Vitajte pri úvahách nad Božím slovom, ktoré nás vedú k hlbšiemu pochopeniu evanjelia a jeho významu pre naše životy. Dnes sa zameriame na list apoštola Pavla Rimanom a preskúmame, ako Boh používa evanjelium na spásu a premenu ľudí.
Apoštol Pavol a jeho poslanie
Apoštol Pavol bol vyvolený a povolaný k zvestovaniu evanjelia. Bol poverený samotným Bohom, aby položil základy celosvetovej cirkvi, podľa zasľúbenia Pána Ježiša Krista.
Boh použil apoštola Pavla, aby niesol evanjelium pohanom rôznych národov pre svoju slávu. Z toho vyplýva, že úlohou každého jednotlivca, ktorý bol Bohom spasený, je, aby svojím životom oslavoval svojho Otca a Spasiteľa a niesol evanjelium ďalším ľuďom a celým národom.
Aj keď nebol každý z nás povolaný, aby sa stal apoštolom, či misionárom, ktorý opustí svoj domov, princíp apoštolskej služby platí dodnes.
Princípy apoštolskej služby
1. Boh nás spasil a obdaril duchovnými darmi
Boh nás spasil svojou milosťou a obdaril nás rôznymi duchovnými darmi, aby sme Mu nimi slúžili. Cieľom kresťanského života nie je to, aby sme sa snažili z vlastných síl žiť tak, aby naše dobré skutky prevážili tie zlé.
Keby dobré skutky boli podmienkou spasenia, znamenalo by to, že Boh nám odpustenie dlhuje za naše dobré skutky. Boh nám ale nikdy nie je nič dlžný. Každý z nás prichádza k nemu ako hriešnik plný vín, ktorý si nezaslúži nič iné, ako Boží hnev a trest. Táto skutočnosť by mala motivovať každého z nás k obetavej službe ostatným hriešnikom.
Každý môže slúžiť ľuďom, ale nikto nemôže slúžiť Bohu, ak nedostane a neprijme Jeho milosť. Ak vás Boh spasil, udelil vám aj užitočné duchovné dary pre službu blížnym.
2. Boh nás vyvolil, aby sme viedli k poslušnosti
Boh nás vyvolil a obdaril duchovnými darmi preto, aby sme ostatných viedli k poslušnosti. Apoštol Pavol doslovne hovorí, že mu bola preukázaná milosť apoštolského poslania: "aby ku cti jeho mena poslúchol a uverili všetky národy;".
Na živote a službe apoštola Pavla vidíme, že viera, poslušnosť a služba idú ruka v ruke a sú neoddeliteľné. Žiť v poslušnosti neznamená len žiť podľa prikázaní, ale podľa Božej vôle.
Kedykoľvek zvestujeme evanjelium, musí byť všetkým jasné, že naša zvesť, obsahuje nielen jasné poznanie a vyznanie, že iba Kristus je Spasiteľ, ale aj to, že súčasťou viery je poslušnosť. Už nepatríte sami sebe, ale Pánom života je od spásneho okamihu znovuzrodenia Ježiš Kristus.
Neexistuje možnosť, ktorá by spasenému človeku dovoľovala, aby veril Kristovi a pritom nakladal so svojím životom podľa svojich predstáv, alebo dokonca žil v vzbure a neposlušnosti voči Božím prikázaniam. Aby sme mohli niekoho nabádať k poslušnosti, ktorá z viery vyplýva, musíme byť sami príkladom poslušnosti. Musíme žiť podľa toho, čo kážeme, inak naše slová strácajú vierohodnosť a zmysel. Ako môže ten, kto žije v neposlušnosti niekoho poučovať?
3. Niesť evanjelium pohanským národom
Boh nás spasil a obdaroval duchovnými darmi preto, aby sme niesli evanjelium o spasení pohanským národom. Apoštol Pavol, ktorý bol pyšný na svoj farizejský pôvod, zasvätil celý život kázaniu a vyučovaniu nežidovského obyvateľstva.
Pavol sa nezameral len na najbližších, ale na všetkých ľudí. Nechcel a nemohol prestať vyučovať, kým všetci nebudú počuť dobrú novinu o spasení. Jeho služba nebola vôbec ľahká. Majme na pamäti, že nežidovské obyvateľstvo bolo naskrz pohanské.
Našou úlohou je, aby sme vykupovali čas nám zverený, používali všetky príležitosti a schopnosti, ktoré sú nám dané, aby sme zvestovali evanjelium tým, ktorí ho ešte nepočuli.
Apoštol Pavol nerobil rozdiel medzi ľuďmi a národmi. Apoštol Pavol veril tomu, že Boh môže spasiť a premeniť aj najväčšieho hriešnika. Rovnakú vieru by sme mali mať aj my, voči hriešnikom okolo nás, nech je to váš sused, alebo spolupracovník. Nezáleží na tom, aký strašný je ich hriech, ani ako ďaleko sú zotročení hriechom a rôznymi závislosťami. Boh ich môže spasiť a v Kristovi z nich urobiť nové stvorenia.
4. Prinášať slávu menu Ježiša Krista
Boh nás spasil a obdaril duchovnými darmi, aby sme prinášali slávu menu Pána Ježiša Krista. Je veľmi ľahké upadnúť do pasce, že síce Kristovi slúžime, ale slúžime z vlastných síl a pre vlastné naplnenie.
Môžeme sa cítiť skvele, pretože pomáhame ostatným. Ale majme sa na pozore, aby sme v sebe neživili pýchu z toho, akí sme veľkorysí a obdarovaní schopnosťami. Potom sa totiž môže stať, že vás niekto začne kritizovať, pretože ste nenaplnili jeho očakávania, alebo že ste niečo neurobili správne. Kritika sa dotkne vašich citov a vaše uspokojenie pohasne. Kritika totiž odhalí motiváciu, prečo a komu slúžite.
5. Ukázať lásku, ktorú nám Boh preukázal
Boh nás spasil a obdaril rôznymi duchovnými darmi pretože nás k službe povolal, aby všetkým ukázal, akú lásku nám preukázal. Ak správne rozumieme dnešnému textu, mali by sme vidieť, že dôraz apoštola Pavla nie je v tom, čo môžeme pre Boha urobiť my, ale čo Boh vykonal pre nás. Jeho rozhodnutie je neodolateľný prejav lásky k nám hriešnym.
Boh nás povolal, aby sme patrili Ježišovi Kristovi. To, že sme sa stali kresťanmi znamená, že Boh zasiahol jedinečným spôsobom do nášho života, povolal nás z tmy do svojho obdivuhodného svetla. Vyslobodil nás z temnoty hriechu a od tej chvíle patríme Kristovi. Apoštol Pavol túto zmenu často vyjadruje slovami "byť v Kristovi", čo znamená byť s Ním vo všetkom za jedno. Naša identita by mala byť čo najbližšie Kristovej identite. Sme nové stvorenia, ktoré bezvýhradne patria Ježišovi Kristovi.
Boh o nás hovorí, že sme boli povolaní k svätosti. Označenie ”svätý” sa týka každého veriaceho. Kto spoznal Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa je svätý, pretože je oddelený od sveta a patrí Bohu, ktorý ho povolal. Boh nás oddelil od hriešneho sveta, aby sme patrili len Jemu. On nás povolal, aby sme v Jeho mene konali dobré skutky.
Boh nás povolal, aby sme boli svetlom v hriešnom svete, ale neboli súčasťou temnoty hriešneho sveta. Ako to dokážeme? Apoštol Pavol písal svoj list "všetkým vám v Ríme". My vieme, že vtedajší Rím bol hlavným mestom obrovskej ríše, ktorá sa rozprestierala od Perzie až po dnešné Anglicko. Rím bol hlavným strediskom obchodu, bohatstva, moci a postavenia. Vtedajší Rím reprezentoval celý svet. V tomto prostredí títo povolaní svätí žili a mali jedinečnú príležitosť niesť evanjelium celému svetu, ktorý sa v Ríme schádzal.
Boh nás povolal, aby sme dostali milosť a pokoj od Otca a Ježiša Krista. Už sme si povedali, že v Kristovi sme nové stvorenia a Boh od nás očakáva, že ponesieme svetlo evanjelia z našich cirkví do temnôt svojho okolia.
Život kresťana | Božia Cirkev
Spasenie ako najdôležitejšia potreba
Keďže patríme ku spasenému ľudu, máme povinnosť dobrú novinu šíriť bez zábran a všade, kde sú nespasení ľudia.
Spasenie je najdôležitejšia potreba každého človeka. Už skôr sme si povedali, že každý človek je hriešny a previnil sa proti svätému Bohu. Boží hnev sa zjavuje proti každej bezbožnosti a neprávosti. Byť zachránení pred svätým a spravodlivým hnevom znamená, že v okamihu, keď z Božej milosti uveríme, sme vyslobodení z moci hriechu a stojíme pred Bohom vďaka obeti Pána Ježiša Krista ako nové stvorenia. Dôsledkom zmierenia sa s Bohom je skutočnosť, že sa pred ním už neskrývame, ani neutekáme, ale naopak túžime po Jeho prítomnosti.
Ak sme presvedčení a myslíme si, že je potrebné neveriacim ľuďom povedať najskôr niečo o Božej láske a fakt o Božom spravodlivom hneve nechať na neskôr, hrozí nám nebezpečenstvo, že sa začneme za evanjelium hanbiť. Ak sa zameriame len na to, čo sa človeku páči a sústredíme sa na Božiu lásku, tým sotva niekoho presvedčíme, že potrebuje spásu a záchranu. Presvedčíme ich len o tom, že celkom dobrí a slušní ľudia potrebujú len trochu povzbudenia, aby sa Bohu zapáčili a mohli žiť spokojným a šťastným životom.
Evanjelium je dobrou novinou len pre toho, kto si uvedomí a prizná, že je hriešny. Každý človek je pred Bohom nehodný a preto potrebuje záchranu pred Božím hnevom a večným trestom. Spasiť nás nemôže nikto iný, iba Boh.
Evanjelium nie je len o Božej všemohúcnosti, ale aj o Božej moci na spasenie. Keby sa človek mohol o svoju spásu nejakým spôsobom pričiniť, nemusel Ježiš Kristus za nikoho umierať. Musíme pochopiť, že spasenie nie je spoločný projekt Boha a človeka, pre ktorý by sa človek z vlastnej vôle rozhodol, ale je závislý iba na Božej moci, ktorá duchovne mŕtvemu hriešnikovi dá nový život a nový začiatok, ktorý ho dovedie až do večného domova v nebi.
Spásonosná viera je niečo, čo prirodzený človek nemôže sám v sebe vyprodukovať. Spásonosná viera prichádza skrze počutie evanjelia a pôsobením Božej moci skrze ktorú sa zjavuje Božia spravodlivosť a vedie k pokániu a posvätenému životu. Boh - Spasiteľ je nám zjavený skrze život a dielo Pána Ježiša Krista.
Zaiste, evanjelium hovorí o Božej láske k hriešnikom, ale ak sa sústredíme len na Božiu lásku, mnohí hriešnici budú hľadať v Bohu Otcovi len priateľa a zástancu. Takýto Boh zodpovedá len ľudským predstavám a interpretáciám nábožensky založených ľudí. Absolútne spravodlivý Boh predstavuje pre hriešnikov a bezbožníkov problém.
Nakoniec nie je tak ťažké niekoho presvedčiť, že je hriešny, ale je nemožné ho presvedčiť, že pravidlá určuje svätý a spravodlivý Boh.
Viera a spása
Dobrá novina o spasení je od začiatku až do konca o viere, ktorá je nám daná nadprirodzeným spôsobom. Aby sme správne pochopili, čo sme práve povedali, treba zdôrazniť, že za spásonosnú vieru nepovažujeme všeobecnú vieru o tom, že Boh existuje.
Súčasťou spásonosnej viery je pečať Ducha Svätého a následná oddanosť Kristovi, čím dávame najavo, že mu nielen dôverujeme, ale veríme, že Jeho smrť na kríži je naša nádej večného života, ak vytrváme až do konca. Majme na pamäti, že spásonosná viera nie je o jednorazovej udalosti, ale ide o celoživotný proces. Vo chvíli, keď sme pred Bohom Otcom ospravedlnení, začneme veriť.
Spasenie ako osobná záležitosť
Spasenie je osobná a individuálna záležitosť, nie je to otázka príslušnosti k cirkvi, či národu. Vieme, že spasený nebol každý člen židovského národa, aj keď išlo o vyvolený národ, ani nebol spasený každý Grék, ktorý evanjelium počul. Spasený nemusí byť ani ten, kto sa narodil do kresťanskej rodiny, alebo ak bol pokrstený. Spasený nemusí byť ani ten, kto sa pravidelne zúčastňuje bohoslužieb.
Apoštol Pavol samozrejme nezabúda na to, že evanjelium o spasení bolo zverené najskôr vyvolenému národu Židov, že Boh vyvolil otca Abraháma a jeho potomkov skrz ktorého sa narodil Ježiš Kristus. To všetko je pravda, ale ap. Pavol zdôrazňuje, že evanjelium je určené všetkým, ktorí veria. Je určené všetkým zbožným Židom, ktorí uverili a ešte uveria tomu, čo sme si dnes povedali. Evanjelium je určené všetkým pohanským Grékom, ktorí uveria. Nikto nie je vylúčený kvôli svojmu pôvodu. Dobrá novina je určená pre každého!
Musíš veriť rovnako ako hriešnik, ktorý si podľa nášho súdu žiadnu milosť nezaslúži. Neporovnávajte sa s nikým iným, ako to robili farizeji, ktorí si zakladali na vzornom plnení náboženských zákonov a príkazov, na svojej sebaspravodlivosti a nechváľte sa svojimi zásluhami.
Záver
Veríme, že tento článok vám pomohol lepšie pochopiť význam evanjelia a jeho moc spasiť. Nech vás táto pravda povzbudí k šíreniu dobrej noviny a k životu, ktorý oslavuje Boha.
tags: #evanjelium #ktore #ma #moc #spasit