Časti, ktoré hovoria o Božom zjavení, o podstate katechézy, o kritériách hlásania kresťanského posolstva a jeho najdôležitejších prvkoch, sú záväzné pre všetkých. Bezprostredným cieľom Direktória je pomáhať pri zostavovaní katechetických direktórií a katechizmov. Práve vzhľadom na vypracovanie týchto pomôcok sú v Direktóriu načrtnuté niektoré základné línie súčasnej situácie. Ich cieľom je podnecovať v rozličných oblastiach Cirkvi pozorné a dôkladné štúdium konkrétnych situácií a pastoračných potrieb.
Súčasná situácia a úlohy Cirkvi
Keďže hlavnou starostlivosťou Cirkvi je ohlasovať a napomáhať vieru v spoločnosti ľudí našich čias, podliehajúcej hlbokým kultúrno-spoločenským premenám, je užitočné - so zreteľom na to, čo predložil Druhý vatikánsky koncil - opísať niektoré osobitné črty súčasnej situácie a naznačiť ich dôsledky v duchovnom živote, ako aj nové úlohy, ktoré ukladajú Cirkvi. Tým sa vôbec nechce vyčerpať téma, ktorá sa v rozličných oblastiach Cirkvi javí pod osobitnými a často veľmi odlišnými aspektmi. V minulosti bola kultúrna tradícia podávaniu viery priaznivejšia ako dnes. V našej dobe sa táto tradícia značne zmenila, takže čím ďalej, tým menej sa možno opierať o jej kontinuitu.Treba mať na zreteli, že kresťanská viera sa musí rozvíjať a nájsť nové formy vyjadrovania, aby sa mohla zakoreniť do nových kultúr, ktoré po sebe nasledujú. Veriaci našich čias nie sú celkom takí istí, akí boli včerajší veriaci. Dnes treba brať do úvahy aj veľké rozšírenie spoločenských komunikačných prostriedkov. Tieto prostriedky veľmi silno zasahujú do života veriacich jednak tým, čo vyučujú, jednak mentalitou a spôsobmi správania sa, ktoré u nich favorizujú.
Náboženská ľahostajnosť a nové pohanstvo
Celé masy ľudí sa uberajú cestou vedúcou k náboženskej ľahostajnosti, alebo sa vystavujú nebezpečenstvu uchovať si takú vieru, ktorej chýba potrebný dynamizmus a účinný vplyv na život. To však neznačí, že by sa malo zanedbávať ľudové náboženské cítenie, alebo že by sa mala podceňovať pravá viera, zachovaná v prostrediach preniknutých kresťanskou kultúrou. Náboženské cítenie stále žije v mnohých oblastiach Cirkvi aj napriek procesu sekularizácie. Toto náboženské cítenie neslobodno zanedbať, pretože ho úprimne prejavuje a opravdivo žije veľký počet ľudí. Ba ľudové náboženské cítenie je príležitosťou a východiskom na ohlasovanie viery.Sú aj prípady, v ktorých kresťanská viera je akoby znečistená istým druhom novopohanstva, aj keď sa zachováva istý zmysel pre náboženstvo a určitá viera v najvyššiu Bytosť. Náboženské zmýšľanie sa môže vyhnúť vplyvu Božieho slova a sviatostnému životu a nájsť svoj pokrm v poverčivých a magických praktikách, morálny život môže ustúpiť predkresťanskej etike. Niekedy sa môže stať, že sa do kresťanskej religiozity zavedú prvky prírodných alebo animistických kultov a vešteckých praktík s nebezpečenstvom, že v niektorých prostrediach sa upadne do synkretistických foriem. V týchto prípadoch sa v najvyššej miere vyžaduje, aby sa služba slova najmä evanjelizácia a katechéza, obnovovali podľa smerníc koncilového dekrétu Ad Gentes divinitus, č.
Obnova katechetickej reči
V tejto hlboko zmenenej situácii by si niekto mohol myslieť, že sa zmenší apoštolské oduševnenie, ktoré sa Cirkev usiluje podnecovať. Treba uznať, že nemožno obžalovať horlivosť pastierov a kresťanov, ktorá je naozaj veľká. Preto Druhý vatikánsky koncil opätovne vyzval na obnovu služby slova. Podľa nich by bolo dostačujúcim prostriedkom kvantitatívne posilnenie katechetického vyučovania. Je zrejmé, že takýto prostriedok vôbec nie je primeraný skutočnosti. Čo treba obnoviť, je sama katechetická reč.Pri plnení tejto úlohy sa Cirkev spolieha na všetkých členov Božieho ľudu. Biskupi, kňazi, rehoľníci, rehoľníčky, laici - každý podľa svojej zodpovednosti je povinný rozvíjať svoje poslanie.
Ako sa dobre vyspovedať – tipy od katolíckych kňazov
Božie zjavenie a viera
V konštitúcii Dei Verbum ekumenický koncil považuje zjavenie za čin, ktorým Boh osobne vstupuje do spoločenstva s nami: „Boh sa vo svojej dobrote a múdrosti rozhodol zjaviť seba samého a dať spoznať tajomstvo svojej vôle…, aby ich pozval a prijal do svojho spoločenstva“15. Tento dar Božej lásky má byť východiskom katechézy. Viera je prijatím tohto božského daru a zároveň ovocím, ktoré v nás tento dar prináša.Zjavenie je teda súhrn udalostí a slov, ktoré sa navzájom objasňujú. Služba slova ich má tak ohlasovať, aby objasnila a komunikovala hlboké tajomstvá, ktoré obsahujú. Kristus nie je iba najväčší prorok, ktorý svojím učením doplnil, čo Boh predtým povedal a uskutočnil. On je večný Boží Syn, ktorý sa stal človekom, a teda je poslednou udalosťou, ku ktorej smerujú všetky udalosti dejín a spásy a napĺňa a zjavuje najvyššie Božie úmysly. Služba slova sa musí opierať o Bohom vnuknuté rozprávanie, ktoré nám o vykupiteľskom vtelení podal sám Ježiš, prví učeníci a najmä apoštoli, svedkovia udalostí.
Služba slova sa teda môže pokladať akoby za hlásateľku tejto živej tradície v rámci celej tradície. Na jednej strane treba jasne odlišovať božie zjavenie, ktoré je predmetom katolíckej viery a ktoré sa uzavrelo s apoštolskou dobou, od milosti Ducha Svätého, bez ktorého inšpirácie a osvietenia nikto nemôže veriť. Z toho vyplýva, že služba slova má predstavovať Božie zjavenie, jednak ako ho predkladá Učiteľský úrad a jednak ako ho vyjadruje živé povedomie a viera Božieho ľudu pod bedlivým dozeraním Učiteľského úradu.Služba slova, verná tradícii, nachádza vo Svätom písme pokrm a normu29. Človek vierou prijíma zjavenie a jej prostredníctvom má vedome účasť na Božom dare. Bohu, ktorý sa zjavuje, treba odpovedať poslušnosťou viery, ktorou sa človek slobodne rozhoduje za „evanjelium Božej milosti“32 s plným súhlasom rozumu a vôle. Človek, vedený vierou, darom Ducha dospeje ku kontemplácii a k oblažujúcemu skusovaniu boha lásky, ktorý v Kristovi zjavil bohatstvá svojej slávy33. Ba viac, živá viera je v nás počiatkom večného života, v ktorom sa budú môcť konečne poznávať odhalené Božie hlbiny34. Viera, ktorá pozná boží plán spásy, nás vedie k rozpoznávaniu božej vôle voči nám na tomto svete a k spolupráci s jeho milosťou.
Formy služby slova a katechézy
Služba slova má rozličné formy primerané podmienkam, v ktorých sa vykonáva, a cieľu, ktorý chce dosiahnuť. Pre náš účel je dôležité rozlišovať tieto formy, lebo každá z nich sleduje vlastné zákony. No v konkrétnej praxi pastoračnej služby sú medzi sebou úzko spojené. Katechéza sama osobe predpokladá celkové priľnutie ku Kristovmu evanjeliu, ktoré predkladá Cirkev. To znamená, že evanjelizácia môže podľa okolností predchádzať alebo sprevádzať úlohu katechézy vo vlastnom zmysle slova.V krajinách so starodávnou kresťanskou tradíciou katechéza často spočíva v náboženskom vyučovaní detí a dospievajúcej mládeže (adolescentov) v škole alebo mimo školy. V týchto krajinách jestvujú rozličné podujatia pre katechézu dospelých alebo katechumenálne iniciatívy pre tých, čo sa pripravujú na prijatie krstu, alebo pre pokrstených, ktorí neboli náležite uvedení do kresťanskej viery. V mladých cirkvách je osobitne dôležité dielo evanjelizácie vo vlastnom zmysle slova. Tomu zodpovedá klasická forma katechumenátu pre tých, čo sú uvádzaní do viery, aby sa pripravili na prijatie krstu.
Nech tiež pamätajú, že katechézu dospelých - keďže sa vzťahuje na osoby schopné plne zodpovedného súhlasu a záväzku - treba pokladať za hlavnú formu katechézy, ktorej sú podriadené všetky ostatné, aj keď sú preto nie menej potrebné. V okruhu pastoračnej činnosti je katechéza cirkevná činnosť, ktorá privádza spoločenstvá a jednotlivých kresťanov k dospelosti vo viere. Kresťanské spoločenstvá prehlbujú pomocou katechézy živé poznanie Boha a jeho plánu spásy, ktorého stredom je Kristus, Božie Slovo, ktoré sa stalo človekom.Kresťanské spoločenstvo zrelé vo viere žije v nábožnom počúvaní Božieho slova, je v neprestajnom postoji obrátenia a obnovy a pozorne počúva, čo Duch hovorí Cirkvi. Katechéza má teda za úlohu pomáhať ľuďom skutočne sa zapojiť do tohto spoločenstva s Bohom a predstaviť kresťanské posolstvo takým spôsobom, aby bolo zrejmé, že sa ním zabezpečí najvyššia hodnota ľudského života. Človek zrelý vo viere pozná tajomstvo spásy zjavené v Kristovi, ako aj znamenia a Božie diela, ktoré svedčia o uskutočňovaní tohto tajomstva v priebehu celých ľudských dejín.
Liturgia a ekumenizmus v katechéze
Každá liturgická služba ako dielo Krista kňaza a jeho Tela, t.j. Preto katechéza musí byť v službách uvedomelej a autentickej účasti na liturgii Cirkvi, nielen vysvetľovaním významu obradov, ale aj vychovávaním veriacich k modlitbe, k vďakyvzdaniu, k pokániu, k dôvernej prosbe, ku komunitárnemu zmyslu a k symbolickej reči. Katechéza má preto spolupracovať v tejto oblasti tým, že jasne vyloží celé učenie Katolíckej cirkvi, že bude napomáhať náležité poznanie iných vyznaní tak v zhodných, ako aj v nezhodných bodoch s katolíckou vierou, že sa bude vyhýbať výrazom alebo výkladom ktoré „by mohli uviesť do omylu oddelených bratov alebo kohokoľvek iného, čo sa týka skutočného učenia Cirkvi“44, a bude osobitne rešpektovať stupnicu alebo hierarchiu právd katolíckeho učenia.Človek zrelý vo viere zameriava svoje myšlienky a túžby na zavŕšenie Kráľovstva.