Stretnutie Ježiša s mladíkom
Tieto slová, ktoré svojho času napísal apoštol Peter prvej kresťanskej generácii, majú vzťah k celému evanjeliu Ježiša Krista. Na otázku "Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?" Ježiš odpovedá najprv protiotázkou: "Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh." Potom pokračuje: "Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Ale rozhovor sa tým nekončí. Mladík totiž tvrdí: "Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti." Vtedy - píše evanjelista - "Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. A tu sa mení klíma stretnutia. V evanjeliách sú aj iné miesta, ktoré opisujú stretnutia Ježiša z Nazareta s mladými ľuďmi - osobitne dojímavé sú dve vzkriesenia z mŕtvych: Jairovej dcéry a syna naimskej vdovy; no bez obavy môžeme povedať, že spomenutý rozhovor predstavuje najúplnejšie a obsahovo najbohatšie stretnutie.Môžeme tiež povedať, že má najuniverzálnejší a nadčasový charakter, a že teda v istom zmysle má stálu a nepretržitú platnosť, cez všetky stáročia a generácie. A tak Kristus hovorí s mladým človekom, mladíkom alebo dievčaťom, hovorí na rozličných miestach zeme, uprostred rozličných národov, rás a kultúr. Zároveň aj všetky opísané prvky, ako aj všetky slová, ktoré pri tomto rozhovore povedali obidve stránky, majú ten najpodstatnejší význam a celkom osobitnú váhu. Možno povedať, že tieto slová obsahujú zvlášť hlbokú pravdu o človeku vôbec a predovšetkým pravdu o ľudskej mladosti. Dovoľte mi preto, aby som aspoň v hlavných črtách nadviazal úvahy uvedené v tomto liste na toto stretnutie a na príslušný text evanjelia.
Bohatstvo mladosti
Táto veta sa bezpochyby vzťahuje na hmotný majetok, ktorý ten mladík vlastnil alebo mal zdediť. Takáto situácia sa azda týka iba niektorých z vás, no nie je typická. Preto evanjelistove slová pozývajú postaviť problém ináč: ide o to, že mladosť sama v sebe (nezávisle od akéhokoľvek hmotného majetku) je celkom zvláštnym bohatstvom človeka, či už dievčaťa alebo mladíka, a mladí ju zvyčajne prežívajú ako osobitné bohatstvo. Zvyčajne, ale nie vždy, ani nie spravidla, lebo sú na svete aj ľudia, ktorí z rozličných dôvodov nezakusujú mladosť ako bohatstvo. Predsa sú však dôvody - a to aj objektívnej povahy -, aby sme mysleli na mladosť ako na celkom zvláštne bohatstvo, ktoré človek skusuje práve v tomto období svojho života. Toto obdobie sa bezpochyby líši od obdobia detstva (z ktorého práve vyrastá) a líši sa aj od obdobia plnej dospelosti.
Obdobie mladosti je čas, keď sa zvlášť intenzívne odhaľuje ľudské "ja" a s ním spojené vlastnosti a schopnosti. Pred vnútorným zrakom rozvíjajúcej sa osobnosti mladíka alebo dievčaťa sa stupeň za stupňom a krok za krokom odhaľuje zvláštna a v istom zmysle jediná a neopakovateľná možnosť konkrétneho ľudského bytia, do ktorého je akoby vpísaný celý projekt budúceho života. Táto otázka by si prirodzene, zasluhovala vysvetlenie z mnohých hľadísk. Keď ju však chceme vystihnúť stručne, vtedy sa zjavuje pravý profil a forma toho bohatstva, ktorým je mladosť. Toto bohatstvo spočíva v tom, že sa objavujú a zároveň plánujú, volia, predvídajú a vykonávajú prvé vlastné rozhodnutia, ktoré sú dôležité pre budúcnosť v úzko osobnej dimenzii ľudskej existencie. Takéto rozhodnutia majú zároveň aj nemalý spoločenský význam. Mladík v evanjeliu sa nachádza práve v tomto období života, ako to vyplýva aj z otázok, ktoré kladie v rozhovore s Ježišom. Preto aj záverečné slová o "majetku", t.j. Musíme sa však pýtať: Toto bohatstvo, ktorým je mladosť, má azda vzdialiť človeka od Krista? To evanjelista istotne nehovorí. Rozbor textu skôr dovoľuje vyvodiť iný záver.Na rozhodnutie odísť od Krista vplývalo koniec koncov len vonkajšie bohatstvo, teda to, čo mladík mal ("majetok"), nie to, čím bol. To, čím bol ako mladý človek - t.j. vnútorné bohatstvo, ktoré v sebe skrýva ľudská mladosť - ho priviedlo k Ježišovi a nútilo ho položiť spomínané otázky, v ktorých ide veľmi jasne o program celého života. Čo mám robiť? Mladosť každého z vás, drahí priatelia, je bohatstvo, ktoré sa prejavuje práve v týchto otázkach. Človek si ich kladie v priebehu celého života, ale v mladosti sa natískajú zvlášť intenzívnym, priam naliehavým spôsobom. A dobre, že je to tak. Veď práve tieto otázky svedčia o dynamike rozvoja ľudskej osobnosti, ktorá je charakteristická pre váš vek. Tieto otázky si niekedy kladiete netrpezlivo, no súčasne chápete, že odpoveď na ne nemôže byť ani prenáhlená, ani povrchná. Musí mať svoju osobitnú špecifickú váhu. Tieto základné otázky si osobitným spôsobom kladú tí vaši rovesníci, ktorých život je od mladosti poznačený utrpením: nejakou telesnou chybou, nedostatočným vývojom, nejakou poruchou alebo obmedzením, prípadne ťažkou rodinnou alebo spoločenskou situáciou. Ak sa aj napriek tomu ich vedomie vyvíja normálne, otázka o zmysle a hodnote života sa pre nich stáva tým zásadnejšou a zároveň mimoriadne dramatickou, pretože je od začiatku poznačená životným utrpením. A ako veľa je takýchto mladých ľudí v obrovskom množstve mladých na celom svete, v rozličných národoch a spoločenstvách i v jednotlivých rodinách! Či možno povedať, že aj ich mladosť je vnútorným bohatstvom? Koho sa máme na to pýtať? Komu oni sami majú položiť túto zásadnú otázku?Boh ako jediný zdroj dobra
Kristus odpovedá svojmu mladému partnerovi pri rozhovore v evanjeliu: "Nik nie je dobrý, jedine Boh." Už sme počuli, na čo sa ho mladík pýtal: "Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?" Čo mám robiť, aby môj život mal zmysel, plný zmysel a hodnotu? Takto by sme mohli pretlmočiť jeho otázku do reči našej doby. Jedine Boh je dobrý, to znamená: v ňom a len v ňom majú všetky hodnoty svoj prameň a svoje konečné zavŕšenie. On je "Alfa a Omega, počiatok i koniec". Jedine v ňom tieto hodnoty nachádzajú svoju autentickosť a svoje definitívne potvrdenie. Bez neho - bez vzťahu k Bohu - celý svet stvorených hodnôt visí akoby v absolútnom prázdne. Stráca pri tom aj svoju priezračnosť a výrazovú silu. Potom sa zlo ponúka ako dobro a dobrom sa pohŕda. Prečo jedine Boh je dobrý? Preto, lebo Boh je láska. Otázka hodnoty a otázka zmyslu života - ako sme už povedali - patrí do osobitného bohatstva mladosti. Vyviera zo samého vnútra hľadaní a nepokojov, spätých s projektom života, ktorý si treba osvojiť a uskutočňovať. A ešte viac vtedy, keď je mladosť poznačená osobitným utrpením, alebo keď si mladý človek uvedomuje utrpenie druhých, alebo je silne otrasený pohľadom na mnohoraké zlo, ktoré je vo svete, alebo konečne, keď sa stretne tvárou v tvár s tajomstvom hriechu a ľudskej zloby (mysterium iniquitatis). Kristova odpoveď znie: Jedine Boh je dobrý, jedine Boh je láska. Táto odpoveď sa môže zdať ťažko pochopiteľná, ale je istá a pravdivá. Obsahuje konečné riešenie. Taký je Kristus v rozhovore s mladíkom. Taký je v rozhovore s každým a s každou z vás, keď ho oslovíte "Učiteľ dobrý...", spýta sa vás: "Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh." A teda: To, že ja som dobrý, svedčí o Bohu. To je jadro, základný bod odpovede na otázky, ktoré mu kladiete vy mladí prostredníctvom bohatstva, ktoré je vo vás a ktoré korení vo vašej mladosti. Mladosť otvára rôzne perspektívy a stavia vás pred úlohu plánovať si celý život. Z toho vyplýva otázka o hodnotách, o zmysle všetkého, o pravde, o dobre a zle. Keď vám Kristus vo svojej odpovedi káže všetko to zamerať na Boha, súčasne vám naznačuje, aký prameň a základ to má vo vás samých. Každý z vás je totiž obrazom a podobou Boha už tým, že bol stvorený. Práve tento "obraz a podoba" spôsobujú, že kladiete tieto otázky, že ich musíte klásť. Všetky dokazujú, do akej veľkej miery človek nemôže bez Boha pochopiť sám seba, ani sa nemôže realizovať bez Boha. Ježiš Kristus prišiel na svet preto, aby si každý z nás uvedomil najmä toto. Bez neho by sa táto základná dimenzia pravdy o človeku ľahko ponorila do tmy.
Hodnota a zmysel života
Čo mám robiť, aby môj život mal hodnotu, aby mal zmysel? Táto vášnivá otázka v ústach mladíka z evanjelia znie takto: "Čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?" Keď však niekto položí otázku takýmto spôsobom, hovorí ešte rečou, ktorej rozumejú dnešní ľudia? Nie sme generáciou, ktorej životný horizont je celkom vyplnený svetom a pozemským pokrokom? Naše myslenie prebieha predovšetkým v pozemských kategóriách. Všetko sa to stalo obsahom našej modernej civilizácie. Veď Kristus je nielen "dobrý učiteľ", ktorý ukazuje cesty pozemského života, ale je aj svedkom jeho definitívneho určenia, ktoré má človek v Bohu samom. Je svedkom nesmrteľnosti človeka. Evanjelium, ktoré ohlasoval svojím slovom, je definitívne potvrdené krížom a zmŕtvychvstaním vo veľkonočnom tajomstve. "Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje". Svojím zmŕtvychvstaním sa Kristus stal aj trvalým "znamením, ktorému budú odporovať", oproti všetkým programom, ktoré sú neschopné vyviesť človeka za hranicu smrti, naopak, pre ne táto hranica značí koniec všetkých otázok človeka o hodnote a zmysle života. Ak teda ty, drahý brat a drahá sestra, chceš hovoriť s Kristom a osvojiť si celú pravdu jeho svedectva, musíš na jednej strane "milovať svet" - lebo "Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna" - a súčasne si musíš nadobudnúť vnútorný odstup voči celej tej bohatej a úchvatnej skutočnosti, ktorou je "svet". Musíš sa rozhodnúť a položiť si otázku o večnom živote. Lebo "tvárnosť tohto sveta sa pomíňa" a každý z nás je podriadený tejto pominuteľnosti. V dimenzii viditeľného sveta sa človek rodí s perspektívou dňa svojej smrti. Ale keďže vnútorným dôvodom bytia človeka je presiahnuť sám seba, nosí v sebe súčasne aj všetko to, čím presahuje svet. Všetko to, čím človek v sebe samom presahuje svet - hoci v ňom zostáva zakorenený - sa vysvetľuje Božím obrazom a podobou, ktoré sú už od začiatku vtlačené do ľudskej bytosti. A všetko, čím človek presahuje svet, nielenže oprávňuje otázku o večnom živote, ale robí ju priam nevyhnutnou. Túto otázku si ľudia kladú oddávna, a to nielen v oblasti kresťanstva, ale aj mimo neho. Aj vy musíte nájsť odvahu položiť si ju podobne ako mladík v evanjeliu. Kresťanstvo nás učí chápať pominuteľnosť z hľadiska Božieho kráľovstva, z hľadiska večného života. Medzi mladosťou a smrťou je protiklad. Zdá sa, že smrť je ďaleko od mladosti. A tak to aj je. Keďže však mladosť znamená program na celý život, zostavený podľa kritéria zmyslu a hodnoty, aj v mladosti si treba nevyhnutne položiť otázku o konci všetkého. Ľudská skúsenosť, odkázaná sama na seba hovorí to isté ako Sväté písmo: "Je ustanovené, že ľudia musia iba jeden raz zomrieť". Inšpirovaný autor k tomu dodáva: "A potom príde súd." Kristus však hovorí: "Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť aj keď umrie.Prikázania ako ukazovateľ cesty
Na túto otázku Ježiš odpovedá: "Poznáš prikázania." A vypočítava prikázania, ktoré patria do Desatora. Prikázania dostal kedysi Mojžiš na vrchu Sinaj, keď Boh uzavrel zmluvu s Izraelom. Boli napísané na kamenných tabuliach a pre každého Izraelitu boli každodenným ukazovateľom cesty. Mladík, ktorý hovorí s Kristom, pozná, prirodzene, prikázania Desatora naspamäť. Musíme predpokladať, že v rozhovore, ktorý Kristus vedie s každým z vás, mladí priatelia, sa opakuje tá istá otázka: Poznáš prikázania?" A opakuje sa nevyhnutne, pretože prikázania sú časťou zmluvy medzi Bohom a ľudstvom. Prikázania určujú zásadné základy nášho správania, rozhodujú o morálnej hodnote ľudských skutkov a organicky súvisia s povolaním človeka k večnému životu a s nastolením Božieho kráľovstva v ľuďoch a medzi ľuďmi. Tento mravný zákonník je však formulovaný aj ináč. Tento projekt sa včleňuje do perspektívy večného života predovšetkým pravdivými skutkami, na ktorých bude vybudovaný. Pravdivosť skutkov sa zakladá na spomenutom dvojakom formulovaní mravného zákona: na tom, ktoré je napísané na tabuliach Mojžišovho Desatora a v evanjeliu, a na tom, ktoré je vpísané do mravného svedomia človeka. A svedomie, ako píše svätý Pavol, "dosvedčuje" tento zákon.Keď teda Ježiš v rozhovore s mladíkom vypočítava prikázania: "Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!" správne svedomie odpovedá vnútornou reakciou na príslušné ľudské skutky: "obviňuje alebo i bráni". Drahí mladí priatelia! Odpoveď, ktorú Ježiš dáva mladému partnerovi pri rozhovore v evanjeliu, sa vzťahuje na každého a na každú z vás. Kristus sa pýta, ako zmýšľate o mravných zásadách. A pýta sa vás aj na to, v akom stave je vaše svedomie. Je to kľúčová otázka pre človeka, je to základná otázka vašej mladosti. Platí pre celý program života, ktorý sa má vytvárať práve v mladosti. Jeho hodnota je veľmi úzko spätá s postojom, ktorý má každý z vás voči mravnému dobru a zlu. Hodnota tohto programu závisí podstatne od správnosti a počestnosti vášho svedomia. Tak prichádzame k rozhodnému bodu, kde sa na každom kroku stretá čas a večnosť, a to na rovine, ktorá je vlastná človekovi. Je to rovina svedomia, rovina mravných hodnôt - najdôležitejšia dimenzia časnosti a dejín. Dejiny sa totiž píšu nielen udalosťami, ktoré v istom zmysle prichádzajú "zvonku", ale píšu sa predovšetkým "zvnútra". Sú to dejiny ľudských svedomí, morálnych víťazstiev alebo porážok. Tu má svoj podklad aj základná veľkosť človeka - jeho opravdivo ľudská dôstojnosť. To je ten vnútorný podklad, vďaka ktorému človek neprestajne presahune seba smerom k večnosti. Práve to sa odohráva vo svedomí. Vo vnútornej pravde našich skutkov je do istej miery stále prítomná dimenzia večného života.
Životná cesta a vzkriesený Kristus
V rozbore Kristovho rozhovoru s mladíkom vstúpime teraz do ďalšej fázy, ktorá je nová a rozhodujúca. Mladík dostal podstatnú a základnú odpoveď na otázku: "Čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?" Táto odpoveď sa zhoduje s celou jeho dovtedajšou životnou cestou: "Toto všetko som zachovával od svojej mladosti." Ako veľmi žičím každému z vás, aby sa vaša doterajšia životná cesta podobným spôsobom zhodo... Vzkriesený Kristus je živý medzi vami. Vzkriesený Kristus sedí teraz v nebi na svojom tróne slávy po pravici Otca. Jemu je podriadené všetko. Za podnožku jeho nôh budú pokorení a porazení všetci jeho nepriatelia. Ľudské dejiny sa otvárajú k plnej oslave vzkrieseného Krista. On sa k vám vráti v nebeských oblakoch v plnom lesku svojje slávy. Vzkriesený Kristus chce medzi vami obnoviť svoje kráľovstvo, aby sa mu dostávalo slávy od všetkého stvorenia. Nenechajte sa zastrašiť dočasným triumfom zla a hriechu, ani uchvátiť pochybnosťami a nedôverou pri pohľade na zraňovanú, ohrozovanú a zrádzanú Cirkev! Veľkonočná radosť nech prevýši každý ľudský dôvod k obavám a smútku!
Modlitba: „Všemohúci Bože, ty si stvoril vesmír a podľa tvojej vôle sa odvíjajú dejiny sveta. Vypočuj naše prosby a daruj našom časom trvalý pokoj, aby sme s radostným srdcom mohli chváliť tvoje milosrdenstvo. Skrze Krista, nášho vzkrieseného Pána. Nech sa teraz pre vás a celé ľudstvo zmení bolesť na radosť, temnota na svetlo, zlo na dobro, hriech na milosť, nenávisť na lásku, smrť na život, spravodlivosť na triumf Božieho milosrdenstva a nech na celom svete zavládne vytúžený pokoj!Aktuálne udalosti a vyjadrenia predstaviteľov cirkvi
* Pápež František poukazuje na bezmocnosť OSN v súvislosti s vojnou na Ukrajine a v iných častiach sveta.* Arcibiskup Stanisław Gądecki odovzdal pápežovi Františkovi štúdiu o nešťastných účinkoch vatikánskej "ostpolitiky" na cirkvi v strednej a východnej Európe.* Arcibiskup Bruno Forte vyhlásil, že židia nemusia prijať vieru v Krista a z toho dôvodu by všetky kresťanské cirkvi mali „ukončiť aktívne misie u židov“.* Kardinál Marx žiadal zmeny v náuke Cirkvi o sexualite a podporoval vysviacku homosexuálov na kňazov. Navrhol tiež zrušenie celibátu.* Páter Dinh Anh Nhue Nguyen, OFM hovorí o osamelosti katolíkov a o ťažkostiach mladej generácie s jazykom Cirkvi.* Združenie „Katolícka mládež Rakúska“ (KJÖ) oslávilo 31. marca Medzinárodný deň transrodových osôb.Hodnotenie pontifikátu pápeža Františka
Konzervatívna spravodajská stanica Sky News Australia označila súčasný pontifikát za jeden veľký neúspech. Podľa hosťa Rocca Loiacona, pápež František bol do svojho úradu zvolený preto, aby urobil tri veci: zastavil odliv juhoamerických katolíkov do protestantských cirkví, vyčistil vatikánske financie, a tiež vyriešil problematiku škandálov sexuálneho zneužívania. Zlyhal pritom pri všetkých troch týchto výzvach.Desať rokov pontifikátu, 2014: pápež František a pokoj
Historický vývoj katolíckej cirkvi
Historik a profesor teológie Václav Müller vo svojej knihe z roku 1903 rozdeľuje dejiny katolíckej Cirkvi na tri hlavné obdobia:1. Obdobie od založenia katolíckej Cirkvi naším Pánom Ježišom Kristom až po III. carihradský koncil (30 - 680).2. Obdobie od III. carihradského koncilu až po začiatok katolíckej reformy v roku 1517 (680 - 1517).3. Obdobie od Lutherovej reformy po koniec tridsaťročnej vojny v roku 1648 (1517 - 1903).Pramene poznania o cirkvi
Profesor Müller delí pramene poznania o cirkvi na Božské a ľudské. Prameňmi od Boha sú knihy Nového Zákona, ktoré hovoria o živote a pôsobení Ježiša Krista, o založení katolíckej Cirkvi a takisto sa dotýkajú osudov Apoštolov. Ľudskými prameňmi sú spisy sv. Otcov, cirkevných spisovateľov, akty mučeníkov ako aj spisy cirkevných historikov.| Obdobie | Udalosti |
|---|---|
| 30 - 680 | Založenie katolíckej Cirkvi, III. carihradský koncil |
| 680 - 1517 | III. carihradský koncil, začiatok katolíckej reformy |
| 1517 - 1903 | Lutherova reforma, koniec tridsaťročnej vojny |
Koniec vekov a výzvy pre cirkev
Učitelia po celé desaťročia upozorňujú, že sa blíži koniec šesťtisícročnej histórie ľudského utrpenia a po krátkej, ale vážnej kríze konečne nastane na zemi Zlatý vek, v ktorom bude vládnuť navrátiaci sa Mesiáš. Existujú dva najhlavnejšie biblické znaky, ktoré poukazujú na koniec sveta alebo koniec vekov:1. Zvestovanie evanjelia Ježiša Krista po celom svete.2. Založenie štátu Izrael v zemi ich otcov a návrat Židov po dvetisícročnom rozptýlení.Podľa mnohých učiteľov Biblie v cirkvi sa už začala posledná - laodicejská doba. Ježiš nás upozorňuje, že v tejto dobe bude On sám naprávať, upozorňovať, preto nie je správne, ak sa veriaci stavajú negatívne k napomínaniu konanému duchovným spôsobom, pretože tieto napomenutia a pokarhania sa nedejú pre nedostatok lásky, ale naopak, vďaka jej prítomnosti.Radosť evanjelia
Radosť evanjelia napĺňa srdce a celý život tých, ktorí sa stretávajú s Kristom. Tí, ktorí sa ním nechajú zachrániť, sú oslobodení od hriechu a smútku, od vnútorného prázdna a izolácie. S Ježišom Kristom sa stále rodí a znovuzrodzuje radosť.Pozývam každého kresťana, nech už sa nachádza na akomkoľvek mieste a v akejkoľvek situácii, na nové osobné stretnutie s Ježišom Kristom alebo aspoň ochotne nechať sa stretnúť; na každodenné, neprestajné hľadanie Krista. Niet dôvodu na to, aby si niekto myslel, že takéto stretnutie nie je preňho, pretože „nikto nie je vylúčený z radosti, ktorú daruje Pán“.