Sviatosť alebo sväté tajomstvo je pojem kresťanskej teológie. Poňatie sviatosti sa v rôznych kresťanských denomináciách líši. V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa pre sviatosť používa termín sväté tajomstvo, prípadne cirkevnoslovanský kalk svätá tajina.
Ikona znázorňujúca spoveď
Čo je sviatosť zmierenia?
Sviatosť zmierenia (sa volá aj Svätá spoveď, Sviatosť pokánia, Sväté tajomstvo spovede, Sviatosť svätej spovede, Sviatosť odpustenia, Sviatosť obrátenia, lat. confessio) je sviatosť, počas ktorej sa penitent (kajúcnik) vyznáva zo svojich ľahkých a ťažkých hriechov kňazovi alebo biskupovi prostredníctvom tzv. ušnej spovede alebo súkromnej, individuálnej spovede.
Na základe vyznania hriechov a ich ľútosti spravidla dostáva rozhrešenie ako znak ich odpustenia. Rozhrešenie nemusí penitent dostať v špecifických prípadoch, o ktorých hovorí Kódex kánonického práva, resp. Kódex kánonov východných cirkví.
Sviatosť pokánia, ako všetky sviatosti, je liturgickým slávením. Riadnymi zložkami slávenia sú: kňazov pozdrav a kňazovo požehnanie, čítanie Božieho slova na osvietenie svedomia a na vzbudenie ľútosti, povzbudenie k ľútosti, spoveď, ktorou sa uznávajú hriechy a vyznávajú sa kňazovi, uloženie a prijatie pokánia, kňazovo rozhrešenie, modlitba poďakovania a prepustenie s kňazovým požehnaním.
História a vývoj
Vyznanie hriechov formou stanoveného obradu má svoj pôvod a miesto takmer v každom náboženstve, avšak samozrejme vždy v inej podobe a rozsahu. Vyznávanie hriechov a prinášanie obety bolo prítomné napr. Podoba dnešnej spovede sa formovala počas prvých storočí kresťanstva, na začiatkoch poznáme okrem iného aj napr. verejné spovede, alebo tzv. jednorazové spovede, kedy mohol byť závažný hriech (napr.
Spoveď, t.j. vyznanie a oľutovanie hriechov, je prejavom toho, že človek sa zamýšľa nad svojimi skutkami a hodnotí ich v kontexte svojej viery, Písma a vlastného svedomia. Úkonom vyznania a ľútosti sa veriaci vracia do Božej blízkosti a posilňuje svoje smerovanie k Bohu.
Priebeh sviatosti zmierenia
Po vyznaní hriechov kňaz kajúcnika poučí a uloží mu epitímiu (kánon, pokutu) - skutok kajúcnosti, ktorý má vykonať. Je to istá forma duchovnej terapie, ktorá má pomôcť človeku napredovať v duchovnom živote, uzdraviť zranenia spôsobené hriechom a zároveň je to prejav kajúcnosti a vďačnosti voči Bohu. Epitímia môže byť aj úsilím aspoň čiastočne vynahradiť dôsledky spáchaných hriechov konaním dobra.
Kňaz udeľuje odpustenie v mene Božom. V rímskokatolíckej a pravoslávnej cirkvi je spoveď jednou zo siedmich sviatostí. Všeobecné rozhrešenie je možné len za úzko vymedzených podmienok.
V gréckokatolíckej cirkvi sa má spoveď konať pred analojom, na ktorom je ikona Krista a evanjeliár (alebo kríž a evanjeliár). Kňaz nie je vnímaný ako sudca, ale ako príhovorca a lekár.
Vyznanie hriechov kňazovi je podstatnou časťou sviatosti pokánia. Je potrebné, aby kajúcnici pri spovedi vyznali všetky smrteľné hriechy, ktorých sú si vedomí po dôkladnom spytovaní svedomia, aj keby boli veľmi skryté.
Proces návratu k Bohu, nazvaný obrátenie a ľútosť, zahŕňa v sebe bolesť nad spáchanými hriechmi a odpor voči nim, ako aj pevné predsavzatie v budúcnosti viac nehrešiť. Obrátenie sa teda týka minulosti i budúcnosti, živí sa nádejou na Božie milosrdenstvo.
Kto chce dosiahnuť zmierenie s Bohom a s Cirkvou, musí vyznať kňazovi všetky ťažké hriechy, z ktorých sa ešte nespovedal a na ktoré sa rozpamätá po starostlivom spytovaní svedomia. Cirkev veľmi odporúča spovedať sa zo všedných hriechov, hoci to samo osebe nie je nevyhnutné.
Ako má vyzerať dobrá svätá spoveď? Lucián Bogucki
Účinky sviatosti zmierenia
„Celá účinnosť pokánia je v tom, že nám navracia Božiu milosť a spája nás s Bohom v dokonalom priateľstve.“ Cieľom a účinkom tejto sviatosti je teda zmierenie s Bohom. U tých, čo prijímajú sviatosť pokánia so skrúšeným srdcom a s nábožnosťou, „zvyčajne zavládne pokoj a spokojnosť svedomia spolu so silnou duchovnou útechou“.
Sviatosť zmierenia s Bohom spôsobuje totiž pravé „duchovné vzkriesenie“, prinavracia dôstojnosť a dobrá života Božích detí, z ktorých najvzácnejším je priateľstvo s Bohom.
Duchovné účinky sviatosti pokánia sú:
- zmierenie s Bohom, ktorým kajúcnik znovu získava milosť,
- zmierenie s Cirkvou,
- odpustenie večného trestu, ktorý si človek zaslúžil za smrteľné hriechy,
- odpustenie, aspoň čiastočné, časných trestov, ktoré sú následkami hriechov,
- pokoj a spokojnosť svedomia a duchovná útecha,
- vzrast duchovných síl pre kresťanský boj.
Individuálne a úplné vyznanie ťažkých hriechov, po ktorom nasleduje rozhrešenie, je jediným riadnym prostriedkom zmierenia s Bohom a s Cirkvou.
Spovedné tajomstvo
Spovedné tajomstvo je dôležité pri každej spovedi. Čo povie penitent pri spovedi je prísne tajné, dôverné. Kňaz nesmie zo spovede nikomu nič prezradiť. Porušenie spovedného tajomstva by hrozilo až exkomunikáciou z Cirkvi samotným skutkom (latae sententiae). Takisto aj kajúcnik musí zachovať spovedné tajomstvo.
Príprava na svätú spoveď
Predtým, než začnete odsudzovať zrkadlo za obraz, ktorý ti ukazuje, dobre uváž, či na ňom nie je niečo pravdivé.
1. Nemilujem Boha
Keby som miloval Boha, neustále by som na neho myslel s radostným srdcom. Každá myšlienka na Boha by mi poskytovala šťastie a blaženosť. Naopak, oveľa častejšie a horlivejšie myslím na pozemské veci a myslieť na Boha je pre mňa prácne a suchopárne.
2. Nemilujem svojho blížneho
Nielenže som neschopný položiť za neho svoj život (ako hovorí evanjelium o tom, kto má lásku k svojmu priateľovi), ale ani neobetujem pre dobro svojho blížneho svoje šťastie, svoje pohodlie, svoj pokoj. Keby som ho miloval ako seba samého, ako hovorí evanjelium, jeho nešťastie by ma zarmútilo a jeho šťastie by ma tešilo. Ale naopak, načúvam podivným, nešťastným historkám o svojich blížnych a nie som zarmútený; zostávam úplne nedotknutý, alebo - čo je ešte horšie - nachádzam v tom niečo ako potešenie.
3. Nemám nábožnú vieru
Neverím ani v nesmrteľnosť, ani v Evanjelium. Keby som bol pevne presvedčený a veril bez pochybností, že za hrobom je večný život a odplata za skutky tohto života, neustále by som musel na to myslieť.
4. Som plný pýchy a zmyslovej sebalásky
Potvrdzujú to všetky moje skutky. Keď v sebe vidím niečo dobré, chcem to zverejniť alebo sa s tým pred inými ľuďmi pochváliť, alebo sám seba obdivovať. Aj keď vystavujem na obdiv vonkajšiu pokoru, pripisujem ju svojej vlastnej sile a považujem sa za lepšieho než tí druhí, alebo aspoň za nie horšieho.
Ak chcete vedieť, ako prekonať zlo, usilujte sa všetkými prostriedkami, ktoré poznáte, o duchovné osvietenie a dosahujte ho usilovným štúdiom Božieho slova a svätých otcov, pomocou rozjímania a duchovných rád a rozhovorom s ľuďmi, ktorí sú múdri v Christovi.
tags: #sviatost #zmierenia #v #pravoslavnej #cirkvi