100. výročie zriadenia Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku
Počiatky Reformácie a Jej Šírenie
Dňa 31. októbra 1517 Martin Luther pribil na dvere zámockého chrámu vo Wittenbergu 95 téz, ktorými vyzval na diskusiu o cirkevných otázkach. Vystúpenie Martina Luthera neostalo miestnou záležitosťou, naopak, reformačné myšlienky sa rýchlo rozšírili, a to nielen v Nemecku, ale aj do iných krajín, teda aj do Uhorska a všade našli živý ohlas.Lutherovo učenie prichádzalo do Uhorska prostredníctvom kráľovského dvora v Budíne, ktorý bol reformácií naklonený. V 16. storočí mali mestá na dnešnom Slovensku obchodné styky s Nemeckom, čo napomohlo šíreniu reformácie. Kupci z Uhorska chodili do Vratislavi, Norinbergu, Franfurktu nad Mohanom, Lipska a pod. V banských mestách ako boli: Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Nová Baňa, Pukanec, Ľubietová sa nachádzala nemecká komunita, ktorá mala s pôvodnou vlasťou nielen obchodné, ale aj príbuzenské a majetkové vzťahy. V týchto mestách a vo východoslovenských mestách Bardejov, Prešov, Levoča, Košice a Sabinov našla reformácia priaznivý ohlas.
Šírenie reformačných myšlienok podporila i skutočnosť, že zo Slovenska odchádzali mladí ľudia študovať do Wittenbergu. Už r. 1522 sa na tamojšiu univerzitu zapísal Martin Cyriak z Levoče, Juraj Baumhaeckel a Matej Thomae z Banskej Bystrice a za nimi prichádzali ďalší, ktorí chceli poznať učenie Martina Luthera i Filipa Melanchtona. Práve títo študenti prinášali reformačné myšlienky a Lutherove spisy do Uhorska.
Význam Bardejova v Reformácii
Nie je náhoda, že si vedenie Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku za miesto osláv 490. výročia Augsburského vyznania vybralo práve Bardejov - mesto, ktoré volajú aj tzv. uhorským Wittenbergom, zohralo významnú úlohu v histórii reformácie v Hornom Uhorsku. Práve v Bardejove, ktoré už tretí rok nesie pomenovanie „mesto reformácie“, vzniklo po vzore Augsburského vyznania prvé vierovyznanie uhorských evanjelikov - Confessio Pentapolitana, Vyznanie piatich hornouhorských miest. Jeho autorom bol podľa všetkých predpokladov Leonard Stöckel (1510 - 1560) - rektor miestnej školy, osobný žiak Martina Luthera a Filipa Melanchtona.
Confessio Pentapolitana
Päťmestie z obavy, aby ich nepovažovali za stúpencov nezákonného učenia, na podnet Prešovčanov poverili Leonarda Stockela, aby pripravil vierovyznanie Päťmestie. Totiž Bardejov pôsobením L. Stockela prevzal vedúce postavenie a úlohu reformácie v Prešove, resp. v Päťmestí. Stockel v spolupráci s Martinom Cyriakom zostavil vierovyznanie, tzv. Confessio Pentapolitana dôsledne spočíva na reformačnom, evanjelickom učení a opiera sa aj o kánony Prešovskej synody. Confessio Pentapolitana bola r. Nebude od veci odcitovať aspoň tituly jednotlivých článkov:- O Bohu
- O stvorení
- O dedičnom hriechu
- O stelesnení Krista
- O ospravedlnení
- O viere
- O dobrých skutkoch
- O cirkvi
- O krste
- O Večeri Pánovej
- O spovedi a rozhrešení
- O pokání
- O užívaní sviatosti
- O služobníkoch cirkvi
- O posvätných obradoch
- O svetskej vrchnosti a poriadku
- O manželstve
- O zmŕtvychvstaní
- O slobodnej vôli
- Confessiou Petapolitanou sa Päťmestie dostalo do úzkeho spojenectva a stala sa základom seniorátu, piatich slobodných miest.
Vývoj Cirkvi a Jej Organizácia
O zachovanie Lutherovho učenia viedli naši predkovia ťažké zápasy. Prvé evanjelické zbory vznikali v prvej tretiny 16. storočia a sú základnou organizačnou jednotkou cirkevnej správy Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. V prvej polovici 16. storočia sa začali združovať evanjelickí farári na určitom území na spoločné pestovanie kresťanskej viery, náboženského života a na udržanie poriadku v cirkevných zboroch. Vznikali prvé senioráty ako druhý stupeň cirkevnej správy. Žilinská synoda v roku 1610 akceptovala obidva stupne cirkevnej správy od začiatku šírenia Lutherovho učenia na území dnešného Slovenska. Zriadením troch superintendencií (Nitrianska, Bytčianska a Breznianska) na území dnešného Slovenska uzákonila prvá zákonodarná synoda trojstupňovú evanjelickú cirkevnú správu (tri evanjelické cirkevné organizačné jednotky) - cirkevný zbor, seniorát a dištrikt.
Prešovská Synoda a Jej Význam
Podnet na zvolanie synody dali Bardejovčania (asi na podnet Leonarda Stockela), ktorý listom z 27. októbra 1546 požiadal Prešovčanov, aby zvolali synodu, na ktorej by spoločne riešili cirkevné a bohoslužobné záležitosti. Na synode sa zúčastnili vyslanci piatich miest: farári cirkevných zborov, rektori škôl (okrem Prešova a Levoče), resp. kantori. Okrem spomenutých zástupcov prítomní boli aj niektorí vidiecki farári. Podľa uzavretia synody v 16-tich článkoch synodálneho kánonu boku formulované v duchu reformačného učenia základné a zásadné pravidlá cirkevného poriadku.Kánony sa opierajú o Augsburské vierovyznanie a Melanchtonové Loci communes (=Všeobecné zásady) a týkajú sa dôležitých a zásadných otázok cirkevnej správy a cirkevného učenia. Ide o reformačné učenie, ďalej o školách, sviatkoch, bohoslužobných obradoch, vizitácii, exkomunikácii, o cirkevných služobníkoch a dôchodkoch duchovných. Osobitné článku sa týkajú starostlivosti o chudobných a poddaných, upravujú Večeru Pánovu podľa wittenberského učenia, ordináciu a voľbu farárov, povinnosti miest čo strážcov Božích zákonov, o hodnosti a povinnosti seniora. Každý článok sa náležite precizuje.
Evanjelickí Duchovní v Prešove
V 16. a 17. storočí sa farári často menili, jedni odchádzali dobrovoľne do iných miest, viacerí boli nútení za náboženských rozbrojov opustiť mesto. Medzi významných duchovných patrili:- Benedikt Belsius: Prešovský farár, ktorý bol zvolený za seniora v roku 1579.
- Ezechiel Hebsacher: Prešovský farár, ktorý bol zvolený za seniora v roku 1602.
- Jakob Jacobi: Slovenský kazateľ, ktorý pôsobil v Prešove od roku 1629 a bol autorom významných kázní.
- Gregor Fabri: Rektor školy, zborový kazateľ-farárom a superintendent.
- Samuel Nicolai: Počas 15 ročného pôsobenia vo funkcii superintendenta vykonal skoro do konca života kanonické vizitácie v početných zboroch seniorátov.
Významné Udalosti v 20. a 21. Storočí
Počas 20. storočia Evanjelická cirkev prešla mnohými zmenami, vrátane obdobia útlaku počas komunistického režimu a následnej obnovy po roku 1989. V súčasnosti je Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku aktívnou súčasťou spoločnosti, ktorá sa venuje duchovnej službe, vzdelávaniu a charitatívnej činnosti.Slávnostnými Službami Božími si v nedeľu 28. júna 2020 Evanjelická a. v. cirkev na Slovensku pripomenula 490 rokov od prednesenia Augsburského vyznania na nemeckom ríšskom sneme v Augsburgu. Išlo vôbec o prvé verejné vyjadrenie viery evanjelikov. 28 článkov formulovaných Filipom Melanchtonom tiež zjednotilo vieroučné názory evanjelických stavov a položilo tak teologicko-dogmatické základy budúcej existencie evanjelickej cirkvi.
Prehľad významných udalostí v histórii ECAV na Slovensku
Nasledujúca tabuľka poskytuje stručný prehľad kľúčových udalostí v histórii Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku:| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1517 | Martin Luther zverejnil 95 téz vo Wittenbergu. |
| 1522 | Prví študenti zo Slovenska študujú vo Wittenbergu. |
| 1546 | Synoda v Prešove. |
| 1549 | Confessio Pentapolitana. |
| 1610 | Žilinská synoda ustanovila organizačnú štruktúru evanjelickej cirkvi. |
| 1681 | Šopronské artikuly povolili evanjelickú cirkev s obmedzeniami. |
| 1781 | Tolerančný patent zrovnoprávnil cirkvi v Uhorsku. |
| 1918 | Vznik Československej republiky a samostatnej Cirkvi evanjelickej a. v. na Slovensku. |
| 1948 | Komunistický režim zlikvidoval cirkevné spolky a školy. |
| 1989 | Obnovenie činnosti cirkvi po páde komunizmu. |
tags: #evanjelicka #cirkev #augsburskeho #vyznania #bardejov