Kto financuje cirkev na Slovensku?

Odluka cirkví od štátu je téma, ktorá sa pravidelne otvára pred voľbami. Slovensko sa tak môže posunúť ešte ďalej od splnenia jednej zo základných požiadaviek nežnej revolúcie, teda odluky cirkvi od štátu. Poďme sa pozrieť na to, ako je financovanie cirkvi na Slovensku v súčasnosti nastavené.

Cirkvi na Slovensku sú dlhodobo podporované štátom. Jeden z posledných návrhov, ktorý Národná rada stihla prerokovať v rámci riadnych schôdzí, bol materiál o zvýšení finančných príspevkov štátu pre cirkvi. Autori novely chcú, aby sa to odrazilo najmä na vyšších platoch farárov. Slovensko sa tak môže posunúť ešte ďalej od splnenia jednej zo základných požiadaviek nežnej revolúcie, teda odluky cirkvi od štátu.

Súčasný systém financovania cirkví na Slovensku

Pravidlá financovania cirkví vychádzajú zo zákona ešte z roku 1949, ktorý bol niekoľkokrát novelizovaný. Štát poskytuje dotácie na platy duchovným a príspevok na prevádzkové náklady biskupských úradov. Okrem toho existuje aj Základná zmluva so Svätou stolicou, ktorá bola podpísaná v roku 2000, a obsahuje ešte ďalšie dva dodatky, ktoré boli vládou ratifikované. Vatikánske zmluvy v princípe upravujú právomoci katolíckej cirkvi na Slovensku. A to preto, že zmluva neobsahuje klauzulu o tom, ako ju možno ukončiť. Na porovnanie, kontrakty, ktoré štát v roku 2002 uzavrel s ďalšími registrovanými cirkvami, možno zrušiť.

Do konca roku 2019 sa financovali cirkví na základe počtu duchovných, pretože primárne išli peniaze na platy kňazov a duchovných v rámci cirkví. Od roku 2020 sa financovanie a jeho politika trocha zmenili. Ministerstvo kultúry len poskytne balík peňazí a prenechá cirkvám väčšiu autonómiu v tom, ako s ním budú nakladať. Množstvo peňazí sa bude každý rok zvyšovať v závislosti od valorizácie, resp. Celkovo išlo v tomto roku cirkvám skoro 52 miliónov eur.

Často sa spomína ako argument za odluku cirkvi od štátu to, aby štát neplatil cirkvi aj z daní neveriacich. Na to väčšinou zaznieva protiargument, že štát platí aj divadlá a koncerty na ktoré tiež nechodí každý. Ale späť k financovaniu. Cikrvi na Slovensku by pravdepodobne bez štátneho financovania neprežili, avšak charakter financovania sa dá zmeniť. Nehovoriac o tom, že napríklad majetky rímskokatolíckej cirkvi sú trošku záhadou.

Príspevok štátu pre cirkvi vzrastie o milióny eur

Ministerstvo kultúry SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností. „Novelou zákona sa zjednoduší výpočet príspevku štátu pre cirkvi a zabezpečí sa lepšia predvídateľnosť a transparentnosť. Výpočet výšky príspevku štátu sa navrhuje naviazať na mieru rastu minimálnej mzdy. Predkladaný návrh počíta aj s jednorazovým navýšením príspevku v roku 2025, ktorý odráža prudký nárast minimálnej mzdy v porovnaní s rastom príspevku štátu od roku 2019,“ uvádza sa v predkladacej správe.

Súčasný zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností je výsledkom dlhoročnej diskusie medzi štátom a cirkvami. Jednotlivé cirkvi dostávajú od štátu finančné príspevky, ktoré až z 97 percent používajú na mzdové záležitosti. Z tejto výšky však dokážu zabezpečiť len minimálnu mzdu svojich zamestnancov, predovšetkým duchovných. Výšku príspevku štátu ovplyvňuje aj počet veriacich zistený podľa oficiálneho sčítania. Návrh zákona precizuje vzťah výšky príspevku štátu a prípadnej zmeny počtu veriacich konkrétnej cirkvi. V prípade schválenia novela nadobudne účinnosť od 1. „Počas 5 rokov aplikácie zákona príspevok štátu cirkvám vzrástol o 24 percent, pričom minimálna mzda v tomto období vzrástla o 44 percent.

Prijatie navrhovaného zákona by znamenalo navýšenie výdavkov štátu na financovanie cirkví o milióny eur. Pre rok 2025 totiž predpokladá výšku príspevku na úrovni 69,6 milióna eur, čo by znamenalo jeho navýšenie o 15 percent, resp. Ešte výraznejší rast príspevkov cirkvám však návrh predpokladá v ďalších dvoch rokoch. V roku 2026 by mal oproti aktuálnemu nastaveniu stúpnuť až o 26 percent, teda o 15,7 milióna eur na 76,4 milióna eur. V roku 2025 predkladatelia navrhujú jednorazové navýšenie štátneho príspevku o 5,9 milióna eur.

„Príspevok štátu na rok 2025 určený v znení účinnom od 1. januára 2025 sa zvyšuje o sumu zodpovedajúcu desiatim percentám sumy príspevku štátu poskytnutého cirkvám v roku 2024. Okrem jednorazového navýšenia by sa mal príspevok zvyšovať každý rok. Konkrétne o 1,1-násobok sumy medziročného navýšenia príspevku štátu na rozpočtovaný rok podľa miery medziročného rastu sumy minimálnej mzdy. Zmena nastane, ak počet veriacich cirkvi klesne alebo vzrastie o viac ako 10 percent v porovnaní s predchádzajúcim zisťovaním. Verejné financie sú horúcim zemiakom končiacej, a najmä novej vlády, ktorá vzíde po voľbách. Na rozpočet totiž treba výrazne našetriť, no škrty u voličov nie sú populárne.

Rozdelenie štátneho príspevku medzi cirkvi

Na Slovensku je v súčasnosti registrovaných osemnásť cirkví a náboženských spoločností. V roku 2023 si medzi sebou rozdelili štátny príspevok v sume 57,6 milióna eur. Podľa súčasného znenia zákona si príspevok medzi sebou môžu rozdeliť iba registrované cirkvi a náboženské organizácie. Štyri z 18 sa nároku na štátne financovanie vzdali. Najvyššiu sumu z rozpočtu dostáva rímskokatolícka cirkev s najpočetnejším číslom veriacich, tento rok ide o sumu vyše 39 miliónov eur. Vyše 90 percent príspevku zvyčajne ide na platy duchovných a laikov. Z týchto peňazí platia odvody. Zvyšok sumy sa používa na bohoslužobné a charitatívne aktivity, platby za energie či stravovanie. Cirkev pritom sama rozhoduje, na čo príspevok použije.

Miliónové príspevky štátu však cirkvám postačia iba na minimálne mzdy duchovných, vyplýva z výkazov náboženských inštitúcií. Napríklad priemerný plat farára Bratislavskej arcidiecézy katolíckej cirkvi sa vlani mal pohybovať okolo tisíc eur v hrubom. Laici mali dostavať o stovku viac. „Priemerná mzda duchovných hradená zo štátneho príspevku bola vo výške 684 eur,” informovala náboženská organizácia v správe o hospodárení. Farári evanjelickej cirkvi vlani priemerne dostávali od štátu 700 eur mesačne.

Ďalšie zdroje financovania cirkví

Cirkvi pri tom nie sú odkázané na štátne peniaze. Evanjelická cirkev pre Pravdu uviedla, že jej ústredie ročne hospodári s rozpočtom okolo osem miliónov eur. Väčšiu časť príjmov tvorí štátna dotácia, cirkev dostáva finančné príspevky aj zo zahraničia, tie sú viazané na konkrétny účel. „V posledných dvoch rokoch bola osobitná pomoc na úrovni viac ako 500-tisíc eur, ale iba v súvislosti s pomocou odídencom z Ukrajiny. Ide o pomoc z iných cirkevných organizácií v zahraničí,” uviedli v stanovisku. Okolo 300-tisíc ročne evanjelici zarábajú na prenájme majetku. Rímskokatolícka a gréckokatolícka cirkev presné čísla o svojom hospodárení neprezradili.

„Je veľmi ťažké určiť presnú časť, ktorú tvorí príspevok štátu na príjmoch cirkví, keďže príspevok štátu je poskytovaný spolu 14 subjektom, väčšinou sú to biskupstvá. Ďalších skoro 1 600 farností, rehoľné spoločenstvá a diecézne charity sú plne financované z vlastných zdrojov. Ako ukázala analýza Pravdy, slovenské cirkevné subjekty sú aktívne zapojene do podnikania, niektoré z nich dokážu úspešne hospodáriť so svojím rozsiahlym a rozmanitým majetkom. Štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti nemajú povinnosť podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré sú oslobodené od dane. Náboženské organizácie ale ťažia financie aj z iných zdrojov, preto povinne zverejňujú aj informácie o svojich hospodárskych výsledkoch.

Účtovne závierky troch najväčších cirkvi na Slovensku naznačujú, že celková hodnota ich majetkov sa blíži k 800 miliónom eur a vlastné príjmy ročne presahujú sumu 13 miliónov. Získať informácie o celkovej hodnote cirkevných majetkov je takmer nemožné. Cirkvi totiž majú rozdrobenú vlastnícku štruktúru a takmer každá farnosť vedie vlastne účtovníctvo. Na portáli Finstat, ktorý publikuje informácie o finančných výsledkoch firiem, je evidovaných vyše 3,7 tisíca cirkevných organizácií.

Napríklad gréckokatolícka cirkev na Slovensku rozdeľuje štátny príspevok medzi tri podriadené organizácie, ktorými sú Bratislavská eparchia, Košická eparchia a arcibiskupstvo v Prešove. Evanjelická cirkev delí dotáciu na päť častí, z ktorých pozostáva jej štruktúra. Najväčšiu katolícku cirkev tvorí osem biskupstiev a arcidiecéz, Slovenská katolícka charita, Konferencia vyšších rehoľných predstavených a Konferencia biskupov Slovenska (KBS).

Základ bohatstva cirkví tvoria nehnuteľné majetky, ku ktorým sa náboženské organizácie dostali po páde totality cez dva reštitučné zákony. Sú to sakrálne stavby a iné kultúrne pamiatky, takto nadobudli aj lesy a pôdu. Najefektívnejšie tieto aktíva spravuje práve najbohatšia katolícka cirkev. Ročne z prenájmu vlastných majetkov vie zarobiť vyše sedem miliónov eur, ďalší necelý milión tvoria príjmy z poskytovania vlastných služieb, vyplýva z účtovných závierok jednotlivých biskupstiev. Gréckokatolíci tiež časť svojich majetkov využívajú na nájom, zarábajú však menej, vlani z nájmov dostali okolo milióna eur. Podnikali napríklad na vlastných lesných pozemkoch a mali príjmy nad 160-tisíc eur z predaja dreva.

Ďalším zdrojom financovania cirkví sú organizácie, ktoré boli nimi zriadené. Evanjelická a katolícka cirkev napríklad prevádzkujú niekoľko desiatok gymnázií a lýceí. Každá táto inštitúcia tiež samostatne zabezpečuje svoje financovanie, napríklad zbieraním príspevkov či dotáciami na chod škôl, ktoré si nárokujú od ministerstva školstva. Gréckokatolícka cirkev prevádzkuje napríklad aj cestovnú kanceláriu, ktorá okrem pútnických zájazdov predáva aj all inclusive pobyty vo štvorhviezdičkových hoteloch vo vyhľadávaných gréckych letoviskách, ako je ostrov Rodos. Ďalším cirkevným biznisom je lekáreň v Prešove.

Analýza výdavkov troch najväčších cirkví naznačuje, že ich najväčšie položky v podstate platí štát. Hlavné náklady náboženských organizácií totiž tvoria mzdy a odvody duchovných, ktoré dotuje štátny rozpočet. Významné investície na opravy a rekonštrukcie budov, či už náboženských, alebo iných, cirkvi často spolufinancujú prostriedkami z eurofondov.

Cirkvám tak chýba motivácia na lepšie hospodárenie s majetkom, ktorý vlastnia. Takmer polovica náboženských organizácií je podľa ich účtovných závierok stratová. Najprospešnejšie z tohto pohľadu je Nitrianske biskupstvo katolíckej cirkvi, ktoré má v správe druhý najväčší majetok v hodnote 180 miliónov eur. Vlani dokázalo zarobiť 3,5 milióna eur, primárne z prenájmu majetku, ďalších 135-tisíc na úrokoch. Okrem toho predalo cenné papiere v sume 2,6 milióna eur a ešte 4,7 milióna si pripísalo z predaja majetkov.

Alternatívne modely financovania cirkví

Na stole tak je otázka, či by cirkvi nemali hospodáriť efektívnejšie, čo by im umožnilo svoj chod financovať z vlastných príjmov. Tento názor je medzi Slovákmi celkom populárny, odluku cirkví od štátu totiž podporuje nadpolovičná väčšina obyvateľov. Podľa januárového prieskumu NMS market research túto myšlienku podporili 61 percent respondentov, v augustovom prieskume agentúry AKO 55 percent opýtaných. Rezort kultúry v roku 2012 pri tejto téme pre Pravdu vysvetľoval, že cirkvi bez ohľadu na ich veľkosť nemajú toľko majetku, ktorý by ich uživil, a mohli by fungovať bez štátnych dotácií.

Príklady zo zahraničia

Keby sme chceli tému odluky cirkvi po finančnej stránke uzavrieť, tak dobrým príkladom modelu financovania je v zahraničí, napríklad v Nemecku alebo Rakúsku, kde existuje tzv. cirkevná daň či príspevok alebo v Taliansku, kde je tzv.

• V Nemecku a Rakúsku vyrubujú cirkevnú daň či príspevok cirkvi a náboženské spoločnosti voči svojim členom.
• V Rakúsku je to približne 1 % z príjmu mesačne.
• V Nemecku je to 8 až 9% z dane z príjmu. To znamená, že najprv sa vypočíta daň z príjmu z vašej mzdy a následne cirkevná daň, ktorá sa k vyrubenej sume pripočíta.
• V Taliansku sa platí cirkvi tzv. asignáciou z daní. Od roku 1990 sa môže v Taliansku každý platiteľ dane z príjmu rozhodnúť či 0,8 % z dane poukáže niektorej cirkvi.

V susednom Rakúsku platia povinné príspevky zamestnaní veriaci. Príspevok tvorí zhruba 1 % mesačného príjmu. Ak ho platiť nechcete, musíte zo svojej cirkvi vystúpiť. "V posledných rokoch je veľmi masívny odchod z cirkví, najmä z katolíckej ako v Nemecku, tak aj v Rakúsku. Čo je výrazom nespokojnosti s tým, ako sa RKC postavila k riešeniu sexuálnych škandálov duchovných v minulosti. V Rakúsku za minulý rok odišlo z cirkví rekordných 91 000 veriacich. Dokonca aj v katolíckom Poľsku si cirkvi financujú veriaci sami, a to už od roku 2014.

V susednom Česku v roku 2012 čiastočne reštituovali cirkevný majetok a okrem toho štát po dobu 30 rokov vypláca cirkvám príspevok v hodnote 59 miliárd Kč (takmer 2,5 miliardy).

Verejná mienka a odluka cirkvi od štátu

Tento názor je medzi Slovákmi celkom populárny, odluku cirkví od štátu totiž podporuje nadpolovičná väčšina obyvateľov. Podľa januárového prieskumu NMS market research túto myšlienku podporili 61 percent respondentov, v augustovom prieskume agentúry AKO 55 percent opýtaných.

Z nedávneho prieskumu agentúry AKO vyplýva, že viac než 55 % opýtaných si myslí, že by vláda nemala ďalej financovať registrované cirkvi zo štátneho rozpočtu. "My navrhujeme konkrétne asignáciu. Každý občan povie, kde pôjde časť jeho daní. Môže to poslať cirkvi alebo to môže poslať na charitu alebo na nejaký športový klub," avizoval predseda strany SaS Richard Sulík.

Ak by sa u nás pristúpilo k poľskému modelu, pre veriacich by to znamenalo nasledovné. "Cirkev by si musela stanoviť napr. Ilustračné foto.

tags: #kto #financuje #cirkev #mana