Fašiangy a Turíce: Tradície a zvyky na Slovensku

Fašiangy a Turíce sú dve rozdielne obdobia, avšak často spájané v kontexte ľudových tradícií, osláv a symboliky obnovy. Fašiangy sú obdobím veselosti pred pôstom, zatiaľ čo Turíce sa oslavujú ako sviatok zoslania Ducha Svätého.

Pre ľudí sú pripomienkou rovnováhy medzi človekom a prírodou, ktorá je v dnešnej dobe tak veľmi žiadaná a potrebná. A ja som veľmi rada, že sa ľudia snažia vrátiť k starodávnym zvykom a tradíciám. Fašiangy a Turíce symbolizujú dôležité momenty v ročnom cykle, spájajúce veselosť a duchovnú obnovu.

Zanechali nám tradície, ktoré posilňujú vzťahy medzi ľuďmi, pripomínajú rovnováhu medzi prírodou a človekom a poskytujú priestor na prejavenie úcty k cyklom života.

Vianočno-novoročné obdobie končilo na „Tri krále“, šiesteho januára. Zavŕšilo sa obdobie koledovania a vinšovania a začala tzv. druhá fáza zimy. Významnejšie tradície, ktoré poznali na celom Slovensku, sa viazali k druhému dňu februára. Aj dnes tento deň poznáme pod názvom Hromnice.

Hromnice: Sviatok svetla a ochrany

HROMNICE sú tradičný sviatok, ktorý sa slávi 2. februára a má hlboké korene v pohanskej i kresťanskej tradícii. Pomenovanie sviatku súvisí so staroslovanským bohom Perúnom, bohom hromu a blesku, ktorému predkovia obetovali na ochranu pred búrkami a živelnými pohromami. Neskôr tento sviatok prijala kresťanská cirkev, kde sa stal sviatkom Obetovania Pána v chráme alebo tiež Sviatkom očisťovania Panny Márie, ktorý sa slávi 2. februára. V tento sviatok kresťania oslavujú prinesenie Ježiša do chrámu na 40.

Na Hromnice sa svätili sviečky, známe ako hromničky. Tieto sviečky symbolizovali svetlo a ochranu pred bleskami, požiarmi či zlými silami. Hromnice označujú polovicu zimy a pripravujú prírodu na príchod jari. Očista domu i tela bola dôležitou súčasťou Hromníc.

Sviečky a svetlo sú stále symbolom Hromníc. Duchovný význam: Symbolizujú ochranu, očistu a nový začiatok. Tieto bylinky sa často spaľovali, aby dym vyčistil priestor, alebo sa používali vo forme odvarov na rituálnu očistu.

No, a ako by to bolo keby som nespomenula aj jedlo či pokrmy, ktoré sa na Hromnice sa pripravovali. Boli to pokrmy spojené so zimným obdobím, ktoré mali zasýtiť a symbolicky očistiť telo.

To, že Hromnice boli významným sviatkom podporuje aj fakt, že sa k nim vzťahovali zákazy niektorých prác. U nás na Ponitrí bola napríklad zakázaná práca v horách.

Pranostiky na Hromnice:

• Prešli Hromnice, koniec sanice.
• Keď sa vtáčik na Hromnice z koľaje napije, v marci zamrzne.

Fašiangy: Čas radosti a zábavy pred pôstom

Dlhšie trvajúcim obdobím nasledujúcim po jednodňovej záležitosti Hromníc boli fašiangy. Dĺžka trvania fašiangov závisí jednak od termínu Veľkej noci a jednak od časového rozmedzia medzi jarnou rovnodennosťou a po nej nasledujúcim splnom.

Fašiangy sú doba od Troch kráľov do Popolcovej stredy. V ranom stredoveku sa obdobie označovalo ako mjasopust, no už počas 13. storočia sa nám tu udomácňoval názov nemeckého pôvodu - fašangy, fašiangy.

Keďže išlo o obdobie, ktoré predchádzalo striktnej disciplíne v podobe pôstu, bolo vyplnené zábavami, bohatosťou jedál, pričom v závere bolo už dovolené takmer všetko. Ľudia beztrestne parodovali uznávané normy správania, spoločenské neduhy jednotlivcov a správali sa uvoľnene, akoby v týchto dňoch odkladali svoju identitu a všetko, čo urobili alebo povedali, išlo na konto ich „dvojníkov“ - postáv, ktorých masku mohli použiť. Vybočili zo svojich stereotypov a duševne relaxovali.

Fašiangy však neznamenali, že gazdovia a gazdiné odhodili sekery a varechy a bezuzdne sa takmer mesiac zabávali. Obdobie bolo pre ľudí aj akýmsi deliacim prvkom, ktorý ukončil obdobie určitých prác a nahradil ho inými (napríklad skončili priadky a nasledovalo tkanie). Taktiež sa počas fašiangov konali rôzne obrady spojené so zmenou stavu jednotlivca.

Svadieb sa práve vo fašiangovom období uskutočnila prevažná väčšina z celého roka. Dialo sa to z celkom jednoduchého dôvodu. V inej časti roka na to takmer nikdy nebol čas. Buď bolo obdobie pôstu, kedy boli akékoľvek veselice zakázané alebo mali ľudia toľko práce s úrodou, obrábaním pôdy a starostlivosťou o statok, že na svadobné obrady sa čas nenašiel.

Fašiangy boli teda časom zábavy, veselili sa starí i mladí, pričom najintenzívnejšie oslavy prebiehali v posledných dňoch obdobia pred Popolcovou stredou. Zvyčajne trvali od nedele do utorka. Organizovala ich miestna mládež. Prirodzene sa oslavy spájali s hodovaním a s ním spojeným nie príliš striedmym pitím alkoholických nápojov. Verilo sa, že kto sa na fašiangy do sýtosti nenaje, celý rok bude hladný.

V majetnejších rodinách a u mešťanov boli aj jedlá vyberanejšie, existoval však pokrm, ktorý by ste našli na stole želiarov, sedliakov i v meštianskej kuchyni. Boli ním vyprážané šišky alebo fánky podávané s cukrom a lekvárom.

Vtedy bývali fašiangy oveľa hlučnejšie ako dnes. Každý sa snažil užiť si tieto krátke chvíle ako najlepšie vedel. Veselil sa bohatý aj chudobný, pán aj sluha, majster aj tovariš. Spievala sa známa pieseň: Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde, kto nemá kožúška, zima mu bude.

Fašiangy sa oslavovali hravosťou. Neboli žiadne predpisy, žiadne tresty, spytovanie svedomia, žiadne pôsty. Naopak z komôr zmizlo veľa mäsa, veľa pitia. Ľudia sa častokrát zadlžovali, aby si mohli tiež užiť. V tomto období sa odohrávalo veľa akcií - svadby, zabíjačky, tanečné zábavy.

Vyvrcholením Fašiangov bolo pochovávanie basy - v utorok pred polnocou. Hneď v stredu začínala Popolcová streda. Na našom území sa v tento deň pálili bahniatka. Získaným popolom sa na bohoslužbe robil na čelo znak kríža.

Mládenci - fašiangovníci poobliekaní do masiek sa v poslednú fašiangovú nedeľu vydávali na obchôdzku z domu do domu. Za odmenu dostávali slaninu, klobásu, vajíčka, koláče a samozrejme aj vypiť. K typickému pečivu „na ponúkanie“ patrili smažené šišky - pampúšiky a fánky.

Na fašiangový pondelok, keď sa konal tzv. Na fašiangový utorok sa sliepkam sypalo zrno do kruhu z reťaze, aby nezablúdili a nezanášali. Určite to bol odraz starovekých predstáv o kúzelnej moci kruhu proti úkladom zlých duchov. V ten istý deň sa nemalo vešať prádlo na pôjd, lebo to vraj viedlo k premnoženiu bĺch.

Na fašiangový utorok bola sála plná dievčat. Uprostred stál dlhý stôl a na ňom boli poháre so sladkým likérom pre dievčatá. Pred každým pohárom namaľoval zvolený mládenec toľko bodiek, koľko musela dievčina zaplatiť zlatiek na muziku za to, že tancovala s chlapcami po celý rok. Tento obyčaj sa nazýval „vyplácanie dievčat“.

Fašiangom končil tanec a tancovať sa smelo až zase v máji pri stavaní a váľaní májov a potom až neskoro cez jesenné obdobie.

Fašiangové zvyky a tradície

Medzi najtypickejšie fašiangové masky patrila maska medveďa, kozy, turoňa a slameníka - človek obtočený slameným povrieslom. Vo fašiangových sprievodoch sa často objavujú masky zvierat, rôznych povolaní, alebo národností. Ďalšou zaujímavou maskou bol “slameník”, iným slovom “kurina baba”. Patrí medzi najstaršie masky. Človek znázorňujúcu túto masku nosil slamenú sukňu, alebo bol celý obalený v slame.

Mládenci vykonávali zábavné obchôdzky po domoch, kde si za vystúpenie vyslúžili slaninu, klobásy, vajíčka, pampúchy, šišky i peniaze. Obchôdzky v maskách sprevádzala živá hudba a spev. Konali sa spoločné zakáľačky, varila sa huspenina, pieklo mäso, klobásy a šišky.

V úzkom ponímaní sa za fašiangy považuje posledné trojdnie pred Škaredou stredou (Popolcovou stredou), a to fašiangová nedeľa, pondelok a utorok. Desiatky prezlečených mladých ľudí prechádzali za spevu a tanca ulicami, strašili deti a predvádzali sa. Obľúbené boli masky tura, kozy, koňa či medveďa, ktorého väčšinou ťahali na vôdzke, kým on vtipne tancoval. Prezliekali sa však aj za ľudské postavy. Časté boli kostýmy Cigánok a Cigánov či bábätiek. Nechýbali ani muži a ženy preoblečení za opačné pohlavie, pričom vzájomne parodovali ich typické vlastnosti.

S veľkým klobúkom so zastoknutým perom na znak mládenectva ako prvý prichádzal do dvora a pýtal sa domácich: Máte fašang? Ak odpovedali kladne, mládenec kývol na muzikantov a zábava sa mohla začať. Zvykom bolo, že každá maska musela vytancovať gazdinú alebo gazdu.

Zábava vrcholila v utorok posledným fašiangom, teda poslednou tanečnou zábavou. Končila sa presne o polnoci tradičným pochovávaním basy. Posledný fašiang väčšinou organizovali mladí z dediny, no ani starší si ho nenechávali ujsť. Potom nasledovalo nekonečné hodovanie, spev a zábava. Mladí parodovali skutočný pohreb na znak toho, že sa končí zábava, spev a tanec na dlhé pôstne obdobie. Mládenci ju vykopávali, oplakávali, lamentovali nad ňou a menovali všetky jej pozitívne aj negatívne vlastnosti. Keď bola basa zasypaná, v dedine sa rozhostilo ticho.

O zvykoch a tradíciách počas fašiangov na Slovensku nám dňa 27. februára 2019 prišla porozprávať a prostredníctvom dataprojektoru odprezentovať pracovníčka Krajskej knižnice vo Zvolene Mgr. Zuzana Macková, ktorej za túto hodnotnú a spoločne strávenú besedu ďakujeme.

Fašiangové pranostiky:

• „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
• „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
• „Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“
• „Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“
• „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
• „Suché fašiangy, dobrý rok.“
• „Krátke fašiangy, tuhá zima.“
• „Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“

Pieseň Fašiangy Turíce:

Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide, kto nemá kožucha, zima mu bude. A tam hore na komore sedí kocúr na slanine. Tuto nám nedali, tuto nám dajú.

Fašiangové podujatia na Slovensku

V roku 2025 sa na Slovensku pripravuje množstvo fašiangových podujatí, ktoré si môžete vychutnať v rôznych mestách a obciach. Ak máte radi folklór, hudbu, tanec a dobrú náladu, tu je niekoľko miest, ktoré by ste určite nemali vynechať.

Bratislavské Fašiangy 2025

V Bratislave sa fašiangy slávia v Starej tržnici a na Námestí Nežnej revolúcie. Fašiangový sprievod, súťaž o najlepšiu masku, vystúpenia hudobných skupín a rôzne workshopy s fašiangovou tematikou sú len niektoré z atrakcií, ktoré návštevníci môžu očakávať. Tento rok sa podujatie uskutoční 1. marca 2025, kedy sa mesto zaplní pestrými maskami a hudobným programom.

Fašiangy v Prievidzi

Od 17. do 21. februára 2025 sa v Prievidzi uskutoční podujatie „Fašiangy, Turíce“ v priestoroch Hornonitrianskeho múzea. Fašiangové zvyky, tance a spev budú v tomto regióne oslavované tradičným spôsobom. Návštevníci môžu očakávať nielen sprievod, ale aj rôzne kultúrne vystúpenia a aktivity pre celú rodinu.

Chtelnické Fašiangy

Chtelnica sa počas fašiangového obdobia stane centrom zábavy. Od 2. do 4. marca 2025 sa tu uskutočnia tradičné Chtelnické fašiangy, ktoré ponúknu tri dni plné tanca, spevu a veselosti. Tento event je ideálny pre tých, ktorí si chcú užiť miestnu fašiangovú atmosféru s rodinou a priateľmi.

Turíce: Sviatok zoslania Ducha Svätého

Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde… spieva sa v známej ľudovej pesničke. Kresťania rôznych vierovyznaní slávia sedem týždňov po veľkej noci sviatok Zoslania Ducha Svätého, známy aj pod názvom Turíce.

Samotná udalosť, ktorá sa v ranej cirkvi odohrala, je obsiahnutá aj v oficiálnom názve tohto kresťanského sviatku, teda Zoslanie, alebo Zostúpenie Ducha svätého, ľudovo na Ducha.

Najčastejšie Turíce majú pôvod ešte v predkresťanskom období a sú odvodené od zvieracej masky tura. V období neskorej jari a v čase pred letným slnovratom sa zvykli konať bujaré maskované sprievody sprevádzané trúbením, strieľaním a hlučnou zábavou. Tieto pohanské obrady súviseli s kultom mŕtvych predkov, oslavou plodnosti a ochranou pred zlými silami.

V cirkvách východného obradu (u gréckokatolíkov a pravoslávnych) je zas zaužívané pomenovanie Päťdesiatnica. Je zrejmé, že ide o päťdesiaty deň a takýto význam má aj grécke pentekosté. Na východnom Slovensku sa môžeme stretnúť aj s pôvabným názvom Rusadlá, odvodený je pravdepodobne od starorímskeho sviatku ruží Pascha rosarum.

Začiatkom leta je už v prírode všetko svieže zelené, tráva rozprestrela svoj hustý koberec a koruny stromov sú plné listov. Zeleňou sa na Ducha zdobia aj príbytky. Lipové alebo lieskové halúzky sa zastokávali do oblokov a vence z nich sa pribíjali na bránu alebo na rohy dreveníc. Zelené vetvičky alebo stromčeky dopĺňali aj výzdobu chrámov počas svätodušných sviatkov. Halúzky ľudia nosili aj na hroby a v kostoloch sa zvykli konať zádušné omše za tých, ktorí zomreli od vlaňajších Turíc.

Človek kedysi žijúci viac v spätosti s prírodou, si ju vážil a staral sa o ňu celkom prirodzeným spôsobom. Na jar bolo pekným a užitočným zvykom „otváranie studničiek“. Išlo o čistenie studničiek a prameňov v chotári, ktoré sa začalo už po Veľkej noci a trvalo do Turíc. Ak by ľudia tieto prírodné zdroje vody nechali po zime zanedbané, báli sa, že v kraji bude nedostatok vlahy. Zvyklo sa tiež hovoriť, že kto do Turíc vyčistí aspoň jednu studničku, bude po celý rok zdravý.

Turíčne sviatky boli akousi poslednou možnosťou si ešte oddýchnuť a zabaviť sa pred letnou pracovnou sezónou, ktorá potom trvala až do jesene. Dnes už takmer nikto nevie o starodávnom zvyku voľby turíčneho kráľa a turíčnej kráľovnej.

Turíčneho kráľa si volili spomedzi seba mládenci a tento „mládenecký richtár“ preberal na istý čas svetskú moc v dedine, viedol zábavy a tanec. Turíčnu kráľovnú si zas vyvolili kamarátky a táto dievka ozdobená kvetovým vencom viedla dievčenské chorovody a spievané tanečné hry.

Slávenie Turíc, je v skutočnosti záverom osláv Veľkej noci. Teraz sa pozrieme bližšie na význam tohto sviatku a jeho skrytú symboliku. Môžeme ich poznať aj pod názvami Sviatok Zoslania Ducha Svätého, Zoslanie Ducha Svätého, Svätodušné sviatky, Letnice a Zelené sviatky. Slovo Turíce pravdepodobne vzniklo zo slova tur. Tur je zviera a je symbolom hojnosti a plodnosti.

Turíce sa slávia sedem týždňov po Veľkej noci. Ide o Slovanský sviatok, kedy vítame jar. Tento sviatok spája aj spomienku na zoslanie Ducha Svätého. Počas tohto sviatku sú chrámy zdobené zelenými vetvičkami (niekedy aj malými stromčekmi) a farba náboženských šiat je obvykle zelená. Táto farba symbolizuje Ducha Svätého ako zdroj života.

V tomto článku sme sa viac priblížili k základným charakteristikám a zvykom súvisiacim s fašiangami.

Tabuľka: Prehľad fašiangových zvykov

tags: #fasiangy #turice #referat