Najvyšší boh v Ríme: Jupiter a jeho význam

Rímske náboženstvo sa v priebehu vývoja Ríma (resp. Rímskej ríše) menilo a prispôsobovalo potrebám ľudí. Rimania uctievali nielen bohov (Dei / Dii), ktorí stáli na prvom mieste, ale aj rôznych duchov, ochrancov človeka alebo posvätné predmety či zvieratá. Verili, že ich priazeň si môžu nakloniť stavaním chrámov, modlitbami a bohoslužbami. Sprostredkovateľmi medzi ľuďmi a bohmi sa stali kňazi (pontifikovia) a kňažky (napr. vestálky).

Rímski bohovia sú rôzneho pôvodu - latinského, sabinského, etruského (= tzv. domáci, pôvodní), neskôr aj z rôznych podmanených alebo susedných území (= tzv. novousadlí). Najvyšším bohom bol Jupiter (Iuppiter, gr. Zeus) s prívlastkom Optimus Maximus (Najlepší a Najväčší). Bol to boh neba, hromu a blesku. Rimania ho stotožňovali s gréckym Diom, Etruskovia s Tiniom.

Socha Jupitera z Louvru

Pôvod a charakteristika Jupitera

Zeus (genitív Dia alebo Zeusa; lat. Iuppiter, gr. Ζεύς) je najvyšší zo starogréckych bohov. Podľa gréckej mytológie bol kráľom bohov, vládcom Olympu, bohom hromu, blesku a nebies, ochrancom pohostinstva, utečencov, štátu a rodiny. Bol vládca bohov a ľudí, darca života a ľudských osudov, ochranca zákonov a poriadku. Preto aj boli jeho družkami Themis (bohyňa poriadku), Diké (bohyňa spravodlivosti) a Nemesis (bohyňa pomsty). Zeus je synom Krona a Rheie, bol najmladší zo svojich súrodencov.

Narodil sa na Kréte, kde ho schovala jeho matka v jaskyni v pohorí Dikté. Živil sa mliekom kozy Amaltheie a starali sa oňho nymfy. Po súboji Titánov a Gigantov bol prijatý ako vládca a otec všetkých bohov a ľudí. Jeho zbraňou bol blesk a vládol na nebi aj na Zemi. Jeho manželkou bola Héra, bohyňa, ktorá ochraňovala vladársky palác. Ich deti boli Arés, Hébé, Eileithya a Héfaistos. Zeus mal ale veľa ďalších detí s bohyňami aj smrteľnými ženami. Všetky svoje deti mal rád a ochraňoval ich, preto sa často stávali predmetom hnevu Héry.

Podľa Hésioda je Zeus boh, ktorý stál na čele najmladšej generácie bohov - olympských bohov, ktorí sa zmocnili definitívnej vlády nad svetom po desaťročnom boji so staršou generáciou bohov Titánov, vedených Diovým otcom Kronom.

Podľa gréckych mýtov bol Zeus synom Krona a Rhei, ktorí boli sami bohmi. Kronos bol však varovaný, že bude porazený svojimi vlastnými deťmi a preto po narodení každého z nich ich hneď zjedol. Keď sa narodil Zeus, jeho matka Rhea ho skryla a na miesto malého dieťaťa dala Kronovi k vrchu obalenú kameňom. Po dosiahnutí dospelosti sa Zeus vrátil a porazil svojho otca a Titanov v obrovskom boji, ktorý sa nazýva Titanomaquia. Po víťazstve nad Titanmi sa Zeus stal najvyšším bohom a všetci ostatní bohovia sa mu podriadili. Jeho symbolom bola blesk a hrom, ktorého používal ako zbraň proti nepriateľom a aby ukázal svoju moc.

Zeus mal mnoho manželiek a mileniek a jeho deti boli tiež bohovia. Medzi jeho najznámejšie manželky patrí jeho sestra Héra, bohyňa manželstva a rodiny, s ktorou mal mnoho detí vrátane Aresa, boha vojny, a Hebesa, boha mladosti. Medzi jeho milenky patrila aj jeho sestra Deméter, bohyňa plodnosti, ktorá mu dala Persefónu, bohyňu podsvetia.

Jupiter a ostatní rímski bohovia

Rimania uctievali aj ďalších bohov, ktorí mali svoje špecifické úlohy a atribúty:

• Mars (gen. Martis, gr. Ares), pôvodne latinský boh jari, sa neskôr zmenil na boha vojny a praotca Rimanov.
• Quirinus, takisto boh vojny, vznikol zbožštením prvého kráľa Romula, ktorý bol Martovým synom.
• Vesta - ochrankyňa rodinného kozuba, neskôr celého mesta a štátu.
• Juno (Iuno) - pôvodne latinská ochrankyňa žien, stala sa aj ochrankyňou manželstva, bola manželkou Jupitera.
• Vulkán (Vulcanus) - boh ohňa etruského pôvodu.
• Neptún (Neptunus) - boh riek a prameňov, neskôr mora.
• Faun (Faunus) - boh stád a polí.
• Minerva - bohyňa umenia a remesiel, neskôr múdrosti a ochrankyňa Ríma.
• Ceres - bohyňa obilia a úrodností polí.
• Venuša (Venus) - bohyňa jari, neskôr bohyňa lásky a krásy.
• Diana - bohyňa svetla a života, neskôr mesiaca a lovu.
• Apolón (Apollo) - boh svetla a slnka, brat Diany.
• Cupid = Amor (Cupido, Amor) - boh lásky.
• Merkúr (Mercurius) - boh obchodu, remesiel, posol bohov neskôr boh zlodejov.
• Bakchus (Bacchus) - boh vína a vinohradníctva.
• Plutón = Dis Pater (Pluto) - boh podsvetia.
• Proserpina - Plutónova manželka, vládkyňa podsvetia.

Vplyv rímskych bohov na súčasnosť

V súčasnosti tvoria mená rímskych bohov napríklad názvy planét, hviezd a vesmírnych rakiet.

Pravdepodobne za vlády Tarquiniovcov sa zmenila najvyššia trojica ochranných bohov Ríma - stali sa nimi Jupiter, Juno a Minerva. Po rozšírení Rímskej ríše sa do Ríma dostali aj iné cudzokrajné božstvá. Rimania ďalej uctievali Múzy (Musae) - ochrankyne deviatich umení, Hóry - bohyne ročných období, Fúrie - bohyne pomsty a Grácie (Gratiae) - tri bohyne krásy a pôvabu. Z Grécka bol prevzatý aj boh lekárstva Aesculapius.

Z mýtických hrdinov uctievali predovšetkým Hercula. Podobnej úcty ako božstvám sa dostalo aj prírodným javom, napr. bohyňou jarnej zory bola Aurora, bohyňou dúhy Iris; a personifikáciám niektorých cností a pojmov, napr. Concordia - občianska svornosť, Iustitia - spravodlivosť a právo, Fortuna - šťastná náhoda, šťastena, osud, Libertas - sloboda, Victoria - víťazstvo, Pax - mier.

Uctievali sa aj domáci bôžikovia ako sú penáti (Penates) - ochrancovia rodiny, domácnosti a štátu, lárovia (Lares) - ochrancovia domácností (ochranné rodinné božstvá), géniovia (Genii) - ochranní duchovia každého jednotlivca a takisto aj duchovia mŕtvych mánovia (Manes) - duše mŕtvych, ktoré chránili rodinu a lemurovia (Lemures) - mátohy, strašidlá, duchovia zomretých, ktorí škodili. Dalo by sa povedať, že Rimania uctievali skoro všetky javy, zákonitosti a náhody.

tags: #najvyssi #boh #v #rime