Kláštor pod Znievom: História a súčasnosť

Kláštor pod Znievom je jedna z najstarších obcí v regióne Turiec. Prvá písomná zmienka o osade pochádza z roku 1113 a je zaznamenaná v Zoborskej listine kráľa Kolomana I. Obec sa spomína už v kráľovskej listine kráľa Kolomana v roku 1113. Kláštor je zaujímavý práve pre históriu.

Rozhodujúcim činiteľom pri vzniku Kláštora pod Znievom bola existencia cesty vedúcej cez Diel (nad dnešným Vríckom) v pohorí Žiar, ktorá spájala kotlinu pri hornom toku rieky Nitry so širokou kotlinou rieky Turca a prechádzala práve územím našej obce.

O tom, akou obcou teda Kláštor pod Znievom je, svedčí v prvom rade jeho názov, zložený z dvoch výrazov. Z prvého sa dozvedáme, že obec dostala meno od kláštora, ktorý tu bol založený, zatiaľ čo význam druhého výrazu - Zniev alebo Zniov - je nejasný. Mestečko Zniev dostalo okolo roku 1266 od kráľa Belu IV. aj prvé mestské práva v Turci. Odvtedy sa Zniev menoval mestom (suburbium oppidum Turoch).

Kláštor pod Znievom ako mesto, v ktorom bolo sídlo prepozitúry, bol výstavnejší než ostatné obce dŕžavia, čo možno usúdiť najmä z toho, že premonštrátom na výstavbe obce veľmi záležalo. Výsledkom tohto diania je aj fakt, že Kláštor pod Znievom i dnes patrí medzi obce vzorne usporiadané a plánovito budované.

Turiec bol v tých časoch málo obývaný. Aby sa tento málo obývaný kraj mohol povzniesť a prinášať kráľovi a krajine náležitý úžitok, rozhodol sa kráľ Belo IV. založiť pod Turčianskym hradom kláštor Panny Márie pre rehoľu premonštrátov, ktorého založenie sa podľa známej kráľovskej listine datuje približne do obdobia roku 1251.

Výsadné postavenie získal Zniev od roku 1251, kedy tu bol ustanovený konvent s právomocou hodnoverného miesta (locus credibilis). Obvod konventu zahŕňal komitáty Turiec, Orava, Liptov, Zvolen, Trenčín a plnil funkciu neskorších štátnych notárov a pozemkovoknižných úradov.

Čo sa týka Znievskeho hradu, dôležitou udalosťou v jeho histórii bol fakt, že pri vzniku nového administratívneho celku Turčianskej župy sa nestal župným hradom (ktorým sa stal Sklabinský hrad). Znievsky hrad tak ostal hradom kráľovským (istý čas tu sídlila rodina kráľa Belu IV., neskôr jeho syn Štefan, ktorého žena Alžbeta tu bola dokonca väznená).

V dejinách Kláštora pod Znievom (hradu, obce i prepozitúry) sa začalo nové obdobie v polovici 16. storočia, keď po vpáde Turkov do Uhorska nastali rozbroje medzi dvoma spomínanými kandidátmi na uhorský trón a keď na územie Uhorska začala prenikať reformácia cirkvi.

Azda nikdy nemal Kláštor pod Znievom taký význam, aký nadobudol v druhej polovici 16. storočia, keď sa tunajšia prepozitúra Panny Márie stala dôležitým ohniskom rekatolizačného hnutia. Je však zásluhou kardinála Juraja Draškoviča, že cisár a uhorský kráľ Rudolf II. v roku 1586 daroval Turčiansku prepozitúru Spoločnosti Ježišovej (jezuitom), aby v jej sídle - v Kláštore pod Znievom založili kolégium, v ktorom by sa vychovávala mládež a z ktorého by ako zo seminára mohli vychádzať katolícki kňazi. Zo Znieva sa stalo jedno z centier, odkiaľ bolo rekatolizované celé Slovensko. Turčiansky prepošt Peter Pázmány sa dokonca neskôr stal ostrihomským arcibiskupom a kardinálom.

V tom čase bol Zniev známy ako stredisko priemyselnej výroby. Práve dŕžavie kláštorskej prepozitúry sa považuje za kolísku slávneho obdobia olejkárov, keďže výraznejší rozmach tohto odvetvia súvisel práve s príchodom jezuitov a ich vedomostí. Táto činnosť mala zásadný vplyv na charakter mestečka, ktoré sa transformovalo viac z poľnohospodárskej na mestskú, obchodnícku komunitu. V rámci mestského práva mohol Zniev taktiež usporadúvať týždenné trhy a jarmoky. Túto výsadu Znievu udelil v roku 1643 cisár Ferdinand III.

Významná bola aj výroba papiera. Zniev má aj svoje európske prvenstvo. Získal ho v roku 1578, odkedy tu pôsobila prvá botanická záhrada liečivých rastlín.

V 16. - 17. storočí dohrával svoju úlohu v dejinách i Znievsky hrad. Na hrade sa vystriedalo veľa majiteľov. Ako taký mal význam v časoch, keď hrozilo vojenské nebezpečie, avšak jeho nedobytná poloha sa stala príčinou jeho úpadku.

Slovenská historiografia venuje málo pozornosti obdobiu vzbury Znievčanov, ktorej genéza siaha do polovice 17. storočia. Smutný koniec týmto revoltám priniesol rok 1666, kedy pre zvýšené turecké nebezpečenstvo a lúpežníkov, boli zákony uplatňované ako štatárium. Súd dňa 31.marca 1666 vyniesol rozsudok smrti nad všetkými neposlušnými mešťanmi a na výstrahu už 3.apríla 1666 sťatím hlavy popravili troch predstaviteľov mesta.

Pôsobenie jezuitov v Kláštore pod Znievom bolo síce plodné a intenzívne, avšak nie také dlhé ako pôsobenie premonštrátov. V roku 1773 bola rehoľa jezuitov rozpustená pápežom Klimentom XIV., jezuiti opustili aj svoju rezidenciu v Kláštore pod Znievom a majetky prepozitúry sa stali súčasťou Študijného fondu, z ktorého sa udržiavala Trnavská univerzita (neskôr presunutá do Budapešti).

Najväčší význam Znieva pre slovenský národ majú jeho školské dejiny. Už na začiatku 14. storočia vznikla v Znieve kláštorná stredná škola, ktorá poskytovala aj vyššie vzdelanie. V rámci reforiem Jozefa II. bola v Znieve zriadená robotná škola. Mestečko Zniev sa zlatými písmenami zapísalo do národných dejín v roku 1869 založením prvého slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia.

V poslednom roku existencie znievskeho gymnázia tu študovali žiaci, ktorí pochádzali z rôznych oblastí: Hont, Liptov, Nitra, Orava, Pešť, Morava, Turiec, Zvolen, Prešpork, Tekov, Trenčín. Znievske gymnázium navštevovalo počas jeho existencie 669 žiakov. Zo študentov znievskeho gymnázia vynikli budúci spisovatelia Anton Bielek a Ferko Urbánek.

Do najnovších dejín nášho národa sa Kláštor pod Znievom zapísal aj svojím aktívnym protifašistickým odbojom, keď sa na jar v roku 1944 vo Valčianskej doline začala partizánska činnosť.

Kláštor pod Znievom ako prvá obec na Turci v roku 1266 dostala od kráľa Belu IV. mestské práva.

Obec Kláštor pod Znievom zrejme dostala pomenovanie podľa vrchu Zniev pod ktorým sa rozprestiera a tiež podľa premonštrátskeho kláštora z roku 1251. Hrad Zniev sa týči nad obcou Kláštor pod Znievom.

Zniev, nie je len názov hradu nad obcou Kláštor pod Znievom, ale aj vrch na ktorom sa tento hrad nachádza. Od hradu nás zelené turistické značenie dovedie na jeho najvyšší bod, ktorý sa nachádza severne od hradu. Zniev so svojou nadmorskou výškou 985 metrov je tretím najvyšším vrchom pohoria Žiar.

Zrúcaniny Znievskeho hradu z 13. storočia. (Turčiansky hrad) z 1. polovice 14. storočia rozšírený o gotickú budovu, v 15. a 16. storočí opravovaný, od 18. Je naším druhým najvyššie položeným hradom. Zrúcanina leží na vrchu Zniev vo výške 985 m. n. m., takmer 500 m nad obcou Kláštor pod Znievom.

Na najvyššom vrchu Zniev stáli kedysi budovy horného hradu, postupujúc k dolnej budove, vzdialenej asi 100 m. Horný hrad chránila priekopa a vežová stavba. Boli tu hospodárske a obytné budovy. Hrad bol vystavaný na ťažko dostupnom vrchu a patril ku klasickým stredovekým obranným hradom. Dnes z neho ostali len veľmi poškodené základy. Smerom do priekopy sa zachovali zvyšky smolného nosa.

Podľa legendy, keď Tatári drancovali okolitú krajinu, ostávala po nich všade len spúšť. Ich vodca chcel dostať hlavu živého alebo mŕtveho kráľa Belu IV., ktorý sa ukrýval na Znievskom hrade. Keď sa už na hrade míňali potraviny, prišiel s radou múdry sedliak. Kázal upiecť dve prasiatka a jedno voňavo upečené zhodili z hradieb nepriateľom. Tí si pomysleli, že na hrade majú veľký dostatok jedla a len tak ľahko sa im nevzdajú. Dali sa preto na ústup. Kráľ Belo IV. prejavil svoju vďačnosť a múdremu sedliakovi daroval veľké majetky. Povýšil ho do zemianskeho stavu a tiež aj ostatných bojovníkov. Preto bolo v Turci toľko zemianskych rodov.

Prírodná minerálna voda pramení v horskom prostredí Turčianskej kotliny. Prameň sa nachádza v katastri obce Kláštor pod Znievom. Zaujímavosťou je, že vrt je hlboký 231 m a teplota vody je 17°C. Patrí medzi najvýdatnejšie prírodné vrty na Slovensku a jeho výdatnosť je neuveriteľných 11 litrov za sekundu.

Dedinka s veľkým kultúrnym a náboženským významom má aj ďalšiu zaujímavosť. V 18. storočí začali obyvatelia Kláštora pod Znievom variť pivo a vyrábať rôzne liečebné oleje a olejčeky.

Pamätná izba

Bohatá kultúrna história obce je uchovávaná v malom miestnom múzeu - v Pamätnej izbe, ktorá vznikla v roku 1969 pri príležitosti osláv 100. výročia, vtedy už 10 rokov neexistujúceho, znievskeho gymnázia. Gymnázium v Kláštore bolo najmladšie spomedzi prvých troch slovenských gymnázií po Revúcej a Martine. Pamätná izba je situovaná v hornej časti obce pri farskom kostole. Jej charakteristickou črtou je aj busta M. Čulena od významného martinského sochára Fraňa Štefunku, ako aj pútač pozývajúci návštevníkov. Izba ukrýva vzácne artefakty z čias 18.

Návštevníci tohto miestneho múzea zažijú hneď po vstupe cestu v čase. „Expozícia je opticky delená na 2 časti. Prvá sa zaoberá dejinami obce a druhá časť je venovaná gymnáziu, jeho pôsobeniu a potom je tu aj galéria významnejších osobností, ktoré pôsobili alebo sa narodili v našej obci,“ rozpráva Ing. Elena Majtánová, publicistka, historička a bývalá dlhoročná lektorka pamätnej izby.

Zaspomínať si tu možno aj na turčianske olejkárstvo a šafraníctvo, ktoré v múzeu prezentuje menšia expozícia liečivých rastlín a replika olejkárskej skrinky. Najcennejším exponátom je artefakt z 18. storočia pochádzajúci z umelecko-rezbárskej školy. Ďalšou vzácnosťou sú aj výročné správy z bývalého gymnázia.

Za účelom učiť sa históriu nášho kraja sem nechodievajú len žiaci a študenti, ale aj individuálni záujemcovia. Častokrát ide o rodinných príslušníkov absolventov bývalého gymnázia pátrajúcich po svojom rodokmeni. Paleta návštevníkov je pestrá, čoho dôkazom sú aj podpisy v knihe návštev.

Pamätná izba nemá striktne stanovené otváracie hodiny. Pri záujme skupín je potrebné sa ohlásiť počas pracovných dní na Obecnom úrade v Kláštore pod Znievom, najlepšie telefonicky na čísle 043/49 33 100.

Dostupnosť

Možností je niekoľko - buď vlastnou dopravou, autobusom, alebo vlakom. Autobusové spojenie je vedené z okresného mesta Martin, menej frekventované z Turčianskych Teplíc.

Občianske združenie Dobrý Pastier

Okrem bohatej histórie je Kláštor pod Znievom známy aj vďaka činnosti občianskeho združenia Dobrý Pastier, ktoré v obci pôsobí od roku 2008. Realizátorom myšlienky je dekan Vladimír Maslák.

V stáročnej, donedávna pomerne schátranej budove bývalého premonštrátskeho kláštora v Kláštore pod Znievom v okrese Martin je v súčasnosti jeden z najväčších útulkov pre ľudí bez prístrešia na Slovensku. Vznikol s podporou Biskupského úradu v Banskej Bystrici.

Približne pred štyrmi rokmi ho zriadilo občianske združenie Dobrý pastier, ktorého štatutárom, ale aj duchovným otcom je farár Vladimír Maslák. "Názov sme prebrali z podobenstva Ježiša Krista, ktorý hovoril o dobrom pastierovi. Ten nechá stádo a vyberie sa hľadať jedinú zblúdenú ovečku. Aj toto zariadenie pomáha zblúdilým ľuďom, ktorí sa ocitli na dne, zostali bez prístrešia, liečili sa zo závislosti od alkoholu alebo drog a nemohli nájsť cestu späť," približuje farár.

V Kláštore pod Znievom riadi jeden z najväčších útulkov pre bezdomovcov. Využívajú každé vykurované miesto. Priamo v pracovni má kňza Vladimír Maslák liaheň kurčiat a kačíc.

V útulku žije 130 ľudí, väčšinou muži, ktorí potrebujú pomoc. K útulku patrí aj takzvaný dom na polceste pre tých, ktorí si už našli zamestnanie a vracajú sa pomaly do života, dom opatrovateľskej služby pre zdravotne postihnutých a ženský útulok. Ten sa nachádza v susednej obci Vrícko. Žije v ňom desať, väčšinou starších žien, o ktoré sa starajú rehoľné sestry. Organizácia Dobrý pastier im ponúka novú šancu, miestny farár Vladimír Maslák kladie dôraz aj na duchovnú terapiu.

Ľuďom v Kláštore pod Znievom podávajú pomocnú ruku už niekoľko rokov. Vladimír Maslák v Kláštore pod Znievom pomáha ľuďom v núdzi už niekoľko rokov. Otec Vladko Maslák začal realizovať túto myšlienku s asi desiatimi chlapmi, ktorých prichýlil k sebe na faru ešte v predchádzajúcej farnosti v roku 2007. Začiatky boli veľmi ťažké. Kňaz s platom duchovného, desať chlapov bez kvalifikácie a bez finančných prostriedkov v pätnásť rokov nepoužívaných starých budovách. Nemali funkčnú elektriku, kúrenie, ani žiadne sociálne zariadenie.

Dnes, keď sa stretnete s ľuďmi z tohto spoločenstva, pôsobia vyrovnane, vyzerajú spokojní, šťastní. Ku koncu januára 2014 tu spolu býva asi 150 chlapov a ďalších asi 40 je ubytovaných v domove pre chorých a starých, ktorý si sami postavili. O chorých chlapov sa tu starajú rádové sestry, ktoré sú vyštudované zdravotné sestry alebo opatrovateľky. Chlapi, ktorí sem prichádzajú, majú väčšinou za sebou ťaživú minulosť, ktorá ich dohnala na okraj spoločnosti, na ulicu. Na tomto mieste však našli úctu a porozumenie.

Pána farára nezaujíma ich minulosť, len prítomnosť. Pre vzájomné spolunažívanie platia dohodnuté určité pravidlá. Kto ich poruší, napr. požívaním alkoholu, musí odísť za bránu. Vrátiť sa môže triezvy, ale opätovné porušovanie pravidiel sa netoleruje.

Podľa o. Vladka je modlitba veľkým posilnením pre týchto ľudí. Modlitby sa zúčastňujú dokonca aj tí, ktorí sú nepokrstení, lebo v nej cítia pokoj a posilnenie.

Spôsob hospodárenia komunity je pre súčasného človeka neobvyklý, ale v ich situácii pochopiteľný. Nedostatok finančných a technických prostriedkov nahrádzajú vlastným umom, fyzickou silou i s pomocou konskej sily. Takto ušetria i benzín, či elektriku. Budujú si tu systém práce, vďaka ktorému sú takmer sebestační. Majú svoju pekáreň, dielne na kov, drevo, výrobňu sviečok, šijacie stroje, ale aj pohrebné služby.

Prenajímajú si rozpadnuté družstvá v blízkosti a kupujú to, čo je v ich finančných možnostiach. Chovajú všetok dobytok, z ktorého je úžitok. Momentálne majú 35 koní, 70 prasiat, 70 kôz, 350 oviec, 100 kráv a asi 300 sliepok... S prebytkami sa niekedy dokonca delia s detskými domovmi navôkol.

Pred pár rokmi prevzali budovy kláštora vo veľmi zlom stave, vynaložili veľa úsilia a prostriedkov na jeho zveľadenie a teraz pociťujú potrebu rozšíriť priestory. Pán farár Vladimír Maslák je akoby jedným z nich. Nevyhýba sa žiadnej práci, či už je to dojenie, či práca na stavbe. Hovorí, že len vlastný príklad pritiahne ľudí k Ježišovi.

Je to nádherné Božie dielo, ktoré tu v Kláštore pod Znievom vzniklo. Je to len dôkaz toho, že kde je vôľa, tam je aj cesta. Ak človek využije všetky svoje dary, ktorému náš Pán dal a nebojí sa ísť ťažkou cestou, plný v dôvere v Boha, tak náš Pán pomôže.

Denný režim v zariadení

Denný režim v zariadení je štruktúrovaný a zahŕňa:

• 6:00 - 6:15 hod.: Budíček
• 6:30 hod.: Ranné chvály
• 7:00 hod.: Raňajky
• 8:00 - 12:00 hod.: Práca
• 12:00 hod.: Obed
• 13:30 hod. - 16:30 hod.: Práca
• 16:30 hod.: Ruženec
• 18:00 hod.: Večera
• 18:45 hod.: Svätá omša
• 22:00 hod.: Večierka

Dôležitou súčasťou života v tejto komunity má práca a modlitba. Každý deň začína rannými chválami. Po raňajkách sa chlapi rozídu za prácou a pred obedom sa opäť zídu pri ruženci. Potom práca a večer svätá omša, na ktorej spieva vlastný spevokol a zúčastňujú sa jej takmer všetci muži. Svätá omša sa slúži i v kaplnke v domove pre chorých, kde využili aj možnosti modernej techniky. V kaplnke je nainštalovaná kamera a chorí, ktorí nemôžu zísť po schodoch do kaplnky, takto môžu sledovať sv. omšu v spoločenskej miestnosti.

"Týmto ľuďom veľmi pomáha zmysluplná práca, ale súčasťou terapie je aj duchovný program. Staráme sa tak nielen o telo, ale aj o dušu. Naším heslom je, že keď sa vylieči duša, tak aj telo sa dá ľahšie do poriadku," zdôrazňuje farár Maslák. Každý deň sa klienti modlia ruženec a zúčastňujú sa denne na svätej omši v kostole, ktorý je súčasťou bývalého kláštora. Na bohoslužby tam chodia aj veriaci z dediny.

Podľa svojich príjmov si určitou sumou hradia svoj pobyt v útulku. Zvyšné peniaze odvádzajú na svoj účet. Z neho potom splácajú dlhy, najčastejšie nezaplatené výživné na deti a iné pohľadávky.

Významné stavby a pamiatky

Kláštor pod Znievom ponúka návštevníkom množstvo zaujímavých stavieb a pamiatok:

• Farský kostol sv. Mikuláša
• Škola (objekt oproti kostolu, Moyzesova ul.)
• 1. budova slovenského katolíckeho gymnázia (Moyzesova ul.)
• 2. budova slovenského gymnázia tzv. Čulenovo gymnázium (Čulenova ul.)
• Socha sv. Vendelína
• Socha sv. Jána Nepomuckého
• Socha sv. Floriána
• Socha sv. Jozefa
• Poschodový meštiansky dom (ul. SNP č. 20)
• Prízemná kúria tzv. Országovská kúria v Lazanoch (Lazianska ul.)
• Dvojica murovaných ľudových domov (ul. SNP č. 21, 22)
• Kaplnka sv. Anny
• Budova gymnázia postavená v čase 1. ČSR
• Pomník padlým v 1. a 2. svetovej vojne
• Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
• Tzv. Turecká studňa
• Ruina kaplnky sv. Kríža
• Lurdská jaskyňa
• Kalvária
• Rybník tzv. Mlynský tajch
• Pamätné tabule na domoch, kde pôsobili významné osobnosti, napr. prof. M. Čulen
• Súbor náhrobníkov z 19. a 1. pol. 20. stor.

tags: #domy #klastor #pod #znievom