Farský Kostol sv. Michala Archanjela v Michale na Ostrove: História a Architektúra

Obec Michal na Ostrove (maď. Szentmihályfa) leží približne 9 km západne od Dunajskej Stredy. Kostolík stojí pri hlavnej ceste na západnom okraji obce a je viditeľný aj z vlaku. Slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi.

Je v dobrom stave, s novými fasádami veže a lode. Obnova objektu však ešte nie je dokončená.

Patrocínium a Vznik Farnosti

Patrocínium kostola je zasvätené sv. Michalovi Archanjelovi. Vznik farnosti sa datuje približne do prvej polovice 14. storočia. Kostolík postavili zrejme niekedy v 1. polovici 14. storočia na miernej vyvýšenine chránenej pred záplavami ako jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom a sakristiou.

Architektonické Úpravy a Fresky

Okolo roku 1370 bol interiér vyzdobený freskami, z ktorých sa zachovala ladislavská legenda na severnej stene lode. Neskorogotické úpravy sa realizovali koncom 15. storočia. Koncom 18. storočia (1787) bol kostolík barokovo prestavaný.

Loď zaklenuli novou klenbou, ktorej oblúky sa opierajú o polpiliere pristavané v interiéri k južnej a severnej stene lode. V západnej časti lode postavili organovú tribúnu nesenú dvoma piliermi. V roku 2017 sa začal realizovať výskum, ktorý priniesol zaujímavý objav dvoch stavebných etáp líšiacich sa použitých stavebným materiálom - dolná časť múrov je z kameňa, horná z tehál.

Kostolík je peknou ukážkou gotického slohu na Žitnom ostrove, ktorý je známy skôr svojimi románskymi stavbami.

Interiérová Výzdoba

Interiér kostolíka bol vyzdobený gotickými freskami, z ktorým je dnes odkrytá iba časť. Ide o pás s ladislavskou legendou na severnej stene lode, pričom do rovnakého obdobia spadá aj freska zápasu sv. Juraka s drakom v spodnej časti južnej steny pri víťaznom oblúku. Pod strednou časťou ladislavskej legendy je ešte odkrytá mladšia maľba zo 16. storočia.

Ladislavskú legendu, v tejto časti Slovenska nie tak bežnú, namaľoval priemerný maliar okolo roku 1370. Časť fresiek zakrývajú polpiliere klenby a viditeľné sú tak len tri plochy v jej oblúkoch. Pod prostredným výjavom ladislavskej legendy je časť výjavu Posledného súdu s archanjelom Michalom odsudzujúcim zatratencov z obdobia okolo roku 1520. Išlo zrejme o maľby, ktoré prekrývali pôvodnú freskovú výzdobu zo 14. storočia.

V presbytériu na severnej strane je osadená v obdĺžnikovom kamennom ráme dvojitá nika zakončená mníškou.

Ladislavská legenda

Klenba a Sakristia

V presbytériu sa zachovala pôvodná rebrová klenba, ktorej detaily sú blízke kostolu klarisiek v Bratislave a umožňujú tak datovanie do čias okolo roku 1330. Ide najmä o zdobené konzoly rebier klenby, kde nájdeme figurálne motívy anjelov s nápisovými páskami i výzdobu v tvare listov.

Ozdobne spracované sú aj svorníky klenby na ktorých nájdeme Baránka Božieho. Sakristia je zaklenutá rebrovou krížovou klenbu so svorníkom zdobeným reliéfom hlavy Krista. Rebrá dosadajú na plasticky zdobené konzoly, z ktorých sa zachovali už len dve na južnej strane.

Významné Udalosti a Osobnosti Farnosti Michal na Ostrove

Nové Košariská boli historicky najdôležitejšou z troch obcí tvoriacich v minulosti dnešnú Dunajskú Lužnú. Po nemecky sa volali Mischdorf, po maďarsky Mišérd. Táto obec bola dlho sídlom farnosti. Bol tu totiž farský kostol zasvätený sv. Martinovi. Vznik farnosti ako aj tamojšieho farského kostola sa datuje do 12. až 13. storočia.

Farnosť „Misser“ sa prvý krát spomína v súpise farností, ktoré odovzdali v roku 1302 pápežský desiatok. Historické pramene však poukazujú na to, že tunajší kostol a teda aj farnosť, mohli existovať už v 13. storočí. Zo 14. storočia sú známe aj mená niekoľkých farárov z Mišérdu.

V roku 1358 tam bol farárom istý Peter, ktorý sa v latinskom prameni nazýva „plebanus de villa Misser“. Kostol bol zasvätený sv. Martinovi: „Eclesia beati Martini in villa Misser.“ V roku 1400 bol v Mišérde farárom Pavel (Paulus, plebanus de Messen).

V roku 1561 sa konala vizitácia farnosti. Vizitátor poznamenal, že kostol a cintorín, ktorý bol v jeho blízkosti, sa udržiava v dobrom stave. V roku 1634 bývali už v dedine prevažne Nemci, ktorí sa hlásili k evanjelickému a. v. náboženstvu. Farári boli však v tomto období ešte katolíci.

V tomto období sa kostol dostal do rúk evanjelikov a. v. Pravdepodobne to bolo v 40. rokoch 17. storočia a asi aj v rokoch 1698 a 1699, lebo v účtovnej knihe farnosti Mišérd pri záverečnom vyúčtovaní bol farár Ján Marián Dávid Peško de Pešková (Peschko de Peschkova), ktorý bol vtedy súčasne farárom aj v Moste na Ostrove.

V nasledujúcich rokoch sa jeho meno už neuvádza a pri vyúčtovaní sa spomína už len kostolný otec (Kirchen Vater). Pri dátume 3. februára 1707 sa píše, že na základe všeobecného súhlasu obce Mischdorf, t. j. Nových Košarísk, Waltersdorf, t. j. Rovinky, a Tatschendorf, t. j. Novej Lipnice, bol zvolený v každej obci konvent.

V tomto období prešiel pravdepodobne do rúk evanjelikov a. v. aj farský kostol. Pri roku 1710 je už poznámka: „V týchto časoch bol dom Boží v rukách luteránov (v nemeckom zázname sa použil výraz ,Lutheraner‘), a to až do 2. júla 1710, t. j. do sviatku Navštívenia Panny Márie, keď ho znova získali veriaci rímskokatolíckeho náboženstva“.

Cintorín v obci Mišérd sa nachádzal v tesnej blízkosti kostola. Pochovávalo sa do neho až do roku 1773. V roku 1774 bol asi vo vzdialenosti 200 krokov zriadený nový cintorín. Pochovávali do neho bezplatne katolíkov i nekatolíkov. Fara bola v blízkosti kostola a postavili ju v roku 1762. Pri nej bola farská záhrada.

Drevo na vykurovanie dostával farár od obce, a to tri siahy mäkkého a tri siahy tvrdého. V čase kanonickej vizitácie pôsobil na fare farár Ignác Krečmáry (Krecsmary), ktorý mal šľachtický pôvod a pochádzal z Banskej Štiavnice. Bol vzdelaný, vedel viacero rečí. Ovládal latinčinu a hovoril aj po nemecky, po maďarsky a, samozrejme, po slovensky.

Na fare bola už v roku 1781 dosť bohatá knižnica, ktorá bola sčasti majetkom fary, sčasti to bola súkromná knižnica farára Krečmáryho. Na fare býval aj kaplán, ktorým bol v čase vizitácie Ján Zbrankovič. Významným pomocníkom farára i kaplána bol organista. Bol ním Ján Stroschneider, rakúsky Nemec.

Jeho úlohou bolo hrať počas bohoslužieb (omší i litánií) v nedeľu i v robotný deň na organe a usmerňovať spev. Organista plnil však aj úlohu učiteľa. Mal cvičiť deti v čítaní, písaní, rátaní a v katechéze, teda pomáhal aj pri vyučovaní náboženstva. Jeho úlohou bolo aj sprevádzať farára alebo kaplána pri návštevách chorých, najmä keď ich išli zaopatrovať. V dome fary bola aj miestnosť pre školu, kde sa vyučovalo. Osobitnú izbu tam mal aj organista.

K farskému kostolu v Mišérde patrili aj sochy a kríže vo farnosti. Sochy boli dve a obe boli z kameňa. Jedna bola v Dénešde a predstavovala dénešdskú Pannu Máriu, nachádzala sa blízko cesty na konci dediny, kde je aj dnes. Druhá bola v obci Rovinka a zobrazovala svätého Jána Nepo-muckého. O sochu Panny Márie sa starali farníci, o sochu Jána Nepomuckého zemepáni.

Na území farnosti boli aj tri kríže. Všetky tieto kríže mali korpus ukrižovaného. Jeden z nich bol v dedine Dénešd pred kostolom, druhý na konci Rovinky smerom k Dénešdu a tretí na „Fiertl Feld“. Okrem toho bolo v Mišérde a v Rovinke päť krížov namaľovaných na plechu a pribitých na drevený kríž.

V roku 1852 farský kostol v Mišérde za nejasných okolností vyhorel prakticky do tla. Kostol by bolo bývalo možné ešte opraviť, ale neboli peniaze. Patróni kostola, ktorými boli svetskí zemepáni, neboli ochotní opravu financovať.

Vidieť to z listu ostrihomského arcibiskupa Jána Scitovského, ktorý napísal 6. decembra 1852 hlavnému opátovi do Panonhalmy, že vyhorel farský kostol v Mišérde a že na jeho obnovu nie je teraz žiadna nádej. Žiadal preto hlavného opáta, ktorým bol vtedy Michal Rimely, aby povolil odba-vovať služby Božie pre veriacich farnosti Mišérd vo filiálnom kostole v Dénešde, a to dovtedy, kým nebude farský kostol v Mišérde zreštaurovaný.

Filiálny kostol v Denéšde patril totiž v tom čase pod správu Benediktínskeho opátstva. Hlavný opát s odpoveďou neotáľal. Už 17. Bolo to iba 55 rokov od postavenia od postavenia nového pútnického kostola sv. Bartolomeja v Denéšde, kam sa schádzalo množstvo pútnikov k milostivej soche Panny Márie.

Tento relatívne nový kostol v Denéšde tak od konca roku 1852 nadobudol charakter farského kostola. Kostol v Denéšde bol priestranný a vyhovoval potrebám farnosti a tak sa, možno aj práve preto, na rekonštrukciu kostola v Mišérde nenašla potrebná vôľa a prostriedky.

Vývoj v 20. a 21. storočí

Na konci 20. storočia sa farnosť naďalej rozvíjala. V roku 1974 sa obec Dénešd (v tom čase už Jánosíkova) zlúčila z obcami Nová Lipnica a Nové Košariská a vznikla tak terajšia obec Dunajská Lužná. Dunajská Lužná sa tak zároveň stala sídlom tunajšej farnosti.

V 19. storočí sa dedina značne rozrastá a stúpa i počet obyvateľov (v roku 1665 mala obec 45 rodín poddaných, avšak v roku 1869 dosahuje počet obyvateľov 1492). Starý kostol už dávno nestačí. ”Do kostola sa sústreďujú nielen farníci z materskej farnosti, ale tiež zo susedných mlynov, takže pre všetkých veriacich nepostačuje...” - záznam vizitátora z r. 1788.

Podľa pamätníkov, počas nedelí a sviatkov býval taký plný, až sa muselo pristúpiť k opatreniam, kedy starší slobodní mládenci stávali za oltárom. Pamiatka na tieto časy je vyrytá v podobe letopočtov a iných ornamentov na zadnej strane oltára dodnes.

Nebol to však len nedostatok miesta, ktorý tlačil našich predkov do výstavby nového kostola. Za panovania Márie Terézie sa začína totiž uplatňovať požiadavka, aby cintoríny boli mimo intravilánu obce a nie pri kostoloch. Toto sa občas nerešpektovalo až prišlo zákonné nariadenie 120 - 121 z roku 1876. Toto už nepripúšťalo pochovávanie mŕtvych pri kostoloch v obciach.

Stávalo sa však i to, že sa vybudoval nový kostol okolo ktorého sa síce nepochovávalo, ale naďalej sa pochovávalo pri starom kostole, ktorý slúžil sčasti ako márnica a na slúženie zádušných sv. omší. Naši predkovia sa rozhodli tiež pre takýto kompromis.

Za pôsobenia správcu farnosti Jána Ťažkého začalo sa s výstavbou nového kostola. Bol projektovaný talianskymi architektmi, a aj samotná stavba bola prevádzaná pod ich vedením. Výstavba bola náročná, stavebnú parcelu tvorilo totiž jazero uprostred obce. Štvorročná stavba tohto novogotického kostola bola ukončená 29. septembra 1897 jeho posvätením. Je zasvätený sv. Michalovi archanjelovi.

Interiér kostola nadobudol súčasnú podobu až roku 1921 za správcu farnosti Jána Bolla, kedy bol vymaľovaný. Zvon, ktorý bol vo veži od roku 1897 bol doplnený ďalšími dvomi v roku 1923. Počas 2. sv. vojny boli dedina i kostol elektrifikované. V roku 1942 sa previedlo maľovanie oltárov, obnovil sa organ a krížová cesta.

Po druhej svetovej vojne roku 1947 bol kostol opravovaný. Na vežu sa umiestnili hodiny a zvonku bola obnovená spodná, navlhnutá časť kostola. V roku 1950 sa dokončila úprava okolo kostola a vybudoval sa park, ktorý bol v tom čase jedným z najkrajších z okresu. Nasledovala výstavba jaskynky P. Márie Lurdskej. Táto bola postavená v roku 1953.

Počas komunistickej éry začal kostol značne chátrať, avšak od roku 1989 práce na kostole prakticky neutíchajú. Patrocínium chrámu sv. Michala, archanjela, sa v slovenských farnostiach objavuje pomerne často.

Farský Kostol sv. K životu farnosti sa ešte vrátime, ale v tejto chvíli už vstupujeme do farského Kostola sv. Michala, archanjela. Zaujímavosťou je, že jej dominuje hlavný stĺpový oltár s ranobarokovým obrazom Nanebovzatia Panny Márie z druhej polovice 17. storočia.

Treba pripomenúť, že v čase, keď zomrel posledný potomok šľachtického rodu Paluškovcov Kristián, v roku 1769, boli Moravce centrom Tekovskej župy. Kardinál dal v meste prestavať kaštieľ a v roku 1785 i farský Kostol sv. Michala, archanjela, a takisto dal vybudovať park.

Kostolu daroval niekoľko vzácnych obrazov, medzi ktoré patrí aj maľba Nanebovzatia Panny Márie z konca 17. Darom chrámu pravdepodobne bol aj jeden zo štyroch obrazov s motívom Klaňania sa troch kráľov od významného antverpského maliara Abrahama Janssensa (1575 - 1632). Zomrel vo Viedni 14. apríla 1803, kde ho pochovali v Dóme sv. Štefana.

V roku 1989 bola realizovaná nová maľba interiéru kostola počas spravovania farnosti vdp. Jurajom Takáčom. Počas totality boli tajne vysvätení za kňazov dvaja farníci: P. 7.10.1995 bola prešovským dekanom vdp. V roku 1996 k sviatku sv. 6.10.1996 požehnal pomocný košický biskup Mons.

Dňa 9. marca 2002 sa počas pôsobenia farára Antona Lesníka začalo stavať lešenie okolo zadnej časti kostola a hneď potom sa robila demontáž starej strechy nad sanktuáriom. Do Kvetnej nedele (24.3.2002) bola už časť novej strechy dokončená. Po Veľkej noci sa práce na kostole naplno rozbehli.

Po demontáži starej strechy nad kostolnou loďou, prišli na rad tesári Frankovci - otec a dvaja synovia. Lešenie okolo kostola sa tiež využilo na opravu aj maľovku exteriéru kostola. Maľovku robil maliar, majster p. Vladimír Gladiš. Urobené boli aj klampiarske práce z medeného plechu. Taktiež sa upravili vežové hodiny. V mesiaci júl 2002 boli osadené na kostole nové okná. Dňa 26. Dňa 24.

V druhej polovici mesiaca júl 2005 sa začalo pracovať na odvlhčení farského kostola podrezaním muriva základov okolo celého obvodu. Okrem týchto prác sa odstránili dva schody pred vstupom a na celú plochu sa nanovo uložila dlažba. Vynovil sa i vchod do kostola „babinec“. Práce boli ukončené 5. 18.-20.

Dňa 6. júla 2007 sa uskutočnila primičná sv. Obnovený interiér kostola konsekroval 20. septembra 2009 košický arcibiskup - metropolita arcibiskup J. E. Mons. V roku 2012 sa za pôsobenia farára Mgr. Petra Kyšeľu začala kompletná rekonštrukcia interiéru farskej budovy.

V auguste 2017 sa vo filiálnom kostole sv. Kozmu a Damiána v Ostrovanoch pristúpilo k rekonštrukcii a po schválení KPÚ Prešov a v spolupráci s Diecéznou komisiou pre posvätnú liturgiu a umenie sa urobila z praktických dôvodov (aby ľudia videli na oltár, a tak mali plnú účasť na sv. omši) radikálna dispozičná zmena, keď sme oltár preložili tak, aby každý mohol nielen počuť, ale aj vidieť čoho je účastný.

Dali sme nové elektrické rozvody, plynové rozvody, ozvučenie, kamenný oltárny stôl, interiérový ovzdušňovací kanál, novú dlažbu, a sakrálne doplnky (bohostánok, kríž, svietniky). Pred Vianocami tiež pribudli reliéfy sôch patrónov sv. Kozmu a Damiána a nové lavice. Práce realizovala firma REINTER s.r.o. Humenné a trvali 7 týždňov. J. Ex. Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup v nedeľu 24. IX.2017 pri slávnostnej sv. omši o 10:30 hod. posvätil nový pevný oltár a uložil relikvie sv.

Súčasnosť

Kostol sv. Michala Archanjela v Michale na Ostrove je dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Žitného ostrova. Jeho história siaha do stredoveku a prešiel viacerými architektonickými úpravami, ktoré odrážajú rôzne obdobia a štýly. V súčasnosti slúži ako farský kostol a je otvorený pre veriacich a návštevníkov.

tags: #farsky #kostol #sv #michala #archanjela