iste - aké je veselé, radostné, čisté.
• Katka: Za dary ďakujem, ale i prosím, vyslyš tie túžby, čo v srdci nosím: udržuj v zdraví otecka, mamku, bračekov, sestričky i mňa tiež samú, aby sme spolu v pokoji žili! ... Požehnaj všetkých nás, Ježiško milí!

Nasleduje pesnička: Zvonia zvony vianočné ...

Radosť veľkú zvestujeme: Narodil sa sveta Pán. Neďaleko Betlehema v chladných jasliach leží sám. Poďte s nami pokloniť sa Ježiškovi malému, zato, že k nám z neba prišiel, svoje srdcia dáme mu. na výsostiach pokoj ľuďom želajú.

Všetky zvony sveta zvoňte, v tento sviatočný, vianočný deň. Nebeskí anjeli spievajte len, v tento sviatočný, vianočný deň.

Maličká som, ale zato veľké veci zvestujem: Kristus Ježiš narodil sa, z toho sa ja radujem. Radosť svätú i vám prajem, rodičia milení. Pokoj nech vám v žití dáva Kristus Pán narodený, aby ste tak mnohé hody Vianoc milých slávili, a s nami sa v Synu Božom v dobrej vôli tešili.

Radostná udalosť vianočná, zvonia všetky zvony sveta cingi - lingi - bom! Na svet prišlo drahé dieťa biednym rodičom. Maštaľ... Slávnosť sv.

tags: #vianocne #vystupenie #v #kostole