Prvé slová dieťaťa sú pre rodičov magickým okamihom, no vývin reči nezačína až pri prvom „mama“ či „tata“. Komunikačné schopnosti sa budujú už od narodenia - od plaču, cez bľabotanie, až po prvé zrozumiteľné slová a vety. Je to malá revolúcia. Nielen v psychickom zrení dieťaťa, ale aj rečovom.
Dieťa začína verbálne komunikovať, teda začína obdobie vlastného vývinu reči. Samozrejme, spočiatku ide o jedno až tri slová. Ako sme už spomínali, ide o zvuky zvierat, ktorým dané zviera označia - ha, ha (hav), citoslovcia a zvukomalebné slová, napr. bum, bác, ham alebo zdvojené slabiky, tentokrát už ale významové, napr. mama, tata.
Rozprávali sme sa o tejto téme s odbornou garantkou a klinickou logopedičkou v ambulancii klinickej logopédie v Bratislave, s p. Mgr. Magdalénou Malyszovou. Mgr. Aké sú bežné míľniky vo vývoji reči? Kedy by malo dieťa začať bľabotať, potom rozprávať prvé slová a vety? Vývin reči je do istej miery u každého dieťaťa individuálny, hovoríme skôr o časovom rozmedzí. Niektoré deti môžu napr. tzv. pudové džavotanie sa objavuje cca po 3 mesiaci života, kedy dieťa začína experimentovať a hrať sa so svojimi artikulačnými orgánmi.
Postupne vydáva zvuky, ktoré počuje vo svojom okolí. Po 6 mesiaci hovoríme o napodobňujúcom džavotaní, kedy sa najprv objavuje džavotanie 2 rovnakých slabík napr. mama, tata, baba. Rozvoj porozumenia reči sa začína okolo 8 mesiaca, kedy začína používať prirodzené gestá ako je napr. ukazovanie predmetu rodičovi, ukazovanie prstom alebo rukou, otočenie hlavy na stranu ako odmietnutie jedla, zdvíhanie rúk ako žiadosť, aby ho rodič zodvihol, tlieskanie atď. Veľmi dôležitou súčasťou tohto predrečového obdobia je aj postupný rozvoj porozumenia reči.
Už cca v 8 mesiaci dokáže reagovať na svoje meno, na otázku ,,Kde je mama?“ Prvé slová obvykle prichádzajú okolo 12 mesiaca. Medzi 18 a 24 mesiacom prichádzajú prvé 2-slovné výpovede.
Míľniky vo vývoji reči
V čase, keď sa blíži prvý rôčik vášho syna alebo dcéry, sa môžete tešiť na to, že v reči vášho dieťatka sa pravdepodobne objavia prvé detské slová. Tesne pred alebo po 12. mesiaci totiž zvyčajne dieťa tvorí jedno až šestnásť prvých slov. Medzi prvými slovami sa najčastejšie vyskytujú slabiky, skratky prvých slov či novotvary.
Pod novotvarmi rozumieme zvuky, ktorými dieťa jednoznačne pomenováva predmety alebo činnosti, no nemusia sa zvukovo podobať slovám, ktoré používajú dospelí (kiki - kľúče, gogo - pero). Postupne sa bude zvuková stránka týchto slov meniť a viac podobať slovám, aké používajú dospelí. V skupine prvých slov sa tiež často vyskytujú citoslovcia ako hau, mú či bé. Medzi prvé zvuky reči, ktoré sa dieťa učí vyslovovať, patria samohlásky A, O, U, E a I, a zo spoluhlások sú to predovšetkým P, B, M a T. Z týchto zvukov dieťa zvyčajne skladá prvé slová.
V tejto súvislosti logopedičky poukazujú na zaujímavosť vo vývine detskej reči a hovoria, že v období prvých slov dieťa prechádza fázou, kedy označuje viaceré veci rovnakým slovom. Napríklad použije slovo „kako“ na všetko, čo je špinavé, nečisté a zakázané - keď sa vykaká do plienky, ale aj keď vidí mláku, blato či dokonca kôstku v marhuli. Slovom „žiži“ pomenuje akýkoľvek zdroj svetla a tepla - lampu, rúru na pečenie, radiátor i baterku. Havom môže označovať každé chlpaté zviera, ktoré má chvost (teda i mačku alebo ovečku).
Obdobie od 18. do 24. Na začiatku 18. mesiaca dieťa tvorí približne 50 slov a asi 15 rôznych gest. Tieto slová a gestá rôzne kombinuje. Vyzerá to napríklad tak, že povie mama a ukáže na mamu. Môže tiež spájať slovo a gesto, pričom každé z nich má iný význam, napríklad povie daj a ukáže na čajík.
Prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede môže rodič očakávať už medzi 16. a 20. mesiacom, keď jeho dieťa povie napríklad spojenie mama, daj! Ide o ďalší dôležitý medzník vo vývine reči dieťaťa. Medzi prvými gramatickými javmi, ktoré sa objavujú počas rečového vývinu, je akuzatív vyjadrený bez predložky. Spoznáte ho napríklad tak, že dieťa povie slovo bába v tvare (daj) „bábu“.
Taktiež môžete očakávať, že sa objaví inštrumentál jednotného čísla, napríklad v podobe slov - lyžičkou, autom, pusou. Rovnako sa začína objavovať ohýbanie slovies. Možno u dieťaťa spozorujete vyjadrovanie rozkazovacieho spôsobu - poď!, a tak je to vývinovo správne. Tiež môžete očakávať vyjadrovanie 3. osoby jednotného čísla, napríklad v podobe slova „ide“.
Postupne dieťa vyjadruje 3. osobu množného čísla a až neskôr sa môžete tešiť na to, že začne hovoriť o sebe v prvej osobe - idem, papám. V období dvojslovných výpovedí sa prvýkrát objavuje tiež otázka typu kde je? Aj keď sa dieťaťu rozširuje slovná zásoba, výslovnosť jednotlivých slov je často zjednodušená a dlhé slová dieťa skracuje. Tak ako sa rozvíja reč dieťaťa, skvalitňuje sa aj úroveň porozumenia. Okolo 24. mesiaca rozumie dieťa už približne 530 slovám.
Obdobie od 24. do 30. Bába spala. Aj takéto vety môžu zaznieť z úst detí po druhom roku ich života, keďže je to obdobie, kedy sa objavuje minulý čas slovies. Ak dieťa vo svojej výpovedi použije sloveso, môžete sa tešiť tiež na to, že okolo druhého roku sa vám začne prihovárať spôsobom - spíš, spievaš, ideš, čím vlastne vyjadrí druhú osobu slovies.
Súčasne si deti osvojujú predložky ako na, do, s či v. Podstatné mená dieťa skloňuje stále rozmanitejšie a do 30. mesiaca môžete očakávať vyjadrenie príkladu každého pádu. Okrem akuzatívu a inštrumentálu teda dieťa postupne produkuje rôzne slová v datíve, genitíve a v lokáli. Otázkou „Čo je to?“ sa dieťa nepýta len na meno veci. Chce počuť načo to je, ako to funguje, čo sa s tým robí. A hneď všetko aj vyskúšať.
Niekedy nás dieťa prekvapí i vymysleným slovíčkom - „zametačka“ je metla, „hudriak“ je moriak, slovom „strelník“ označí poľovníka. Neskôr sa dieťa začína pýtať na osoby - „Kto je to?“, ale i na udalosti - „Čo (sa) stalo?“. Po prvýkrát sa začína vyjadrovať k blízkej budúcnosti (poletíme, zamiešam, idem plávať). V reči sa objavujú slová súvisiace s časom (teraz, potom, včera). Medzi novými slovami sú prídavné mená (veľký, malý, zlé, čisté, mokré).
Nielen v produkcii dominuje rozvoj gramatiky, ale podobný jav sledujeme aj v porozumení. Dieťa rozlišuje významy slov práve na základe ich malých rozdielov. Takým malým rozdielom môže byť napríklad koncovka slova. Je totiž rozdiel medzi slovom topánka a topánky, a to práve v množstve, čomu dieťatko začína rozumieť. „Napríklad, ak poviete dieťaťu „Vezmi autíčko a daj ho pod koberec,“ mladšie dieťa ho dá automaticky na koberec, keďže to vyplýva z jeho skúsenosti - hráva sa tak, že autíčkami po koberci jazdí.
Medzi druhým a tretím rokom slovná zásoba dramaticky narastá. Kým priemerné dvojročné dieťa používa okolo 300 slov, dvaapolročné dieťa už vie povedať asi 520 slov. Tieto slová spája nielen do dvoj- ale aj troj- či štvorslovných viet. Po 30. mesiaci začína dieťa produkovať tiež prvé zložené vety - súvetia, kde vlastne vyjadruje zložitejšie vzťahy medzi dvomi slovesami. Z toho vyplýva, že v reči sa objavia spojky.
Povie vaše dieťa „koni“ namiesto „kone“ a „povedaj“ namiesto „povedz“? Nezľaknite sa, ak v tomto období netvorí gramatiku úplne správne. Odborníčky popisujú, že takéto „dysgramatizmy“ sú v tomto veku úplne normálne a dokonca sa objavujú príležitostne aj u starších detí, najmä ak ohýbajú menej známe slovo. Dieťa v čase, keď sa oboznamuje s gramatickým systémom jazyka, spočiatku veľmi dôsledne uplatňuje nejaké gramatické pravidlo. Napríklad často dieťa počuje a používa slová „daj“, „hľadaj“, „hádaj“ a podľa nich ohýba aj ďalšie slovesá - „povedaj“, „ukázaj“…
Množné číslo slov sa najčastejšie tvorí príponou i/ y - balóny, deti, hračky, báby, preto povie „koni“ namiesto „kone“ alebo „ľudi“. Logopedičky zdôrazňujú, že po hranicu 4. roku je to normálne a ide v podstate o pozitívny fakt, že dieťa o jazyku vlastne premýšľa.
Vplyvom prudkého tempa vo vývine reči, ktoré umožňuje dieťaťu povedať oveľa viac ako predtým, sa stáva, že sa u dieťaťa začnú vyskytovať neplynulosti. Môže napr. opakovať viackrát jednu slabiku alebo slovo (Mo-mo-mo-moja maminka príde. Moja moja moja maminka príde). Alebo zamení slovo či spojenie s tým, že zmysel povedaného ostáva rovnaký. Aj keď tieto ťažkosti pripomínajú zajakavosť, sú sprievodným javom vývinu reči.
Spomeňte si, ako dieťa začínalo chodiť - občas sa potklo, zakoplo, spadlo, poskočilo. Podobne to vyzerá v reči. Niečo zopakuje, opraví, urobí pauzu, vsunie hlásku či slovo. Dôležitým rozdielom medzi vývinovou neplynulosťou a skutočnou zajakavosťou je doba trvania. Odborníčky zdôrazňujú, že vývinová neplynulosť by nemala trvať dlhšie ako 6 mesiacov.
Väčšinu jeho slovnej zásoby tvoria podstatné mená, napr. mama, tata, auto. Okolo 18 mesiaca, u iných okolo 2 roka, má aktívne 10-50 slov. Nerozpráva gramaticky správne. Od 2 rokov - fáza otázok- Čo to je?, resp. je? Fáza negativizmu. „nie“, „nechcem“, „nebudem“.
Od 3 rokov - rečový boom. Začína obdobie gramatizácie. Dieťa začína používať súvetia. Rozlišuje pohlavie a používa správnu osobu. Používa čoraz viac prídavných mien a zámen. Dieťa začína používať súvetia a tvorí gramaticky správne.
Tabuľka orientačných údajov o rečovom vývine dieťaťa
V nasledujúcej tabuľke možno nájsť orientačné údaje o rečovom vývine dieťaťa. Isté odchýlky od priemeru ešte neznamenajú patológiu. Aj v prípade výraznejších odchýlok môže ísť o “fyziologicky” oneskorený vývin reči.
| Obdobie | Vek | Charakteristika |
|---|---|---|
| Pragmatizácie | Novorodeniatko - 1. rok | Reflexný krik, reakcia sacími pohybmi na hlas matky, používanie gest |
| Lexemizácie | 1 - 3 roky | Prvé slová, ohýbanie slov, používanie jednoduchých viet |
| Gramatizácie | 3 - 6 rokov | Používanie súvetí, gramaticky správna reč, rozlišovanie pohlavia |
Problémy s vývinom reči
V ambulancii sa najčastejšie stretávame s narušenou zvukovou rovinou reči, teda s deťmi, ktoré majú ťažkosti so správnou výslovnosťou a s oneskoreným vývinom reči, prípadne vývinovou jazykovou poruchou (často známou pod starším termínom - narušený vývin reči alebo vývinová dysfázia). V každom veku sú iné rizikové faktory spojené s vývinom reči, ktoré by si mal rodič všímať a prípadne sa poradiť s logopédom.
To, že inak zdravé dieťa začína rozprávať neskôr, je znakom oneskoreného vývinu reči alebo vývinovej jazykovej poruchy. Rizikové sú deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou, predčasne narodené deti, deti z horšieho socioekonomického prostredia alebo nedostatočne stimulujúceho prostredia, deti s častými zápalmi stredného ucha alebo deti, ktorých rodičia alebo súrodenci mali problém s rečou alebo s poruchami učenia. Ak vývin u týchto detí nenapreduje v žiaducom smere, uvažujeme o rozvoji symptómov vývinovej jazykovej poruchy.
Pri vývinovej jazykovej poruche hovoríme už o abnormitách vo vývine mozgovej kôry, ktoré postihujú rečové zóny mozgu ľavej hemisféry. U detí s rôznymi zdravotnými ťažkosťami, napr. s genetickou poruchou, s rázštepom pery a/alebo podnebia, senzorickým deficitom, poruchou autistického spektra je riziko oneskorovania sa alebo ťažkostí s vývinom reči vysoké. Výskumy taktiež poukazujú, že pozeranie TV, tabletov atď. u detí v nízkom veku výrazne zvyšujú pravdepodobnosť oneskorovania sa v jazykovom vývine.
Kedy vyhľadať logopéda?
Logopéda treba navštíviť čo najskôr, ak tvorí dieťa hlásku chybne, teda na nesprávnom mieste alebo nesprávnym spôsobom napr. hlásku R v hrdle, sykavky medzi zubami, aby si tento zlozvyk nefixovalo. Čím dlhšie dieťa takúto výslovnosť používa, tým náročnejšie je ju odnaučiť. Ak dieťaťu v 4 rokoch chýba v reči viacero hlások vývinovo náročnejších ako je R, L, ostré (CSZ) aj tupé sykavky (ČŠŽ) alebo dokonca v reči chýba aj niektorá vývinovo skoršia hláska ako je napr. najčastejšie K,G, T, D alebo V, F. Do piatich rokov by malo dieťa tvoriť a používať správne všetky hlásky reči, ak tak nie je, je vhodné vyhľadať logopéda.
Všeobecne rodičom odporúčam, ak výslovnosť po 4 roku nie je správna, aby začali hľadať logopéda, pretože čakacia doba na vyšetrenie je často dlhšia.
Rodič by mal vyhľadať logopéda, ak dieťa:
- Okolo 1. roku:
- neprejavuje dostatok iniciatívy na získanie pozornosti dospelého - nemá komunikačný zámer (ak dieťa niečo chce, nenadväzuje aktívne očný kontakt, nedá to dospelému najavo gestami, vokalizáciou, pohľadom),
- nepoužíva komunikačné gestá (neukazuje na predmet svojho záujmu, neukazuje predmet v ruke, nepodáva predmet inej osobe, neočakáva predmet),
- neobjavujú sa gestá ako napr. krútenie hlavou na znak nesúhlasu, dvíhanie rúk, aby bolo dieťa zdvihnuté na ruky, kývanie na rozlúčku, tlieskanie atď.
- neobjavujú sa funkčné gestá (napr. telefón si neprikladá k ušku, hrebeň k vláskom, hrnček k ústam atď. ),
- je prevažne ticho, málo si džavoce,
- nereaguje na jednoduché pokyny a gestá ako napr. Poď sem!
- Okolo 2. roku:
- nemá komunikačný zámer,
- nepoužíva gestá,
- nehovorí cca 50 slov a nezačína tvoriť dvojslovné spojenia,
- má výrazne lepšie porozumenie ako hovorenú reč,
- má slabé porozumenie reči (priemerné dieťa rozumie cca 500 slov z bežnej slovnej zásoby)
- má nezrozumiteľnú reč pre blízkych, používa veľmi obmedzený počet hlások,
- evidujeme regres vo vývoji reči - dieťa prestáva rozprávať alebo začína opakovať frázy, ktoré používa nefunkčne,
- neobjavuje sa symbolická a predstieraná hra, preferuje repetitívnu hru (má tendenciu stále opakovať rovnaké činnosti, napr. stavať autá do rady, točiť s predmetmi atď.), nezapája do svojej hry ostatných.
- Okolo 3. roku:
- nepoužíva viacslovné výpovede - jednoduché vety,
- má slabú slovnú zásobu v porovnaní s rovesníkmi,
- reč je ťažko zrozumiteľná pre cudzie osoby (v 3. rokoch by malo byť dieťa zrozumiteľné pre cudzie osoby na 75 %),
- má ťažkosti s porozumením reči, aj keď je reč pomalá, jednoduchá a obsahuje gestá,
- používa ,,echolalickú reč“ - opakuje výpovede po komunikačnom partnerovi, z TV bez komunikačného zámeru, nefunkčne,
- nekladie žiadne otázky a nevyžaduje odpoveď,
- tvorí niektorú hlásku chybne (na nesprávnom mieste), napr. hlásku R tvorí hrdelne alebo sykavky tvorí medzi zubami (ak napr. hlásku R zamieňa za jednoduchšiu hlásku J, je to veku primerané)
- má v reči neplynulosti (napr. zajakávanie).
Ako podporiť vývin reči u batoľaťa?
Ako podporiť správny vývin reči u dieťaťa?
Rodičia by mali stimulovať správny vývin reči u dieťaťa od narodenia, lebo presne vtedy sa začína. Vývin reči je postupný proces, ktorý prebieha najmä v interakcii medzi dieťaťom a rodičom, preto najlepšie ako podporiť vývin reči u dieťaťa je tráviť s ním veľa času aktívnou komunikáciou. Podľa toho v akom vývinovom štádiu reči sa dieťa nachádza, by sme mali prispôsobiť svoju reč voči dieťaťu.
Všeobecne však platí, že popisujte dieťaťu, všetko čo práve vidí a deje sa okolo neho, rozprávajte sa s ním o tom, používajte viacej otvorené otázky, spievajte si pesničky, rozprávajte si riekanky, zapájajte ho do bežného chodu domácnosti, napr. pri varení, praní, aby s vami trávilo, čo najviac času aj keď to bude znamenať, že Vás to zdrží. Čas, ktorý investujete do dieťaťa najmä v ranom veku sa Vám mnohonásobne vráti.
Dôležité je tiež správne používanie technológii, ktoré sú dnes neodlúčiteľnou súčasťou našich životov. U detí do dvoch rokov sa snažte vyhýbať používaniu akýchkoľvek digitálnych médií. Vo veku medzi 2 a 5 rokom života obmedzte používanie obrazovky na max. jednu hodinu denne. Vyberajte dieťaťu veku primerané programy, pozerajte sa na ne spolu s ním, pomôžte mu pochopiť čo vidí a rozprávajte sa s ním o tom. Lepšie ako pozeranie príbehov na obrazovke je počúvanie príbehov z kníh.
Dôležitá je vaša reakcia na snahu dieťaťa vyjadriť sa. Posilní to chuť dieťaťa rozprávať. Dieťa potrebuje dostať čas na reakciu. Odpoveď potrebuje cca 12 sekúnd. Je zložité, a potom ešte použiť všetko k tomu, aby to vyjadrilo. A vytvorí sa mu v mozgu trvalé spojenie, tzv. synapsa. Prepojenia nám umožňujú konať čoraz rýchlejšie a s väčšou istotou. Hovoríme, že zlenivie. Opakovaným zásahom, ustane. Deti milujú opakovať to, čo im je známe a príjemné. Konečne sa môžu zapojiť. Oni chcú byť súčasťou diania.
Pri napodobovaní zvukov dbáme na správnu ukážku. Nenútime deti k reči, pokiaľ nie sú pripravené alebo dobre naladené. Pusinkové rozcvičky, jazdy, zvuky zvierat, vecí, strojov, javov a pod. Sa regulovať prúd vzduchu (indián, fúkanie). Spoluhlások sú sykavky.
Je správne dieťa opravovať?
Rodičia často deti opravujú a nútia ich, aby slovo vyslovili správne, čo nie je správny prístup. Ak dieťa nesprávne vysloví slovo čaj napr. ,,mami, prosím si caj“, namodelujte dieťaťu správnu výslovnosť a zvýraznite hlásku, ktorú vyslovilo nesprávne napr., dobre, hneď ti urobím Čaj“, aby sme stimulovali správnu výslovnosť sluchovou cestou.
Ak dieťa danú hlásku nedokáže vysloviť a rodič ho núti do opravy, zbytočne dieťa frustruje a vytvára si negatívny vzťah k nácviku výslovnosti, lebo aktuálne nie je v jeho schopnostiach vysloviť slovo správne. Aj keď deti vedia danú hlásku vysloviť, kým ju začnú používať v spontánnej reči musia si ju najprv nacvičiť v slabikách, v izolovaných slovách vo všetkých pozíciach, postupne ju zafixovať vo vetách, pri opise obrázku a potom postupne zautomatizovať do bežnej reči postupným predlžovaním času, kedy je dieťa schopné sa sústrediť na správne používanie. Spontánne používanie v reči si vyžaduje určitý čas a dostatočný tréning.
Musíme vždy trénovať na úrovni, ktorú ešte dieťa úplne nezvláda samostatne, ale s pomocou to dokáže, v tzv. zóne najbližšieho vývinu. Rovnakým spôsobom, ako pri nesprávnom vyslovovaní slov, sa riadime aj pri oprave nesprávnej gramatiky. Opravovať dieťa pri nesprávnej výslovnosti a gramatike je nesprávne, pri neplynulostiach (ako zajakávanie) je to priam zakázané.
Ak dieťa nesprávne vysloví vetu s použitím slova v správnom tvare. Jednoducho iba zopakujeme to, čo dieťa povedalo, ale správne. Tým poskytujeme dieťaťu tzv. vzor, teda k správnemu použitiu daného slova. Používaním jazyka. Dieťa a neodrádza ho od komunikačnej interakcie. Použiť. Už aj knižky so stranami z tenkého papiera. Musieť rozprávať stále dokola tú istú obľúbenú pasáž. Byť otravné alebo obmedzené, ale úžasné. Nasleduje. Viete kedykoľvek prerušiť.
Ako podporiť rozvoj reči v bilingválnej domácnosti
Do 3 rokov by malo dieťa začať aktívne rozprávať, inak treba vyhľadať pomoc odborníka, teda logopéda. Taktiež je vhodné poradiť sa s odborníkom pokiaľ sa niečo na vývine reči dieťaťa nepozdáva. K miešaniu jazykov. Napr. Alebo doobeda rozprávame všetci anglicky a poobede slovensky. Vyhnite používaniu dvoch jazykov v jednej vete. Rovnocenne však rozumejú obom. Pravdepodobne je na vyjadrovanie ťažšia. Slovenčinu. Jazyky, chce to len viac času a dodržiavať vyššie uvedené pravidlo.
Posadiť dieťa pred tablet a televízor. Nepomáha rozvíjať aktívnu slovnú zásobu. Znižuje sa rozvíjanie slovnej zásoby ako takej. Obohacujúce a nenahraditeľné. Spôsobu a schopnosti prejavu a sebavyjadrenia. Záujem s nami komunikovať ako teraz.