História a vznik kostola
Prvý pokus o ružomberskú Kalváriu sa viaže k menu farára Jána Nepomuka Záhoru. Farár Ján Nepomuk Záhora po odmietnutí odpustkov hľadal iné riešenie, ako duchovne obohatiť farníkov - a vtedy prišiel, zdá sa, na myšlienku Kalvárie. Myšlienka dozrela až natoľko, že sa už usporiadala verejná zbierka na výstavbu kalvárie. Lenže napriek všeobecnému porozumeniu i nadšeniu, od prvých príprav a zbierania potrebného kapitálu, nepostúpilo sa ďalej. No myšlienka tu už bola. Osvojili si ju veriaci aj magistrát, ako patrón, ktorý v tom čase volil ružomberského farára.Priaznivé podmienky pre stavbu
Priaznivé podmienky pre stavbu kalvárie v Ružomberku nastali, keď bol za farára zvolený Andrej Kučma. Do Ružomberka už prišiel obohatený mnohými skúsenosťami z praktickej pastorácie a obdarený taktom pri získavaní dôvery veriacich i nápomoci patronátu. Vzdelaním bol klasicista, vedúcimi sklonmi povahy typický osvietenec zo začiatku 19. storočia.
Žiadosť o povolenie
Dňa 22. augusta 1857 napísal A. Kučma list biskupovi Ladislavovi Zábojskému v ktorom žiadal povolenie na výstavbu kaplnky na území Ružomberka. Odôvodnil to poškodením pozemkov po ťažbe, ktoré zapríčinili rozpadávanie sa kaplnky sv. Kríža, ktorú miestni využívali.„Ráčte túto najzbožnejšiu prosbu mojich farníkov čím najláskavejšie vypočuť a udeliť mi nielen povolenie na stavbu vyšespomínanej kaplnky, ale aj zaobstarať pre ňu na spomenuté sviatky plnomocné odpustky.“
Biskup súhlasil, ale pripomenul, že je potrebné kaplnku nielen postaviť, ale sa aj o ňu starať. Farár A. Kučma zariadil, že udržiavanie kaplnky dobrovoľne prebralo na seba mesto, za čo žiadalo, aby sa v kaplnke, ktorá sa postaví zo zbožných darov, mohli odbavovať bohoslužby. Po tejto informácii biskup Ladislav Zábojský 30. Pozitívna odpoveď z Ríma znamenala, že už 15.
Architektúra kostola
Kostolík postavili v oneskorenom, jednoduchom barokovom štýle. Zmienka o staviteľovi sa nezachovala. Kostolík je približne 16 m dlhý a 8 m široký, s pôvabnou vežičkou. Vo vnútri kostolíka sa nachádzajú reliéfne plastiky F. Gibalu a nástenné maľby M. Klimčáka. Pred kostolom sú umiestnené tri kovové kríže, ktoré nahradili pôvodné drevené.
Posviacka a dostavba
Posviacka hotového kostolíka sa konala 14. septembra 1859 miestnym farárom Andrejom Kučmom. Na posviacke sa zúčastnilo asi 5000 osôb, z nich sa asi 1000 vyspovedalo a pristúpilo k sv. Veriaci obetovali na ten cieľ 773 zlatých a 98 grošov. Mesto dalo 1056 zlatých a 79 a pol groša. Po stavbe kostolíka hneď na druhý rok pristúpil farár A. Kučma k dobudovaniu ostatku - štrnástich zastavení. Posvätil ich 15. augusta 1860.Andrej Kučma vyvolil pre Kalváriu skutočne pôvabné a príjemné miesto. V scenérii a panoráme bohato členenej a vrstvenej prírody zastrela sa aj jej umelecká jednoduchosť a v celku s prírodou nadobudla veľkolepejší dojem.
Význam Kalvárie
V intenciách Andreja Kučmu aj kostolík aj štácie cielili k tomu, aby budúca kompletná kalvária v Ružomberku, prvá a jediná v celom Liptove, prevzala funkciu náboženského ohniska tejto župy. Aj jej polohu vybral tak, aby bola viditeľná zo široka-ďaleka, najmä z horného Liptova, aby tak na seba upozorňovala a lákala k sebe.Opravy a rekonštrukcie
Prvá, základná oprava ružomberskej Kalvárie sa vykonala za farára Dr. Antona Kurimského. Kalvária - čiastočne opravená roku 1927 a roku 1935 za farára Andreja Hlinku, keď sa reštaurovali reliéfy, namontovali železné dvere a lampáše do štácií - bola zanedbaná, priam v kritickom stave. Renovácia sa začala v apríli 1947 a s rozličnými prestávkami sa v nej pokračovalo do 19. septembra 1948, keď sa Kalvária posvätila. Po renovácii, keď Kalvária znovu nadobudla dôstojný vzhľad, a keď sa obohatila o cenné umelecké, najmä sochárske útvary, pomýšľa sa obnoviť jej prvotnú tradíciu a vybudovať z nej živé náboženské ohnisko a pútnické stredisko pre celý Liptov.Súčasnosť
V tomto roku uplynie 215 rokov od vysvätenia Kostola Povýšenia svätého Kríža. Ružomberok nie je bohatý na stavby staré niekoľko storočí. Je potrebné, aby to málo, čo máme, sme si chránili a pripomínali históriu vzniku.