Kto môže vysluhovať sviatosť kňazstva?

Kňazstvo je sviatosť, vďaka ktorej sa poslanie, ktoré Kristus zveril svojim apoštolom, naďalej vykonáva v Cirkvi až do konca čias. Je to teda sviatosť apoštolskej služby. Sviatosť posvätenia kňazstva vyplýva z potreby udržiavania a budovania Cirkvi, ako tajomného Mystického Kristovho tela, po nanebovstúpení Ježiša Krista, ktorý zostáva medzi nami stále prítomný.

Pôvod novozákonného, novodobého kňazstva nájdeme v Starom zákone už na prvých stránkach Písma, keď čítame o prvých obetách Bohu. Obetu prinášali už synovia Adama a Evy. Ďalej obeta Noeho, ktorý ju priniesol s rodinou Bohu ako poďakovanie po potope na hore Ararat. V tých časoch bol kráľ alebo faraón zároveň aj najvyšším kňazom, niekde aj bohom. Prvým veľkňazom Boha Izraela bol z Pánovej vôle určený Mojžišov brat Áron. Potom túto hodnosť dedili synovia z jeho rodu - celý rod Léviho bol určený na Pánovu službu (knihy Levitikus a Numeri).

Z prvotnej Cirkvi sa zachovali niektoré označenia spolupracovníkov apoštolov aj keď už neznamenajú dnes to isté. V Didaché sa hovorí o miestnych nositeľoch úradu - biskupoch a diakonoch, ktorí boli vyvolení cirkevnou obcou. V liste Klimenta Rímskeho Korinťanom z konca 1. storočia sa píše o kolégiu presbyterov, ktorí majú úlohu „episkopie“ - dozoru, nad ktorými má najvyšší dozor apoštol vo Filipách. Sv. Ignác z Antiochie vo svojich listoch píše, že: v biskupovi pôsobí Kristus. Biskup negarantuje len jednotu, ale aj tradíciu a kontinuitu s prvotnou cirkvou.

Poznáme 3 stupne kňazstva:

1. Diakon - je podriadený presbyterom a biskupovi. Má moc ohlasovať Evanjelium, udeľovať sviatosť krstu, požehnávať manželstvá a sláviť liturgiu bez možnosti slávenia svätej omše (t.j. nemôže slúžiť bohoslužbu obety), tiež nemôže vysluhovať sviatosť zmierenia a sviatosť pomazania chorých. Je možné ho udeliť aj ženatým mužom (ak ovdovejú, mali by ostať v celibáte).
2. Presbyter - (kňaz) má moc sláviť Eucharistiu a vysluhovať všetky sviatosti s výnimkou manželstva (ktoré si vysluhujú manželia) a kňazstva. Svoju službu vykonáva podriadený biskupovi, ktorý zvolením Cirkvi zodpovedá za náboženský život na území, ktoré mu je vyznačené alebo v presne určenej skupine ľudí.
3. Episkop - (biskup) vysviackou sa mu udeľuje plnosť kňazstva. Okrem poslania posväcovať (a vysluhovať aj sviatosť kňazstva) je biskup poverený aj poslaním učiť a spravovať. Na právoplatnú vysviacku biskupa sa vyžaduje osobitné poverenie rímskeho biskupa a prejavom kolegiálneho rázu biskupského stavu by mala byť účasť viacerých biskupov na vysviacke.

Okrem týchto stupňov kňazstva v Cirkvi poznáme aj právne (úradné) hodnosti, ktoré sú kňazom udeľované.

Úlohy podľa stupňov svätenia

• Diakon
  • môže vysluhovať Sviatosť krstu
  • môže vysluhovať Sviatosť manželstva
  • môže prednášať Evanjelium
  • môže rozdávať Eucharistiu
  • môže vysluhovať sväteniny (napr. pohreb)
• Presbyter (kňaz)
  • môže konsekrovať chlieb a víno na Eucharistiu
  • môže vysluhovať Sviatosť zmierenia (odpúšťať hriechy v mene Cirkvi)
  • môže vysluhovať pomazanie chorých
  • s dovolením biskupa môže birmovať
  • farár môže v jednotlivých prípadoch dišpenzovať veriacich svojej farnosti od dodržiavania cirkevného príkazu (napr. dišpenzovať od piatkového bezmäsitého pôstu v prípade pohrebu a pod.)
• Biskup
  • biskup môže riadne vysluhovať Sviatosť birmovania
  • môže svätiť nových kňazov
  • stará sa o funkčnosť zverenej diecézy po každej stránke
  • prideľuje kňazov do farnosti

Diakon - je podriadený presbyterom a biskupovi. Má moc ohlasovať Evanjelium, udeľovať sviatosť krstu, požehnávať manželstvá a sláviť liturgiu bez možnosti slávenia svätej omše (t.j. nemôže slúžiť bohoslužbu obety), tiež nemôže vysluhovať sviatosť zmierenia a sviatosť pomazania chorých.

Presbyter - (kňaz) má moc sláviť Eucharistiu a vysluhovať všetky sviatosti s výnimkou manželstva (ktoré si vysluhujú manželia) a kňazstva.

Episkop - (biskup) vysviackou sa mu udeľuje plnosť kňazstva. Okrem poslania posväcovať (a vysluhovať aj sviatosť kňazstva) je biskup poverený aj poslaním učiť a spravovať. Udeľuje sviatostný charakter - vtláča do duše nezmazateľný znak. Ten spôsobuje, že sviatosť kňazstva nemožno opakovať a znemožňuje návrat vysväteného do laického stavu. Pre vyjadrenie spolupatričnosti k biskupskému stavu, dovolene vysluhujú biskupské svätenie traja biskupi, - minimálne dvaja.

Podľa svedectva Svätého písma 1 Kor 14, 34; Flp 1, 1; 1 Tim 2, 11, aj podľa stálej praxe Cirkvi sa hierarchické moci udeľovali a udeľujú len mužom. Aj keď z prvotnej Cirkvi poznáme zvláštny stav - „diakonisy“, ktoré boli prijímané osobitným obradom, ale nepriznávala sa im žiadna kňazská úloha. K otázke svätenia žien dal rozhodne odmietavé stanovisko aj pápež Ján Pavol II. v Apoštolskom liste „Ordinatio sacerdotalis“ z 31.5.1994. Vyhlásil, že učenie o nemožnosti kňazskej vysviacky žien má byť považované všetkými veriacimi za definitívne. Žena týmto rozhodnutím nie je diskriminovaná.

Všetci pokrstení účastní na liturgii sú koncelebrantmi, každý podľa svojho stupňa kňazstva v Kristovi. Pokrstení majú účasť na kňazskom, prorockom a kráľovskom úrade Ježiša Krista. Presbyteriát je špeciálnym stupňom Kristovho kňazstva, ale všetci pokrstení sú pokrstení v kňazstve Ježiša Krista, ktorý je jediným kňazom a každé iné kňazstvo (podľa rôznych stupňov v Cirkvi) je len účasťou na Kristovom kňazstve.

tags: #kto #moze #vysluhovat #sviatost #knazstva