2. Pôstna Nedeľa: Premenenie Pána a Výzva k Vnútornému Obnoveniu

Druhá pôstna nedeľa nám pripomína dôležitú udalosť z Ježišovho života - jeho premenenie na hore Tábor. Toto premenenie nie je len historickou udalosťou, ale aj výzvou pre nás, aby sme sa zamysleli nad našou vlastnou premenou a vzťahom k Bohu.

Premenenie Pána na hore Tábor

Ježišovo Premenenie: Pohľad do Božieho Kráľovstva

Ak prvá pôstna nedeľa bola venovaná téme Ježišových pokušení a jeho stretnutiu so satanom v osamelosti na púšti, potom nám táto druhá pôstna nedeľa ukazuje Ježiša, ktorého tvár i celá bytosť sa premieňajú tak, že z neho vyžaruje Otcova nevýslovná sláva. V pôstnom putovaní odkazuje Ježišovo premenenie na cieľ, ku ktorému celý proces smeruje, totiž na slávu nadchádzajúceho vzkriesenia.

Ježiš vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia - boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme. Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. A keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli.

Spomínaným trom apoštolom Majster prejavoval trochu vyšší stupeň dôvery. Lukáš je evanjelista, ktorý najviac zo všetkých kladie dôraz na Ježišovu modlitbu: Ježiš sa modlí v čase prijatia krstu Jánom (porov. Lk 3,21), modlí sa pred vyvolením Dvanástich (porov. Lk 6,12-13), modlí sa v noci pred svojím utrpením (Lk 22,39-46). Niet preto divu, že aj k Ježišovmu premeneniu dochádza v kontexte modlitby, teda v hlbine tajomstva osobného rozhovoru s Otcom: „Keď sa modlil, výraz tváre sa mu zmenil a jeho odev sa oslnivo urobil bielym“ (Lk 9,29). Modlitba je pre Ježiša priestorom prijímania Prítomnosti Boha. Prítomnosti, ktorá je svätosťou, teda dôraznou odlišnosťou schopnou premieňať toho, kto ju rozhodným spôsobom prijíma do svojho vlastného života.

Premena Ježišovej tváre už teraz vyjavuje, že on odteraz svojim vlastným príbehom vykresľuje - rozpráva - neviditeľnú tvár živého Boha (porov. Modlitba je ďalej rozhovorom Boha s Ježišom prostredníctvom jeho „rozhovoru“ s Mojžišom a Eliášom, ktorí zosobňujú Zákon a Prorokov, teda sväté písma Starého zákona. Áno, Ježišova modlitba je zásadne načúvaním Božiemu slovu, ktoré je obsiahnuté v Písme, načúvaním, ktoré sa stáva rozhovorom so živým Bohom, naozajstným zakúšaním spoločenstva svätých. Práve v takejto modlitbe Ježiš nachádza potvrdenie svojho životného putovania, teraz už neodvratne nasmerovaného k utrpeniu, smrti a vzkrieseniu. Ježiš to všetko vníma v súvislosti s dejinami spásy svojho ľudu, ktoré riadi sám Boh.

Práve preto s Ním aj Mojžiš a Eliáš rozprávajú o jeho „exode“, ktorý sa má naplniť v Jeruzaleme, o „exode“ - vyjdení z tohto sveta k Otcovi. Rozhodne nie je náhodou, že onedlho potom sa konštatuje, že Ježiš obrátil svoju tvár smerom k svätému mestu Jeruzalem (porov. „Petra a jeho druhov však premohol spánok. Keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov stáť pri ňom“ (Lk 9,32). Táto mimoriadna skúsenosť, ku ktorej dochádza v súvislosti so zápasom, aby neupadli do spánku, trvá len niekoľko chvíľ. Ježišovo premenenie je predznamenaním toho, čo čaká všetkých ľudí v Božom kráľovstve, je to predchuť a predvídanie (anticipácia) sveta, ktorý bude úplne v znamení Božej krásy. Je to však naozaj len predvídanie (anticipácia) ...

Práve preto, zatiaľ čo Peter, bez toho aby vedel, čo naozaj hovorí, prosí Ježiša, aby táto skúsenosť bola predĺžená tým, že postaví tri stánky, zahalí ich oblak Božej Prítomnosti (porov. Ex 13, 21-22; 16,10 atď.) a z neho sa ozve hlas, ktorý vyhlasuje: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ (Lk 9,35). Veľké prikázanie darované Izraelu. „Počúvaj, Izrael!“ (Porov. Dt 6,4), teraz nadobúda podobu: „Počúvajte jeho, môjho Syna,“ Slovo sa stalo telom (porov. Jn 1,14), človeka, v ktorom Písma nachádzajú svoje naplnenie (porov. Lk 24,44).

Evanjelium tejto nedeli nás teda nabáda, aby sme sa mali na pozore a nerobiť z Ježiša len projekciu našich túžob. Máme stáť pred Ježišom podľa Písma. Keď ho chceme naozaj spoznať, treba načúvať, meditovať a modliť sa slovo obsiahnuté v celom Svätom písme, a to všetko s jasným vedomím, že modlitba nás nezbavuje každodenných námah a poslušnosti voči nášmu osobnému povolaniu. Presne naopak, modlitba nám pomáha v tom, aby sme to všetko naplnili hlbokým zmyslom, pretože premieňa udalosti a vzťahy v našom bežnom živote.

Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: „Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Nevedel, čo hovorí. Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď vstúpili do oblaku, zmocnil sa ich strach. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám.

Na tejto udalosti je ešte čosi veľmi zaujímavé a poučné. Ježiš, ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. Iste si spomíname aj na udalosť zo starého zákona, keď sa Mojžiš vybral na horu Sinaj a rozprával sa s Bohom, tvár mu tiež žiarila. Svätopisec to opisuje takto: Keď Mojžiš skončil rozhovor s ľudom, dal si na tvár závoj. A kedykoľvek Mojžiš predstúpil pred Pána, aby s ním hovoril, závoj odkladal, kým sa nevrátil späť. A keď vyšiel, oznamoval Izraelitom, čo mal prikázané. Izraeliti zakaždým videli Mojžišovu tvár a Mojžišovi tvár žiarila. A Mojžiš si dával závoj na tvár, kým nevošiel, aby sa s ním rozprával.

Z týchto príbehov vyplýva, že každý, kto prichádza do kontaktu s Bohom, vyžaruje svetlo Božej slávy. Nemusíme ale chodiť do sveta kanonizovaných svätcov, lebo Krista vyžaruje každý, kto sa dokonale usiluje žiť svoju vieru. Opravdivá láska vždy premieňa, žiari svetlom, radosťou a slávou. Premenený Ježiš bol tak naplnený láskou, že apoštoli videli, ako láska z neho slávnostne vyžarovala. V Kristovi videli Boha. Aj my môžeme niečo vidieť z tajomného Božieho svetla.

Pouvažujme v dnešnú nedeľu, aká je moja modlitba, aké sú moje sväté omše, aká je moja príprava na prijatie sviatostí, aký je môj každodenný život… Konám toto všetko s úprimnou a hlbokou vierou? Vyžarujem Krista?

Viera a Spravodlivosť: Abrahámov Príklad

V dnešnom prvom čítaní z knihy Genezis sme počuli túto jednoduchú ale veľmi obsiahlu vetu: „On uveril Pánovi a to sa mu počítal za spravodlivosť“. Táto veta hovorí niečo o viere a hovorí aj čosi o spravodlivosti v očiach božích, teda ukazuje, čo nás robí spravodlivými v očiach Boha. Z povedaného môžeme pochopiť, čo nás najviac robí nespravodlivými v Božích očiach, ale tiež, čo nás robí milými Bohu, teda to, čo nás v Božích očiach ospravedlňuje.

Abrahám ako človek jasného úsudku, si vôbec nepripúšťal možnosť „Neexistencie Boha”. Pre neho bol Boh väčšou istotou ako realita jeho života a zeme, po ktorej chodil. Veriaci Židia túto Božiu realitu zvyknú niekedy vyjadriť slovom „Nadskutočno”. Boh je skutočnosť vo všetkom prevyšujúca našu realitu. Písmo Sväté hovorí, že Abrahám uveril Bohu. Abrahám prestal Boha podozrievať zo zla. Boh totiž nie je zla schopný. Boh je nesmierna Dobrota. My ľudia sme schopní robiť dobro i zlo, lenže Boh vo svojej svätosti nie je schopný zla.

Abrahám bol ospravodlivený, pretože uveril Bohu. Boh Otec má svoje Slovo, ktorým komunikuje zo svetom a týmto Slovom je Boží Syn. Uveriť Bohu v konečnom dôsledku znamená, prijať Ježiša Krista a v ňom celú Pravdu o Bohu i o človeku. Uveriť Bohu, to znamená skoncovať s podozrievaním Boha, skoncovať s urážaním Boha i svojimi mylnými názormi o ňom, skoncovať s projekciami do Boha.

Abrahám uveril Bohu. Viera je len vtedy opodstatnená, ak sa dotýka Božieho Slova, ak berie Boha za jeho Slovo. Veriť ešte nemusí znamenať „chápať”! Ale základom viery je Božia Všemohúcnosť. Bohu nič nie je nemožné. Bohu je možné aj to, čo si mi nevieme ani predstaviť. Dôležité je, že je to dobré.

Môžem dnes prehlásiť: „verím Bohu”? Absolútne mu dôverujem vo všetkom a za každých okolností. Môžem povedať spolu so žalmistom: „l keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť, lebo Pán je so mnou!” „l keby som mal prejsť údolím tieňov smrti, nebudem sa báť, lebo ty si so mnou“.

Keď skúmame Božie bytie, vždy si musíme jasne uvedomovať, že neexistuje žiadna skutočná dobrota, ktorá by nemala svoj pôvod v Bohu. Žiadny človek vo svojej dobrote nemôže prevýšiť Božiu dobrotu. Ak ste sa v živote stretli s akoukoľvek formou ľudskej dobroty, vždy si uvedomujte, že Božia dobrota je väčšia.

Abrahámova viera v Božie prisľúbenia

Osobná Premena a Duchovný Rozhľad

Tento evanjeliový príbeh nás povzbudzuje, že v tichu a samote, teda na „vrchu modlitby“ dochádza k premene srdca, vnútra človeka. Pravá modlitba vždy nejako človeka mení a duchovne prežaruje. Hora premenenia naznačuje, že každý z nás potrebuje takéto „extázy“ vo svojom živote. Povzbudivé momenty, keď klesáme od únavy. Novú silu vo vyčerpanosti. Svetlo, keď sa nám cieľ stráca v hmle. A Pán nám ich pripravuje.

Evanjeliový príbeh z vrchu Tábor vyvolá vo mne možno i takéto otázky: Nachádzam si na osobnú modlitbu dosť času? Je pre mňa dôležitá? Neokresal som svoj modlitbový život na hriešne minimum? Aké výhovorky najčastejšie používam, aby som sa vyhol modlitbe? Pochopil som čas núdzového stavu a obmedzení ako výnimočné Božie pozvanie prehĺbiť sa duchovne? Som presvedčený, že som Bohom milovaný syn, dcéra?

Božie slovo dnešnej nedele nám hovorí o premenení Pána a má nás viesť k našej osobnej premene. Naozaj to Pán Boh od nás očakáva? Áno, ak chceme dosiahnuť cieľ, pre ktorý nás stvoril: večnú spásu. V tejto snahe nestačí len chrániť sa hriechu, ale každý deň vytrvalo hľadať a plniť priania nášho Nebeského Otca, ako to vyjadrujeme aj v každodennej modlitbe: ...

Príklady Premeny v Biblii

• Abrahám: Bol pôvodne pohanom. Pán Boh sa rozhodol prihovoriť sa mu zvláštnym spôsobom. Pre Abraháma znamenalo toto Božie oslovenie zanechať svoje pohanské príbuzenstvo a presťahovať sa do inej krajiny. „I odišiel Abrahám, ako mu Pán rozkázal.“ Po tom, ako poslúchol, presviedča sa, aký je Boh dobrý, dáva viac ako berie. Takto bol posilnený pre zvládnutie ďalších skúšok, najmä keď mal obetovať vlastného syna.
• Mojžiš: On tiež prechádzal postupne premenou svojho vnútra, keď po prvých zdráhaniach poslúchol vôľu Božiu vyslobodiť svoj ľud z egyptského otroctva. Všetky ťažkosti riešil postavením sa pred Božiu tvár.
• Eliáš: Vo svojej dobe veľkého odvrátenia sa od pravého Boha - napomínal nekompromisne ľudí: „Dokedy budete kuľhať na dve strany?

Premenenie Pána nie je len dôkazom, že Ježiš Kristus je Boh, ale je výzvou nasledovať ho v poslušnosti Nebeskému Otcovi. Keď sa o to pokúsime my, pomôžeme k zmene aj druhým.

Prežívame pôstne obdobie. Čas, keď si môžeme nanovo uvedomiť, že Pán Boj nás stvoril pre seba a praje si, aby sme žili sväto v prítomnosti a dosiahli večné šťastie v nebi. Žiť sväto neznamená, že sa len hriechu chránime. Žiť sväto znamená premenu života, rast v láske k Bohu a k blížnym.

Zahľaďme sa dnes na premeneného Pána a rozhodnime sa k vnútornej premene. Svätí, ako Abrahám, Mojžiš, Eliáš, apoštoli a mnohí iní to dokázali a uisťujú nás, že aj my to môžeme, s Božou pomocou dosiahnuť. Aj my môžeme prejsť z hriešnosti k životu viery, nádeje a lásky.

Počúvať Boha a Nevzdať sa Pravdy

Boh, Stvoriteľ vie, ako nás ľudí utvoril. On hovorí človeku, kým je a kým sa stať má. Preto si prísľub, že sa Abram stane otcom veľkého národa viery žiada, aby bol niečím potvrdený. Boh dáva prísľub zmluvy, ktorej ostane vždy verný. A to aj vtedy, keď zo svojej vernosti odbočí človek. Abram sa v dôvere otvorí týmto Božím sľubom a plánom. Učí sa nasmerovať svoje kroky podľa toho, čo hovorí Boh.

Človek od ľudí, ktorí sú pre neho významní, prijíma predstavu o tom, aký je a čo by mal vykonať. To je pre neho prirodzené. Najskôr sú to otec a mama, ale nie zriedka sa takými rýchlo stanú aj iné osoby, prehovárajúce do jeho života. Každý človek, ktorý sa stane významnou osobou pre iných, má veľkú zodpovednosť. Jeho slová a skutky, ktorými do života iných vstúpi majú veľký vplyv.

Nikto z ľudí nemá právo vyvyšovať sa nad iných, lebo nemá právo vyvýšiť svoje zámery nad tie Božie. Táto pravda však neznamená, že sa ľudia nepokúšajú seba a svoje predstavy a plány presadiť proti právam Božím a ľudským. Preto sa učíme pozorne počúvať Boha, aby sme sa nevzdali pravdy.

V posledných storočiach sa totiž už niekoľko krát našli ľudia, ktorý chceli vytvoriť „nového človeka“. Rozhodli sa vravieť človeku kým je a kým sa môže a má stať. Tieto ľudské pokusy opakovane zanechávajú za sebou spúšť na zemi. Božie slovo tejto nedele nám veľa objasní. Opisuje ľudí, ktorí sú nápomocní Bohu, aby svet učil svoju predstavu o človeku.

Abram premenený na Abraháma dostal prísľub, že do jeho potomstva viery prídu národy východu i západu. Prísľub je daný všetkým národom i každému človeku. Nie jednému človeku, ani jednému národu na zemi, aby si podmaňoval ostatné. Aj autorita apoštola Petra musela prejsť premenou v skúške jeho slabosti.

Cez žiadneho samozvaného ľudského prostredníka sa ľudia nebudú dozvedať kým sú a kým majú byť. Iba v spáse získanej nám Ježišom budeme pravdivo počuť: „Ty si môj milovaný syn…“ a Ježiš nás vie učiť, ako sa Božími deťmi môžeme a máme denne stávať. On bude všetky ochotné deti tejto zeme vychovávať a viesť, aby sa naozaj stali Božími deťmi.

Tajomstvo Premenenia a Osobná Skúsenosť

Čo nám chce povedať dnešné evanjelium. Tajomstvo premenenia Pána skrýva v sebe mnoho poučných právd. Sláva Ježišovho premenenia sa zjavuje počas modlitby. Lukáš dodáva, že sa tak udialo počas Ježišovej modlitby. „Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a vystúpil na vrch modliť sa. Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou.” Najväčšie veci sa v nás dejú vtedy, keď sa modlíme a keď hľadáme Boha v samote. Človek je najväčší vtedy, keď kľačí na kolenách pred Živým a Pravým Bohom.

To čo sa deje s Ježišom, je naplnenie pôvodného Božieho plánu s ľudským telom. Z ľudského tela, ktoré sa stalo príbytkom Božieho Ducha, vyžaruje Otcova Sláva. Ježiš, aj ako človek, sa konečne stáva tým, čím má byť, božím obrazom. Zjavuje Neviditeľného a Nepochopiteľného Boha. A toto je najhlbší zmysel ľudskej existencie. Lebo sme boli stvorení nato, aby sme sa stali jeho obrazom.

Modlitba je a môže byť i stretnutím s ľuďmi, ktorí zomreli v Božej milosti, teda s Božími svätými. Oni všetci žijú pred Božou tvárou. Lukáš takto komentuje túto udalosť: „A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia - boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme“. Matúš podotýka stručnejšie: „V tom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním“. Vidíme, že aj Mojžiš a Eliáš žijú pred Božou tvárou a spolu s nimi veľké zástupy spravodlivých. Boh je Bohom Abraháma, Izáka, Jakuba. Boh je Bohom živých ľudí.

Na hore premenenia sa zjavujú dve skutočnosti. Ježiš sa osobne pozná s Mojžišom a Eliášom, nemusí sa im predstavovať. Boh má len jedno a jedine Slovo, ktorým komunikuje s týmto svetom a tým Slovom je Boží Syn. Boh Otec komunikuje s nami skrze svoje Nestvorené Slovo. Starý i Nový zákon sa točia okolo jedného bodu, ktorým je Vtelené Božie Slovo. Kristus je jediný prostredník medzi Bohom a ľuďmi.

Každá mimoriadne milosť slúži mimoriadnym zápasom, ku ktorým sme Duchom Svätým vedení. Toto oslávenie boli takým úžasným zážitkom, že Peter stále spomína na toto stretnutie s Kristom. Apoštoli takto dostali poznanie Kristovej slávy, ktorú mal u Otca, skôr ako povstal svet. Je to sláva, v ktorej sa objaví pri svojom druhom príchode. Tak nás napomína sv. Peter: „Milovaní, keď sme vám hovorili o moci a príchode nášho Pána Ježiša Krista, nesledovali sme nijaké vymyslené rozprávky, ale na vlastné oči sme videli jeho velebu.” Na hore premenia sa Otec prihlásil k svojmu Synovi.

Keď som uvažoval nad zmyslom tohoto sviatku, pochopil som jednu vec, tajomstvo premenenia môže veľmi intenzívne prežiť každý konvertita a zvlášť ten, kto sa obracia zo Židovstva. Príde určitý moment, keď mu Boh dá poznanie, že všetko bohatstvo Starého zákona a božích prisľúbení ústi do Krista. Kristus všetko vysvetľuje a všetko smeruje k nemu. Je to úžasný zážitok, je to videnie svetla, kde vedľa seba stoja Kristus, Mojžiš a Eliáš a vôbec si neprekážajú. Ježiš je jediný prostredník medzi Bohom a ľuďmi.

Našou horou premenenia je Písmo Sväté. Sv. Hieroným tvrdí: „Kto nepozná Písmo, nepozná Krista!” Poďte a vystúpte na túto svätú horu, čítajte Písmo sväté, aby aj pre vašu dušu zaznelo to zjavujúce Slovo: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho!” Takto sa vaša viera stane pevnou, lebo viera je z počutia Božieho slova. Modlime sa za to, aby sa Božie Slovo stalo aj v nás telom. To sa deje vtedy, keď svoju vôľu zjednotíme s Bohom, skrze Božie Slovo. Vo svatom prijímaní máme účasť na tom istom tele, ktoré je premenené. Znovu sa to deje mocou modlitby, vyliatím Ducha Svätého a Božím Slovom.

K dnešnej nedeli sme v súvislosti s nebezpečenstvom šíriaceho sa ochorenia dostali od našich biskupov niekoľko usmernení. Ako vieme, ochoreniam sa celkom vyhnúť nedá, ale urobiť treba, čo je v našich možnostiach. Riccardi pripomína, ako kresťania v minulosti počas epidémií neutekali z mesta ako pohania, ale sa navzájom navštevovali a podporovali, spoločne sa modlili a pochovávali mŕtvych. Z dôvodu tejto služby a sociálnej spätosti bola miera ich prežitia vyššia ako u nepokrstených.

Nech si túto vieru v Ježišovu posilňujúcu prítomnosť overíme aj my v našej situácii a potvrdíme v našej skúsenosti!

Tabuľka: Porovnanie Starozákonných a Novozákonných Postáv

tags: #2 #postna #nedela #kazen