História a pútnické miesta Modrého Kameňa

Modrý Kameň, ľudovo nazývaný Hradom, sa nachádza v malebnej polohe, kde sa stretáva Hont s Novohradom. Týmto mestom sa končí Krupinská vrchovina a začína Ipeľská kotlina. Hrad Modrý Kameň bol založený rodinou Balašovcov okolo roku 1137. Počas svojej existencie prešiel mnohými zmenami a zohral významnú úlohu v regionálnych dejinách.

Hrad Modrý Kameň.

Založenie a rané obdobie hradu

Prvým známym majiteľom hradu bol zvolenský župan Ditrich. Najznámejším príslušníkom rodu na začiatku jeho existencie bol slávny rytier Donč, ktorý sa preslávil bohatou hospodárskou a staviteľskou činnosťou na území Slovenska. Za vlády Kráľa Bela IV. sa začal meniť na významnú protitatársku pevnosť.

Turecké vpády a prestavby

V roku 1572 bol pánom hradu hontiansky a zvolenský župan Ján Balaša. 17. júla 1575 sa začal útok a 19. júla sa Turci zmocnili hradu. Ovládali široké okolie - severný Novohrad a juhovýchodný Hont. V blízkosti zničili mestečko Horné Strháre. Prestavali hrad a premenovali ho na Ikipalanku - dvojitú pevnosť. Turecká zástava prestala viať na Modrom Kameni v decembri 1593, kedy Turci podľahli silnému útoku Mikuláša Pálfyho a Krištofa Tiefenbacha. Žigmund Balaša ho dal opraviť do pôvodného stavu. V novej tureckej vojne sa vlastníkom hradu na krátke obdobie stal Imrich Thököly. V roku 1730 Gabriel Balaša dal na dolnom hrade postaviť kaštieľ v barokovom slohu. Horný hrad ostal v ruinách.

Náboženský život a pútnické tradície

Obyvatelia Modrého Kameňa boli v náboženských veciach závislí na pánoch hradu. V dobách protestantizmu Ondrej Balaša prinútil svojich poddaných k prijatiu luteránskeho učenia. Po dnes až na malé výnimky je Modrý Kameň obývaný katolíkmi. Za túto milosť možno ďakovať častým pútiam, najmä však mariánskemu kultu, ktorého nositeľkou v týchto dobách bol ružencový spolok.

Dnešný farský kostol a fara v Modrom Kameni pochádzajú už z novšej doby. Fara bola založená v roku 1787 a kostol skoro o 100 rokov neskoršie v roku 1879. V roku 1759 bola postavená a 24. augusta biskupom Antonom Révayim posvätená zámocká kaplnka, ktorá je zasvätená ku cti Svätej Anny. Od toho času až do posvätenia kaplnky pod hradom a po jej zaniknutí, až po postavenie farského kostola sa konali bohoslužby v kaplnke na hrade.

Zámocká kaplnka sv. Anny

Kaplnka sv. Anny na hrade Modrý Kameň je určite najhodnotnejšou architektonickou súčasťou barokového kaštieľa, ktorý postavili Balašovci na zrúcaninách goticko-renesančného hradu v roku 1730. Apoštolský gróf Pavol Balaša (1699-1770) ju spolu s blízkou Kalváriou založil ako jedno zo svojich budovateľských diel v záujme rozsiahlej vlny rekatolizácie v 18.storočí. Vysvätená bola v auguste 1759, pripomíname si teda 260. výročie jej existencie.

Počas stavebných prác boli spevnené základy kaplnky injektážnou hmotou firmou ABA INNOVATOR SLOVENSKO z Komárna. Na chóre, empore a povale nad kaplnkou boli natiahnuté oceľové laná na spevnenie múrov.

Súčasnou rekonštrukciou tejto časti kaplnky sa podarilo výnimočnou technológiou zdvihnúť poškodenú a deformovanú klenbu nad chórom a prinavrátiť je pôvodný tvar.

Hlavný oltár kaplnky bol ozdobený obrazom Bolestnej Matky Božej. Tento obraz je teraz umiestnený na bočnom oltári farského chrámu. Obraz je v striebornom ráme a Bolestná Matka a Ježiš sú ozdobený zlatými korunkami a zlatými srdciami. Pôvod tohto obrazu je neznámy. Medzi ostatnými pamiatkami za zmienku stoja votívne predmety zobrazujúce oči, ruku, nohu, prsník, ovce, hovädzí dobytok a sú vystavené v štyroch rámoch. Tieto predmety upozorňujú, že jednotlivci na príhovor Bolestnej Panny Márie obsiahli milosť uzdravenia v rozličných chorobách očí, rúk a prsníkov.

Kalvária Modrý Kameň

Medzi mnohými pamätihodnosťami Modrého Kameňa zvláštnu pozornosť si zaslúži miestna Kalvária, ktorá je pre svoju krásnu polohu a prírodnú krásu jedinečná. Jej pôvod je neznámy, ale je pravdepodobné, že bola založená na začiatku 18. storočia a založil ju apoštolský gróf Pavol Balaša. Batthyaniovská vizitácia z.r. 1789 sa už o nej zmieňuje a hodnoverne podáva jej popis.

Kalvária Modrý Kameň.

V roku 1855 sa podarilo s Božou pomocou, finančnou podporou zemepána baróna Antona Balašu a zbožných veriacich Kalváriu obnoviť. Čoskoro bolo badať, že toto sv. miesto si opäť obľúbili nielen veriaci z Modrého Kameňa, ale aj veriaci susedných obcí. Na žiadosť veriacich miestny farár a zemepán sa obrátili so žiadosťou na kardinála Jána Szcitovského a prosili ho, aby pre zbožný ľud putujúci na modrokamenskú Kalváriu, vymohol od svätej stolice odpustky, aby takto obnovili pobožnosti. Jeho Eminencia tejto prosbe vyhovela.

Plán staníc vypracoval Samuel Lániy, inžinier panstva. Obrazy podľa najlepších vzorov boli namaľované na železné platne v Pešti pod dohľadom Antona Szántofyho, prepošta a neskôr ostrihomského kanonika. Ostatné práce vykonávali modrokamenský robotníci a nádenníci. Krížová cesta bola posvätená v roku 1857, na 16 nedeľu po sv. Duchu, Michalom Kempom, ostrihomským kanonikom, opátom a novohradským hlavným dekanom, za prítomnosti početných svetských pánov a množstva veriacich. Za farára Jána Munkayho roku 1859 bola na kalvárskom vrchu postavená kaplnka ku cti Bolestnej Matky daroval Gabriel Pavlíkm farár zo Slovenského Medera (Palárikova) a maľoval o významný maliar Pešky.

V rokoch 1862 - 1864 v priestore medzi Krížovou cestou a kaplnkou Bolestnej Matky bolo postavených 5 staníc, ktoré zobrazujú náboženské pravdy takto:

1. očistec
2. posledný súd
3. zmŕtvych vstanie Krista Pána
4. anjela strážcu
5. vyobrazuje blahoslavenú Pannu ako Útočište hriešnikov

Jednotlivé stanice, v ktorých sú tieto obrazy umiestnené, ako aj stanice Krížovej cesty boli za účinkovania farára Jozefa Blašku obnovené. Hore od Bolestnej Matky na vzdialenosť 100m vypína sa vo výške 500m nad morom 6m vysoký kríž, ktorý sa v tomto prostredí zo zeleného pozadia veľmi pekne vyníma. Kríž bol postavený v roku 1863 na pamiatku veľkého dobrodincu Kalvárie, kardinála Jána Szcitovského, ktorý v roku 1863 poctil Modrý Kameň svojou návštevou a svojím príhovorom u Apoštolskej stolice vymohol na všetky časy odpustky.

Táto Kalvária je na peknom vyvýšenom mieste a viditeľná z diaľky. Už v 18. storočí v dobe apoštolského grófa Pavla Balašu, boli púte veľmi prospešné. V dnešných časoch, keď sme obklopení náboženskou ľahostajnosťou, je zvlášť nutné obnovovať púte a s nimi i úctou ku sv.

Dolné Strháre a úcta k sv. Anne

Dolné Strháre - malá dedinka v Novohrade, zároveň filiálna obec farnosti Modrý Kameň. Prvá písomná zmienka o obci Dolné Strháre je z roku 1244 ako Stergar. Zmienky o kostole v tejto obci sa časovo líšia. Najstaršie zmienky i výskumy hovoria o kostole už okolo roku 1010. Je známe, že v Dolných Strhároch existovala aj fara, ktorá neskôr vyhorela a nie je známe, či sa zachovali nejaké dokumenty nachádzajúce sa vo farskom archíve, ktorý bol v tej dobe dosť významný.

V našom kraji bola a stále ešte do značnej miery pretrváva úcta k sv. Anne. Za šírením tejto úcty je najmä rodina Balassovcov, ktorí založili hrad Modrý Kameň. Pavol Balassa dal ku kaštieľu pristaviť v roku 1759 kaplnku sv. Anny. Z toho je možné usudzovať, že Balassovci mali sv. Annu vo veľkej úcte. Pavol Balassa dal na vlastné náklady postaviť šestnásť kostolov a farských budov. V každom z nich bol aspoň jeden oltár venovaný sv. Anne. Terajšia kaplnka sv. Anny vznikla pristavaním lode v roku 1938 ku zvonici z roku 1873.

Modrý kostolík v Bratislave

Kostol svätej Alžbety Uhorskej, známy vďaka svojej farbe skôr ako Modrý kostolík, patrí medzi naše najznámejšie pamiatky. Autorom návrhu je maďarský architekt Edmund (Ödön) Lechner, ktorý sa podpísal aj pod budovu neďalekého Katolíckeho kráľovského hlavného gymnázia (dnes Grösslingova). Obom vtisol prvky secesie.

Modrý kostolík v Bratislave

Múry jednoloďového kostola s pristavanou valcovitou vežou zdobia majolikové obkladačky, ornamenty a pravidelne sa opakujúce prírodné motívy listov a kvetov. Pravé uhly nahrádza jemný oblúk. Grófka Szapáryová nariadila vybudovať vchod do chrámu zo strany od školy, ale aj z Bezručovej ulice - práve ten v súčasnosti slúži ako hlavný vstup. Mozaika nad jeho bránou zobrazuje sv. Alžbetu, dcéru uhorského kráľa Ondreja II., ktorá má v plášti uložených množstvo ruží.

Zaujímavosťou je, že zmenšenú napodobeninu bratislavského Kostola svätej Alžbety Uhorskej možno nájsť v bruselskom parku Mini-Europe. Na tomto mieste sú umiestnené modely s pridanou hodnotou v oblasti architektúry a kultúrneho významu európskych krajín.

Hrad Modrý Kameň ako múzeum

V roku 1923 Gabriela Almášiová predala hrad štátu a v roku 1971 boli v jeho priestoroch sprístupnené zbierky Slovenského národného múzea - Múzea bábkarských kultúr a hračiek. Približuje návštevníkom históriu i súčasnosť bábkarského umenia a hračiek ako súčasti ľudovej kultúry. Je tu zároveň regionálne múzeum s etnografickým a historickým zameraním. Nachádza sa tu tiež zaujímavá historická expozícia zubnej techniky, ojedinelá v Strednej Európe.

Stále expozície

• História a súčasnosť slovenského bábkového divadelníctva
• Divadelné bábky zo sveta
• Hračky na Slovensku v 20. storočí
• Archeologické nálezy Poiplia
• Pohľad do histórie zubnej techniky a zubného lekárstva
• Bálint Balaša - život a dielo

V priebehu roka sa v kaštieli konajú zaujímavé podujatia, napríklad Bábkarsky festival Modrý kameň, augustové "Nočné prechádzky na hrade," alebo, už čoskoro, "Vianoce na hrade."

Výstup na Kalváriu začína niekoľko metrov nad hradom. Dnešnú podobu s dvomi kaplnkami a 10 samostatnými zastaveniami Kalvária nadobudla až v rokoch 1855-1860. Táto pôvodná Kalvária mala osem zastavení (7+1). Pravdepodobne išlo o pašiové zastavenia, z ktorých päť sa zhoduje s témami Bolestného ruženca. Pôvodne sa tu totiž konali púte na sviatok sv. ruženca.

Po ďaľších približne sto metroch za kaplnkou sa vypína 6 metrov vysoký drevený kríž, ktorý tu bol prvýkrát vztýčený v roku 1863. Súčasný kríž z roku 1990 je dobre viditeľný spolu s miestnou zrúcaninou hradu aj z hlavnej cesty. Z Kalvárie je pekný výhľad na Modrokamenské úbočie a Ipeľskú kotlinu.

Tabuľka: Prehľad významných udalostí v Modrom Kameni

tags: #modry #kamen #kostol