Kostol sv. Antona Opáta je významnou pamiatkou na Slovensku, ktorá prešla bohatým stavebným vývojom od svojich románskych počiatkov až po neskoršie gotické a barokové úpravy. V článku sa pozrieme na históriu a architektúru Kostola sv. Antona Opáta.
Kaštieľ Svätý Anton
História Kostola sv. Antona Opáta
V chotári Jarovníc bola pustovňa benediktínskeho mnícha ešte predtým, ako tu vybudovali kostol, teda pred 11. storočím. V týchto predpokladaných benediktínskych lokalitách a ich blízkom okolí dostávali kostoly patrocíniá, ktoré sú typické pre benediktínsku spiritualitu. Prvý, pôvodom najstarší kostol v Jarovniciach, patrí medzi najstaršie kostoly z 11. storočia na území dnešného Košického arcibiskupstva. Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi.
Obec bola pomenovaná podľa patróna kostola sv. Antona Pustovníka a opáta latinským názvom: Due ville Sancti Antoni Superior et Interior. V registri pápežských desiatkov bola jarovnická farnosť zapísaná podľa názvu, ale aj podľa patróna kostola. Svedčí o tom latinský zápis z tridsiatych rokoch 14. storočia: „Ján z Gerony, roľník, inak zvaný zo sv. Antona…“
V roku 1524 bol na mieste pôvodného staršieho kostola postavený nový renesančný. Fara už bola od roku 1334. Zasvätili ho tomu istému patrónovi, teda sv. Antonovi Pustovníkovi a opátovi. V 90. rokoch 16. storočia bola farnosť Jarovnice evanjelického vyznania, k nej patrili filiálky v Lažanoch a Daleticiach. V Jarovniciach bolo sídlo evanjelickej farnosti do roku 1672, kedy evanjelický kazateľ dedinu opustil a farnosť dočasne zanikla. V čase rekatolizácie bola opäť prinavrátená katolíkom.
V tomto období zaviedol na fare prvé matriky farár A. Staňák, ktorý bol v Jarovniciach od roku 1701. Činnosť evanjelickej farnosti bola znova obnovená na prelome 17. a 18. storočia. V prvej polovici 18. storočia evanjelická farnosť v Jarovniciach zanikla. V roku 1768 bol kostol rozsiahlejšími úpravami rozšírený, opravený a opatrený vežou, čím nadobudol charakter barokovej stavby. V roku 1779 pri požiari bol kostol s vežou poškodený. Opravovaný bol ešte v rokoch 1908 a1936. Opravami získal prvky klasicistickej stavby. Zmenila sa podoba kostola, jeho veľkosť a veža.
Počas 1. Svetovej vojny v roku 1916 na rozkaz uhorskej vojenskej správy museli farníci stiahnuť z veže zvon a odovzdať ho úradom. O niečo neskôr rovnaký osud stihol aj umieračik. V roku 1936 veriaci zakúpili nový zvon. Zasvätili ho slovanským vierozvestcom sv. Cyrilovi a Metodovi, patrónom Európy. Na zvone je napísané: „ŽIVÝCH ZVOLÁVAM, MŔTVYCH POCHOVÁVAM, BÚRKY ROZHÁŇAM“
Počas predchádzajúcich storočí bol interiér kostola niekoľkokrát upravovaný. Posledná rozsiahlejšia rekonštrukcia začala 11. mája 2009 vyprataním interiéru kostola. Opravné práce sa vykonávali hlavne na komplexnej výmene: elektrických rozvodov, vykurovania, osvetlenia, ozvučenia, novými sanačnými omietkami a výmaľby exteriéru, interiéru ako aj maľba strechy kostola a veže. Následne boli vymenené aj všetky vstupné dvere a okno v sakristii za nové - dubové. Urobilo sa podlahové kúrenie, loď kostola pokrýva keramická dlažba, vo svätyni svetlý mramor - Botticino. Dominantou je určite obetný stôl z červeného talianskeho mramoru - Rosa verona. Takto obnovený kostol bol 2. mája 2010 konsekrovaný košickým arcibiskupom Mons. Alojzom Tkáčom.
K jarovnickej farnosti v roku 1700 patrili tri filiálky: Hermanovce, Močidľany a Daletice. V súčasnosti sú Močidľany, Daletice a od roku 2001 Jarovnice - rómska osada.
Architektúra Kostola sv. Antona Opáta
Kostolík bol postavený niekedy v období rokov 1260 - 1270 ako jednoloďová stavba so západnou vežou a kvadratickým presbytériom, v architektúre ktorej sa už kombinovali románsky a gotický sloh. Len o niečo neskôr bola k severnej stene svätyne pristavaná obdĺžniková sakristia. V 14. storočí sa uskutočnili významné gotické prestavby. Okolo roku 1340 bola predĺžená svätyňa, keď zbúrali jej východnú stenu a predĺžili ho o päťboký záver.
Okolo polovice 15. storočia sa realizovala prestavba, ktorej cieľom bolo rozšírenie kapacity objektu. Udialo sa tak postavením severnej bočnej lode zaklenutej štyrmi poliami krížovej rebrovej klenby. V období baroka došlo k úpravám tvaru okien a novej výmaľbe interiéru, prestavaná bola aj veža, ktorá dostala i novú strechu. V 19. V 20. storočí dostal kostolík novú výzdobu v podobe nástenných malieb Jozefa Hanulu (okolo roku 1912). V rokoch 1966-68 sa realizoval umeleckohistorický prieskum, ktorý pomohol objasniť architektonický vývoj stavby a odkryl zvyšky maliarskej výzdoby z 13. i 14. storočia.
Architektonické Štýly
- Neskororománsky sloh: Reprezentuje pekný ústupkový portál v podveží, s vloženými stĺpikmi, ktorých hlavice zdobí realistický reliéf listov.
- Podvežie: Je zaklenuté rebrovou krížovou klenbou, pričom rebrá dosadajú na pravouhlé konzoly. Podobná klenba sa zachovala aj v staršej časti presbytéria, rebrá sú však nesené valcovými prípory s kalichovými hlavicami. Tie sú zdobené figurálnymi reliéfmi.
- Gotický štýl: Pekne prezentujú klenby lode, bočnej lode a polygonálneho záveru presbytéria.
Interiér Kostola
Interiér bol vyzdobené maľbami už v 13. storočí, ako to dokázali fragmenty objavené sondami. Po prestavbe v 14. storočí dostalo presbytérium novú výmaľbu vysokej kvality. Zobrazovala výjavy zo života sv. Antona pustovníka, ktorému je kostol zasvätený. Zachovali sa z nej len zvyšky, keďže omietka bola obitá z veľkej časti pri barokovej prestavbe, ako aj pred výmaľbou začiatkom 20. storočia. V severovýchodnej časti polygónu je prezentovaná časť postavy sv. Antona s barličkou v tvare T a sviňou.
Z neskorogotického obdobia pochádza bronzová krstiteľnica z polovice 15. storočia, súsošie Kalvárie osadené do víťazného oblúka a časti drevených chórových lavíc zo začiatku 16. storočia.
Interiér Kostola sv. Antona Opáta
Aktivity a Atrakcie v Okolí
Okrem kostola ponúka okolie aj ďalšie zaujímavé miesta:
- Kaštieľ Svätý Anton
- Arborétum Kysihýbel
- Kolpašské jazerá
- Botanická záhrada v Banskej Štiavnici
- Tajchy
- Vyhniansky travertín
- Zveropark v Revištskom Podzámčí
Tabuľka Významných Udalostí
| Obdobie | Významné udalosti |
|---|---|
| 10. - 11. storočie | Príchod východnej kultúry, liturgické obrady |
| 12. - 13. storočie | Potvrdenie majetku cistercitom, rozvoj mestských výsad |