Pôstne obdobie je časom, kedy sa kresťania vyzývajú k intenzívnejšiemu duchovnému životu, pokániu a premene srdca. Jedným z kľúčových prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa je modlitba. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty modlitby počas pôstneho obdobia, s dôrazom na Liturgiu hodín a modlitby žalmov.
Modlitba je kľúčovou súčasťou pôstneho obdobia.
Liturgia hodín ako privilegovaný spôsob modlitby
Už dlhší čas sa v tomto období osobitne usilujem - dôslednejšie, než sa mi to darí po zvyšok roka - modliť sa Liturgiu hodín. Posvätné ofícium je osobitne prospešné pre každého, kto sa snaží štruktúrovať si deň okolo modlitby - a nestačí mu iba vopchať si modlitbu tam, kde mu to dovolí rušný deň. Modliť sa túto modlitbu znamená pripojiť sa ku kňazom a rehoľníkom (a k čoraz väčšiemu počtu laikov), ktorým modlitba posvätného ofícia stanovuje rytmus každodenného života počas celého roka. Je to privilegovaný spôsob ustavičnej modlitby, na ktorú vyzýval svätý Pavol.
Druhý vatikánsky koncil to spomína v konštitúcii Sacrosanctum concilium: „Keď sa tento obdivuhodný chválospev [posvätné ofícium] náležite prednáša…, vtedy je to naozaj hlas samej nevesty, ktorá sa prihovára Ženíchovi, ba je to aj modlitba, ktorú Kristus spolu s jeho mystickým telom prednáša Otcovi.“
Žalmy: Srdce Liturgie hodín
Srdcom ofícia sú žalmy, ktoré sú hymnami Božieho ľudu už od čias Starej zmluvy. Samozrejme, z Knihy žalmov spievame aj na každej omši, no krásu a silu žalmov som docenil až vtedy, keď som sa naučil modliť liturgiu hodín. Na recitovaní a znovurecitovaní žalmov čosi je. Už dlho sa mi zdá, že oveľa viac vedie k modlitbe a rozjímaniu, než keď iba počúvam kantora či spievam len responzórium ako pri omši.
A keď už o tom hovoríme, žalmy sa majú spievať. Keď sa dôstojne spievajú, či už na jednom tóne, alebo s vhodnou melódiou, nadobúdajú celkom iný rozmer. Pochopí to každý, kto počul nezabudnuteľné polyfonické zhudobnenie 51. žalmu.
Možno viac než ktorákoľvek iná kniha v Biblii sa majú Žalmy modliť alebo spievať, nielen počúvať. Pri obhajobe modlenia sa žalmov bol osobitne výrečný svätý Atanáz, alexandrijský biskup zo 4. storočia a veľký protivník arianizmu. Jeho List Marcelínovi o žalmoch je prehliadaná klasika. „Celé Sväté písmo je učiteľom čnosti a pravej viery,“ píše Atanáz, „ale Žaltár ponúka obraz duchovného života.“
Na každý účel či na každú príležitosť jestvuje nejaký žalm, poznamenáva svätý Atanáz. „Na iných miestach nás Biblia vyzýva na to, aby sme velebili a uznávali Pána: tu, v žalmoch, sa nám ukazuje spôsob, ako to robiť a akými slovami môžeme vhodne uctievať jeho vznešenosť. Vlastne vo všetkých životných situáciách zistíme, že nám tieto božské piesne idú samy do úst a na každom kroku spĺňajú potreby našej duše.“
V tomto spočíva aj iná osobitná krása žalmov. Nielenže jestvuje žalm na každú príležitosť - od radosti až po trápenie -, ale tieto inšpirované hymny sú tie isté, ktoré spieval izraelský národ, Mojžiš a Šalamún, kráľ Dávid, ba aj samotný Pán Ježiš. Keď sa modlíme žalmy, ich slová sa stávajú aj našimi a naše modlitby sa stávajú akoby ich modlitbami.
Keď sa modlíme alebo spievame žalmy, spievame a modlíme sa vlastnými ústami, z vlastného pohľadu. V tomto zmysle sú žalmy Písmom v prvej osobe. V tom spočíva ohromná sila. Tento bod rozvíja aj svätý Atanáz:
V ostatných knihách Písma čítame alebo počúvame slová svätých mužov ako také, ktoré patria len tým, ktorí ich vyslovili, a vôbec nie tak, akoby boli naše vlastné; a rovnakým spôsobom sú pre nás činy, o ktorých sa tam rozpráva, predmetom údivu a príkladom hodným nasledovania, no v žiadnom zmysle čímsi, čo sme vykonali my sami. V tejto knihe síce takýmto spôsobom s úctou a bázňou čítame proroctvá o Spasiteľovi, no pri všetkých ostatných žalmoch čítame akoby svoje vlastné slová; a kto ich počúva, je pohnutý pri srdci, akoby vyslovovali jeho najhlbšie myšlienky. Určite nie je náhoda, že Atanáz, veľký obhajca vtelenia pred ariánskymi herézami svojich čias, nachádzal takúto inšpiráciu práve v žalmoch - v týchto hymnoch, ktoré nám plynú z úst rovnako ľahko ako z úst vteleného Slova. Tieto veľké hymny, napísané pod vplyvom inšpirácie Ducha Svätého a spievané ľuďmi, sa znovu modlí Boh, ktorý sa stal človekom, a opäť sa vracajú k Otcovi s celou, úplnou a trpiacou prirodzenosťou jednorodeného Božieho Syna: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“
Týmito slovami Ježiš nielen cituje Písmo, ale aj odrieka modlitbu svojho ľudu. Keď sa modlíme tieto isté žalmy - či už pri liturgii hodín, pri svätej omši, alebo v rámci pôstnych pobožností -, nielenže nasledujeme Ježiša, ale pripájame sa k jeho modlitbe ako bratia a sestry toho istého Otca.
„Preto aj ty, Marcelínus,“ uzatvára Atanáz, „keď budeš uvažovať nad žalmami a pod vedením Ducha ich rozumne čítať, podarí sa ti pochopiť význam každého jedného z nich, ako po tom túžiš. A budeš sa tiež snažiť napodobňovať život svätých, ktorí nám priniesli Boha a modlili sa ich ako prví.“
Táto rada je nepochybne rovnako dobrá dnes pre každého jedného z nás, ako bola vtedy, keď ju dal Atanáz po prvýkrát Marcelínovi. Kedy je vhodnejší čas vziať si túto radu k srdcu než počas tohto pôstneho obdobia? A aj keď sa toto kajúce obdobie skončí, môžeme si zachovať nejakú lepšiu pravidelnú duchovnú činnosť?
Okrem Liturgie hodín a žalmov existujú aj ďalšie formy modlitby, ktoré sú vhodné pre pôstne obdobie. Medzi ne patrí:
- Osobná modlitba
- Krížová cesta
- Ruženec
- Adorácia
Ako sa modliť liturgiu hodín
Praktické tipy pre pôstnu modlitbu
Ak ešte nemáte svoj ustálený spôsob modlitby, zistite, aký druh modlitby je dostupný vo vašej farnosti. Pamätajte na to, že modlitba je dôležitá súčasť každých duchovných cvičení. Pokiaľ ide o to, ako sa máme modliť, existuje niekoľko spôsobov. Prvý krok tohto plánu spočíva v tomto: pozrieť sa na svoj denný poriadok a každý deň si nájsť čas na modlitbu. Kedy si dáte „rande“ s Ježišom? Väčšina ľudí považuje za najlepší čas ráno - skôr, než sa tak ponoria do všedných povinností, že sa zabudnú obrátiť na Pána. Ak si viete nájsť čas - a miesto - bez rozptyľovania, budete oveľa lepšie vnímať Ježišovu prítomnosť a jeho vedenie v živote.
Keď uvažujete o pravidelnej modlitbe, pripomeňte si Ježišove slová: „Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci“ (Mt 6, 5). „Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania“ (6, 7). „Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby… a modli sa k svojmu Otcovi“ (6, 6). Nikde nepovedal: „Ak sa chcete modliť“ alebo: „Ak sa rozhodnete modliť.“ Nie, povedal: „Keď sa modlíte.“ Predpokladá, že sa budeme modliť.
Týmito slovami nás svätý Augustín povzbudzuje, aby sme sa usilovali o praktizovanie „posvätného tria“. Toto „trio“, ktoré nás Cirkev pozýva objavovať počas každého Pôstneho obdobia, tvoria: modlitba, pôst a almužna. Tieto tri duchovné cvičenia nás môžu odvrátiť od hriechu a egoizmu a obrátiť nás k Bohu a jeho láske. Polož si teda otázku, ako tvoj život odráža pokoru a dôveru v Boha, ktoré sú jadrom modlitby, pôstu a almužny. V čom sa ti nedarilo napĺňať toto Božie pozvanie? Našiel som si každý deň čas na stretnutie s Bohom v modlitbe? Bol som dobrým správcom darov, ktoré mi Boh dal? Sú situácie, v ktorých odmietam dať „almužnu“ odpustenia ľuďom, ktorí ma zranili?
Pôstne obdobie môže byť často preplnené rozličnými vecami a môžeme prežívať zmätok, pretože zápasíme s tým, čoho sa máme vzdať a zároveň akým spôsobom máme nastúpiť na správnu cestu. nám majú napomôcť sústrediť sa na naše úsilie: modlitbu, pôst a almužnu. chceme našu pozornosť zamerať na modlitbu. Duchom Svätým. Je to vzťah počúvania aj rozprávania. osobnom vzťahu so živým a pravým Bohom. „Modlitba, či to vieme, alebo nie, je stretnutie Božieho smädu s naším smädom. Modlitba je podstatnou súčasťou rastu nášho vzťahu so živým Bohom. Ak sme modlitbu ešte nezačlenili do nášho každodenného života, pôstny čas je preto vynikajúcim začiatkom. Na počiatku tohto nášho úsilia je dobré sa zmieriť s Bohom, ako to popisuje P. nepokoj v našej duši. Zmierenie prichádza cez svätú spoveď. 2559 „Modlitba je povznesenie duše k Bohu alebo prosba k Bohu o vhodné dobrá.“ Z akej pozície hovoríme, keď sa modlíme? Z výšok našej pýchy a našej vlastnej vôle alebo „z hlbín“ (Ž 130,1) poníženého a skrúšeného srdca? Kto sa ponižuje, bude povýšený. Poníženosť je základom modlitby. My „nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba“ (Rim 8,26). 2560 „Keby si poznala Boží dar“ (Jn 4,10). Nádhera modlitby sa ukazuje práve tam, na okraji studní, kam prichádzame hľadať pre seba vodu. Tam prichádza Kristus v ústrety každému človekovi, hľadá nás prvý a prosí, aby sme sa mu dali napiť. Ježiš je smädný. Jeho prosba vychádza z hlbín Boha, ktorý po nás túži. Modlitba, či to vieme, alebo nie, je stretnutie Božieho smädu s naším smädom.
Modlitby a pobožnosti v pôstnom období
Veľmi sa odporúča, aby sa najmä v Pôstnom období zachoval a rozvíjal tradičný zvyk zhromažďovania veriacich na spôsob tzv. Takéto zhromaždenia veriacich sa môžu uskutočniť najmä pod vedením diecézneho biskupa v nedeľu alebo, podľa vhodnosti, aj vo všedných dňoch. Ak sa pred omšou, ktorá sa bude sláviť na týchto zhromaždeniach, koná procesia, podľa okolností a miestnych podmienok sa veriaci zhromaždia v menšom kostole alebo na inom vhodnom mieste mimo kostola, do ktorého bude procesia smerovať. Po pozdravení ľudu kňaz prednesie kolektu o tajomstve Svätého kríža (s. 1484) alebo za odpustenie hriechov (s. 1453 - 1454), alebo za Cirkev, osobitne miestnu (s. 1384), alebo jednu z modlitieb nad ľudom. Potom sa zoradí procesia, ktorá pôjde do kostola, v ktorom sa bude sláviť omša. Počas procesie sa spievajú Litánie k svätým. Keď procesia príde do kostola, kňaz si uctí oltár a prípadne ho incenzuje. Vynechajú sa úvodné obrady, podľa okolností aj Kýrie.
V Pôstnom období sa zakazuje ozdobovať oltár kvetmi a hudobné nástroje sa môžu používať len na podporu spevu.
Popolcová streda a modlitby
Na popolcovú stredu sa koná požehnanie popola a značenie popolom sa môže konať aj mimo omše. V tom prípade sa odporúča najprv konať liturgiu slova. Tá sa skladá zo vstupného spevu, kolekty, čítaní s príslušnými spevmi - ako v omši. Potom je homília, požehnanie popola a značenie veriacich popolom.