Kresťanské spoločenstvo Milosť sa v posledných týždňoch stalo veľkou témou verejnosti. Mimoriadne kontroverzné sú hlavne ich tvrdenia o ozdravovaní modlením. Tentokrát odporcovia spoločenstva upozornili na psychiatričku, ktorá pacientov liečila jedinou modlitbou.
Kontroverzné vyjadrenia herečky Márie Bartalos rozprúdili medzi Slovákmi debaty o náboženstve či sektách. Pridala sa do kresťanského spoločenstva Milosť a radikálne zmenila svoje postoje aj názory. Väčšina ľudí okamžite jej tvrdenia odsúdila a v internetových diskusiách sa doslova spustila lavína útokov na spoločenstvo Milosť.
Viacero bývalých členov sa rozhodlo verejne prehovoriť o tom, čo sa deje za ich dverami, ako to poznačilo ich rodinu a ako si takmer zničili život. Podľa informácií sa v Milosti nachádza aj veľký lekárov. "Svoje postavenie dlhodobo využívajú na obohacovanie sekty," vysvetľuje zdroj, ktorý pre citlivosť tejto témy chcel zostať v anonymite.
Tieto informácie podľa neho potvrdzuje video s názvom Príbeh o vyslobodení zo smútku a depresie, ktoré zverejnilo samotné spoločenstvo. Do relácie si totižto pozvali hosťa, ktorého od depresie oslobodila psychiatrička jedinou modlitbou.
"Ide o príbeh jednej ženy, ktorá zažívala to, čo zažíva veľa ľudí. Prázdnotu, psychické problémy, nešťastie, depresie, hľadanie zmyslu života a večnú neuspokojenosť. Nakoniec nad tým nielenže zvíťazila, ale jej život nabral úplne iný smer a rozdáva ľuďom radosť, rozdáva odpovede na svoje otázky," povedali na úvod vo videu, ktoré rozpráva príbeh staršej ženy, Evy Kulkovej. Podľa informácií ide o ženu, ktorá sa stala "obeťou" vyššie spomenutej psychiatričky.
Kulková vo videu opisovala psychické problémy, ktoré v minulosti prežívala. Skúšala aj lieky, tie jej však podľa jej slov nepomohli. "Vyrozprávala som jej svoj príbeh, lekárka si však nič nepísala," uviedla Eva vo videu. "Bolo mi to divné, že si nič nepíše a len sa na mňa díva. Ona sa na mňa pozrela a vraví, že či verím v Boha," dodáva Eva s tým, že povedala, že verí.
"Ona mi povedala, že mi dá lieky, ktoré si nie je istá, či mi pomôžu. Povedala mi, že Ježiš za mňa zomrel. Že niesol všetky nemoci aj bolesti a jeho rany ma uzdravili. A že keď tohto Ježiša Krista prijmem do svojho života, tak ma uzdraví a že ma miluje," vysvetlila Jana. Psychiatričkine slová vraj prenikli hlboko do jej srdca.
Doktorka sa jej opýtala, či chce prijať Ježiša do svojho života. "Ona ma viedla jednou modlitbou a ja som prijala Ježiša do svojho života a v tom momente sa moje vnútro zmenilo na radosť. Z chrbta ako keby si mi zobral nejaký batoh tehál. Ty ho nesieš a nesieš, to boli tie starosti a trápenie. A zrazu, ako keby ten batoh niekto zobral a to bol Ježiš. Prišiel do môjho srdca a v mojom srdci bola zrazu obrovská radosť," vysvetlila. Podľa nej išlo o božiu vôľu. Od toho momentu sa vraj Eve zmenil život.
To, že v Milosti uzdravujú rozličné zdravotné problémy modlitbami, nie je až takou novinkou. Inak tomu nebolo ani počas našej návštevy stretnutia Milosti Bratislava. "Máme zdokumentované, lekársky overené uzdravenia. Aj minule som vám hovoril o tej mladej dievčine, ktorej sa počas tehotenstva natoľko oslabil organizmus, že sa jej zlomila panvová kosť. Nevedela chodiť, no po jednej modlitbe bola úplne zdravá. Robili jej aj röntgen a z toho sú záznamy, po zlomenine nie je ani stopa," povedal šokujúcu informáciu publiku pastor. Prítomní začali hlasno tlieskať.
“Keby sme o týchto veciach nehovorili, boli by sme klamári. Zamlčiavali by sme Božiu pravdu a to v žiadnom prípade neurobíme,” dodal pastor.
Nie je vraj ničím výnimočné, že ich ľudia konfrontujú s uzdravovaním. Ak to je pravda, prečo potom nejdú napríklad na detskú onkológiu a neuzdravia tam choré deti? "Takto sa s tým však nedá narábať, no nedá sa popierať ani to, že ľudia boli uzdravení v mene Ježiša a že ich diagnózy boli zmenené v dôsledku modlitby a nie v dôsledku lekárskych zákrokov," vysvetlil pastor.
Je dôležité, aby sme si my veriaci obnovili naše duchovné videnie a posilnili presvedčenie, že jedinou istou skalou vo viditeľnom svete je Božie slovo. Práve v dnešných časoch kresťanský svet prechádza veľkou skúškou, ba dokonca krízou. Boh stavia veriacich pred životné križovatky, v ktorých sa uvidí, či základom ich spôsobu myslenia a rebríčka hodnôt je Božie slovo, alebo sú iba povrchnými kresťanmi.
Pán si na to použije aj politické udalosti, ktoré ukážu, kto uprednostní lásku k Bohu a k pravde a kto miluje svet a chce sa mu zapáčiť. Za veľmi aktuálny pokladám odkaz tyatírskemu zboru, lebo čarovanie je najsilnejší duch, ktorý v súčasnosti pôsobí vo svete a ktorý determinuje kľúčové udalosti. Duch čarovania sa neuvoľňuje iba cez okultné praktiky, ale spôsobuje útlak a zotročuje ľudí aj cez svetskú kultúru alebo cez zdeformované vzťahy.
Popri budovaní cirkvi je najdôležitejšou úlohou kresťanov ničenie diablovej práce. Derek Prince vždy hovorieval, že duch čarovania je verejným nepriateľom číslo 1. Treba priznať, že je to pravda. Čarovanie je satanská sila, ktorá dokáže ľudí zotročiť a trvale ich držať pod útlakom. Podobne ako v tyatírskom zbore, aj dnes pôsobenie ducha Jezábel sprevádzajú rozdelenia, nepriateľstvá, odtrhnutia.
Časy sa však menia a aj každodenné udalosti naznačujú, že svet sa uberá zlým smerom. Kresťania si nemôžu pohodlne „vyložiť nohy“, keď vyhrali jeden zápas, lebo vojna sa ešte neskončila. Ako následok boja o „novú kultúru“ ďalej pokračuje morálno-duchovná skaza, ale myslím si, že kresťanstvo dostalo možnosť povstať a naplniť Danielovo proroctvo: „No ľudia znajúci svojho Boha sa zmenia a vykonajú hrdinstvo. A rozumní z ľudu dajú rozumieť mnohým.“ (Dan 11,32-33)
Boj s hriechom a klamstvom musíme vyhrať najprv na osobnej úrovni, čo je možné dokázať iba v úzkej spolupráci s Duchom Svätým. Neodovzdajme sa pasívne silám, ktoré vytvárajú okolnosti, lebo nás utlačia a zabránia nám v rozlete.
Keďže tento svet drží v zajatí vláda zriadená padlými bytosťami, udalosti amerických volieb vyvolali duchovné konflikty po celom svete. Mnohí mi hovorili, že po voľbách mali pokojnejší spánok. Myslím si, že takáto udalosť, ktorá ovplyvňuje budúcnosť značnej časti ľudstva, má vplyv aj na tých, ktorí priamo nepatria k danému politickému spoločenstvu.
V duchovnom svete sa duch každého človeka nachádza na niektorej strane: buď je v Božom kráľovstve, alebo v ríši Satana. Vzťah nášho ducha s Duchom Svätým sa nepreruší ani v takomto stave, ba práve naopak, v noci Pán pobáda a posilňuje nášho ducha, aby bol náš odpor voči zlému duchu úspešný.
Vyučovanie o čarovaní býva často vedome alebo nevedome zle pochopené alebo aplikované, pričom nesprávne identifikovanie ducha čarovania môže byť tiež prostriedkom čarovania. Prirodzene, v súčasnosti musíme mať svoju pozornosť stále upriamenú na Ježiša Krista a zároveň musíme dať pozor aj na vytváranie takého globálneho svetového poriadku, esenciou ktorého je čarovanie.
Globalizmus neskončil, iba sa spomalil a svojho najdôležitejšieho cieľa, ktorý je obsiahnutý v 2. žalme, sa nevzdal - chce totiž oslobodiť ľudstvo od „pút“ žido-kresťanských zjavení. Aj naďalej sú masám rôznym spôsobom vymývané mozgy. Očarovávaním národov či spoločenstiev je v dušiach ľudí ubíjané milovanie pravdy a túžba po jej hľadaní. Prvoradým cieľom čarovania je vybudovať v duši človeka milovanie klamstva namiesto milovania pravdy.
Na základe Zjavenia Jána vieme, aký je konečný výsledok čarovania a to, že vedie k rozdeleniu cirkvi na pravú a falošnú. Kresťanský svet sa nenachádza iba vo vojne, ale stojí na križovatke, kde sa oddeľuje dobro od zla, pravda od klamstva a svätosť od bezbožnosti.
Musíme chodiť s Pánom tak, aby nás Duch Svätý doviedol k podielu na tomto triumfe. „A anjelovi zboru v Tyatíroch napíš: Toto hovorí Syn Boží, ktorý má svoje oči ako plameň ohňa, a ktorého nohy sú podobné mosadzi: Znám tvoje skutky aj tvoju lásku aj službu aj vernosť aj trpezlivosť aj tvoje skutky, aj tie posledné, ktorých je viac ako prvých. Ale mám niečo málo proti tebe: že necháš ženu Jezábel, ktorá hovorí o sebe, že je prorokyňou, učiť a zvádzať mojich sluhov, aby smilnili a jedli obetované modlám. A dal som jej čas, aby učinila pokánie zo svojho smilstva, ale neučinila pokánia. Hľa, ja ju hodím na ležisko i tých, ktorí cudzoložia s ňou, do veľkého súženia, keď neučinia pokánia zo svojich skutkov. I jej deti pobijem smrťou, a zvedia všetky zbory, že ja som, ktorý spytujem ľadviny a srdcia, a dám vám jednému každému podľa vašich skutkov. Ale vám hovorím, aj ostatným v Tyatíroch všetkým, ktorí nemajú toho učenia, a ktorí nepoznali hlbín satanových, ako hovoria: Nevkladám na vás iného bremena. Avšak čo máte, držte, dokiaľ neprídem. A tomu, kto víťazí a kto ostríha až do konca moje skutky, tomu dám moc nad pohanmi - a bude ich pásť železným prútom; ako hrnčiarske nádoby budú roztrieskaní - ako som i ja prijal od svojho Otca, a dám mu rannú hviezdu.
Ježiš sa tomuto zboru predstavil ako ten, ktorého oči sú ako plameň ohňa a nohy ako žeravá mosadz. Duch Svätý nás týmto upozorňuje, že práca každého jedného z nás, ktorú konáme v Pánovi, prejde skúškou ohňa.
Apoštol Pavol nás vyzýva k tomu, aby sme po svojom znovuzrodení žili a konali na základe viery v Božie slovo. Skutky, ktoré sú vykonané iba na základe dobrých úmyslov a túžob, nie sú trvalé hodnoty, lebo nie všetky naše úmysly a ciele sú v súlade s Božím slovom.
Bohabojní veriaci sa podriadia Božiemu slovu, lebo vedia, že ono je nositeľom Pánovej prítomnosti, prirodzenosti, sily, viery a že neviditeľné veci sa dajú uchopiť len v ňom. Nebo a jeho požehnanie vo viditeľnom svete sprítomňuje Božie slovo, preto sa viera zakladá práve na ňom.
Výnimočnosť Božej moci je v tom, že Boh dokáže svojím slovom povolať do existencie to, čo neexistuje. Ľudská reč je často iba akustickým zážitkom - naše slová iba pomenúvajú veci a existenciu niečoho, ale nie sú schopné ju utvoriť. To je veľký rozdiel medzi slovom Boha a človeka.
Reč Boha je omnoho viac ako len akustický prejav, lebo spolu so Slovom sa vyleje aj Jeho Duch, ktorý veci uskutoční. Preto je veľmi dôležité, aby naša viera mala jasný obsah, aby bola založená na sile Božieho zjavenia. Naše modlitby budú mocnejšie, keď naše prosby predložíme na základe Božieho slova, lebo odvolaním sa na Božie zasľúbenia sa vierou postavíme na Božiu stranu.
Sväté Písmo ako forma Božieho slova obsahuje odpovede na naše potreby a riešenia na naše problémy. Biblia je dar Božej milosti, ktorej autorom je Duch Svätý, skrze ktorého k nám hovorí Boh.
Odkaz tyatírskemu zboru okrem ohnivého plameňa, vychádzajúceho z očí Ježiša Nazaretského, spomína aj Jeho nohy, ktoré pripodobňuje žeravému, lesklému kovu. Nohy znamenajú víťazstvo nad nepriateľom a panstvo nad ním. Ježiš je ten, kto naplnil zasľúbenie Praevanjelia - pošliapal hadovi hlavu.
Hlavnou činnosťou ducha Jezábel je čarovanie a sexuálna nemravnosť. Čarodejníkov, ktorí vystupujú v Biblii, môžeme zaradiť do troch kategórií. Do prvej patria tí, ktorí sa snažili skrze svoju okultnú činnosť dostať ľudí, spoločenstvá, dokonca aj sily prírody pod svoj útlak a riadenie. Títo mágovia sa nadprirodzenou silou a mocou získanou od Satana snažili zabrániť ľuďom v poznaní Boha. Je všeobecne známe, že tento druh čarovania sa veľmi rozšíril v Afrike, ale okultné praktiky sú čoraz populárnejšie aj v Európe. Čarovanie je vždy nástrojom útlaku, jeho cieľom je kontrola nad ľuďmi a materiálnymi hodnotami. Jeho obete strácajú svoju identitu. Čarovanie drží ľudí v duchovnom útlaku a zabraňuje im spoznať evanjelium.
Duchovný zápas medzi Mojžišom a Jannesom a Jambresom potvrdzuje, že Boh skrze svojich pomazaných ľudí láme moc čarovania nad ľuďmi alebo spoločenstvami. Útlak ako aj vyslobodenie prebiehajú súčasne na viacerých úrovni...
Zistiť mieru ľudskej dospelosti alebo infantilnosti nie je veľká veda - je to celkom jednoduché. Všetci vieme, ako sa správa dieťa, a občas sa stane, že pri určitom správaní dospelého človeka odznie veta: „Správaš sa ako malé dieťa.“ Áno, existuje detské správanie, ktoré dospelému človeku neprislúcha, preto je dobré tieto oblasti odhaliť, posvietiť si na ne a predovšetkým zmeniť ich, čo nemusí byť až také ťažké.
Mám obavu, že tento pojem nemáme príliš radi, ale pocit zodpovednosti je skutočne jedným z hlavných ukazovateľov mužnosti. Malé dieťa zodpovednosť necíti a ani ju nemá. Hovoríme tu o zodpovednosti voči ostatným a znovu musíme spomenúť oblasti, v ktorých sa má zodpovednosť prejaviť, a to sú rodina, robota, cirkev a spoločnosť. Zodpovednosť znamená uvedomiť si, že akékoľvek správanie, akýkoľvek skutok má priamy alebo nepriamy vplyv na fungovanie štruktúr spoločnosti a to v dobrom i v zlom. Ničenie a zneužívanie týchto štruktúr je zlé, ale zlá je aj pasivita.
Je smutné vidieť, ako ľudia, špeciálne muži, ktorým zodpovednosť nie je práve vlastná, napĺňajú svoj život hlúposťami. Aké by bolo skvelé, keby s rovnakou oduševnenosťou, s akou fandia svojmu obľúbenému futbalovému klubu, slúžili Ježišovi. Krásne by bolo aj to, keby poznali Bibliu ako poznajú históriu týchto klubov - so všetkými ich úspechmi a protagonistami.
Už starí Rimania kričali: „Chlieb a hry.“ Dnes by bolo treba toto heslo trochu upraviť na: „Pivo a hry“. Zábava sa pre ľudí môže stať taká dôležitá, že nevidia a neriešia problémy, ktoré ich obklopujú.
Nie sme proti humoru a zábave, ale ak by to mala byť hlavná náplň života, tak to nie. To dieťa sa hrá, ale jeho hry sú vynikajúcou prípravou na skutočný život, ktorý potom príde.
Závislosti celkom spoľahlivo infantilizujú a sú schopné zničiť úplne všetko. Platí tu, že čím je závislosť ťažšia, tým väčšie je zničenie, ale aj závislosti, ktoré nie sú viditeľné, majú zničujúci dopad na srdce človeka, lebo ho zotročujú, obmedzujú jeho silu, krivia charakter a kalia vzťah s Bohom. Sloboda je lepšia.
Opakom toho je nihilizmus, prežívanie zo dňa na deň, prešľapovanie na mieste. Zlé na tom je, že nihilista chce zobrať nadšenie a vietor z plachiet aj tým, ktorí chcú niečo robiť. Je jasné, že treba niečo robiť, je jasné, že práce je veľa. Treba bojovať proti zlu a usilovať sa o posilnenie vlády Božieho kráľovstva na zemi.
Je dobré pripomenúť, že aj v oblasti vízií môžeme hovoriť o miere rozvinutosti. Niekto nemá víziu žiadnu, je iba ťahaný sledom udalostí, niekto má víziu malú, ktorá sa týka iba jeho a jeho rodiny, ale nájdu sa aj takí hrdinovia, ktorí majú vízie veľké a chcú zmeniť svet. Pripomínam, že Ježiš bol vizionár. Presne vedel, aký je cieľ jeho pobytu na zemi, často o tom hovoril a nenechal sa nijakým spôsobom zastaviť alebo odviesť od cieľa.
Precitlivelosť - často o niekom povieme: „To je taký citlivý človek.“ Toto hodnotenie však môže byť falošné. Citliví sme predsa všetci. Každá ľudská bytosť má svoje citové prežívanie, rozdiel je však v tom, ako svoje emócie spracovávame. Pri dieťati je dovolené, aby dávalo priechod emóciám - rýchlo sa nahnevalo, urazilo, plakalo, áno, niekedy aj zúrilo. Ale dospelý? Ten by mal vedieť svoje emócie ovládať, nedať im priechod pri svojom správaní a nemal by dovoliť, aby formovali jeho vnútorný život, veď nechodíme podľa pocitov, ale vierou. Preto jeden z najspoľahlivejších barometrov miery dospelosti človeka je to, ako sa uráža, ako sa nafučí. Nielenže je to nepekné a trápne, ale horkosť, urážka a hnev trestajú predovšetkým človeka samotného.
Veľkorysosť a šľachetnosť sú vlastnosti, ktoré nájdeme u ľudí skutočne vnútorne vyzretých. Hanblivosť nie je nič iné ako strach z ľudí. Hanblivosť nás predsa nemôže zastaviť v tom, aby sme slúžili Pánovi. „Lebo sa nehanbím za evanjelium Kristovo, lebo je mocou Božou na spasenie každému veriacemu, Židovi predne i Grékovi.“ (Rim 1,16)
Dávaš alebo pýtaš? To je veľká otázka. Dieťa pochopiteľne pýta, stále mu treba niečo dávať, či už sú to základné životné potreby alebo starostlivosť. Dieťa si vyžaduje pozornosť a lásku a, naopak, dospelý je tu na to, aby dával. „Blahoslavenejšie je dávať ako brať,“ hovorí Božie slovo. Dnes sa posilňuje vo svete mentalita nárokovania - ľudia si pýtajú a pýtajú a štát sľubuje. Žiaľ, aj v cirkvi sú jednotlivci, ktorí namiesto toho, aby dávali, čakajú, že dostanú - čakajú finančnú podporu, vyžadujú si pozornosť, čas, očakávajú pochvalu a chcú, aby ich ľudia mali radi. Niekedy sa zdá, že je to až patologické. Ak niekto prehlási: „Tu ma nikto nemá rád“ alebo „Snažia sa ma tu zničiť“, naznačuje, že trpí paranojou. Ak niekto v cirkvi buchne dverami so slovami: „Tu nieto lásky“ alebo „Nikto mi tu nerozumie a nikto ma tu nevie oceniť“, prezrádza o sebe, že je malé dieťa vo veľkom tele.
Dieťa je burič. Každý pozná, čo je to detský vzdor. Dieťa sa odúva, nafukuje a niekedy povie: „Nie!“ dokonca aj na otázku, či chce žuvačku. Rodičia majú náročnú úlohu dieťa z tohto vzdoru vyviesť. Dospelý sa musí naučiť podriaďovať sa, lebo bez podriadenosti nič nefunguje, veď veľkosť Božieho Syna je v tom, že sa dokonalo podriadil Otcovi. Aj Písmo hovorí, aby sme sa podriaďovali jedni druhým. „Podriaďujúc sa jedni druhým v bázni Božej.“ (Ef 5,21) Všimnime si, ako pozitívne v Biblii vystupujú rímski vojaci. Stotník pochopil, že moc Pána Ježiša Krista na zemi sa prejavuje vďaka Jeho podriadenosti Bohu, ktorý je v nebi.
Znášať zlé - je znakom mužnosti. „Spolu so mnou znášaj utrpenie ako dobrý vojak Ježiša Krista.“ (2Tim 2,3) „Mužný duch znáša svoju nemoc; ale zroneného ducha kto unesie?“ (Prísl. 18,14) Prečo? Lebo, žiaľ, so zlom sa stretávame. V živote dostaneme mnohé rany. Deti sa od zlého snažíme chrániť, ale dospelí mu musia čeliť.
Kto drží vlastný jazyk na uzde, je skutočný muž. Nekonečný prúd hlúpostí, vulgarizmov, narážok, urážok, podrývačných rečí alebo ohovárok nesvedčí o skutočnej zrelosti. Na druhej strane, ak niekto mlčí a nevie sa vyjadriť ani vtedy, keď treba, tiež to nie je dobré.
Jednou z hlavných príčin infantilizmu je to, že nám chýbajú nasledovaniahodné vzory. Mužnosť a zrelosť sa dnes nenosia. Svet skutočne čaká na to, aby sa objavilo viac rozumných a hlavne angažovaných mužov. Našimi vzormi nie sú hrdinovia zo seriálov, ale hrdinovia z Biblie a, samozrejme, predovšetkým Ježiš Kristus. Ježiš je skutočný hrdina, skutočný muž. Taktiež sú našimi vzormi apoštoli, tí rozhodne neboli infantilní.
Ďalšou príčinou, ktorá zabraňuje rozvoju osobnosti, sú náboženské systémy. Nehovoríme tu o biblickej viere, ktorá charakter človeka formuje pozitívne, ale o hierarchicky postavených náboženských systémoch, kde dochádza k utláčaniu osobnosti tým, že nad jeho dušou panujú ľudia, ktorí uchvátili v tomto systéme pozíciu, a tak panujú nad vôľou obyčajných ľudí, presviedčajúc ich, že Božia priazeň, milosť a odpustenie hriechov sú závislé od nich.
Manipuláciou máme na mysli správanie, keď jeden človek druhému vnucuje svoju vôľu. Tu treba zdôrazniť, že táto ľudská vôľa je v rozpore s vôľou Božou. Boh tiež chce presadiť v našom živote svoju vôľu, no v žiadnom prípade nejde o manipuláciu, ale o realizáciu spravodlivosti a pokoja. Nelegálne panovanie človeka nad človekom vnucovaním vlastnej vôle je našou každodennou skúsenosťou.
Manipulácia je čarovanie, pričom ide o duchovnú silu, a preto by si mal každý kresťan vytvoriť citlivosť a rozoznať, kedy ide o manipuláciu a kedy o presadenie zdravého názoru správnou, legálnou cestou. Prečo? Lebo sa deje odrezávanie od Božej vôle, na čo sa, samozrejme, Všemohúci veľmi hnevá.
Zanechať detstvo a vyslobodiť sa z infantilizmu vôbec nie je ťažké. Často sa hlúpo správame iba preto, že si to ani nevšimneme. Ak ste dospeli k názoru, že niektorá z vyššie uvedených oblastí zostala vo vašom živote nerozvinutá, potom je čas na pokánie, na zmenu. Treba uvážiť, aké zmeny majú prebehnúť, rozhodnúť sa a konať inak. Napríklad, je možné sa rozhodnúť neurážať sa, nedať priechod hnevu alebo nezostať servilným. Kombinácia rozhodnutia a pobožnosti donáša dobré výsledky, špeciálne, ak sa vieme naplniť Duchom Svätým.
Je dobré o mužnosti hovoriť a stretávať sa s priateľmi, ktorí chcú a majú záujem, aby sa ich charakter rozvíjal a oceňujú hodnoty ako sú česť, priamosť, dodržanie slova a znovu zopakujme - mužnosť. Je to dôležité zvlášť dnes, kedy sa cirkvi začínajú niesť na čudnej vlne, kde je vyzdvihovaná ležérnosť, nedbanlivosť, imidž a pátos.
Po celom svete sú mnohotisícové stretnutia veriacich ľudí, ktorí hudbou a piesňami vyjadrujú svoj vzťah k Bohu. Spievajú ich ľudia bez rozdielu rasy, veku, či pôvodu - dôležitý je postoj ich srdca.
Hudba otrokov bola takmer celá odvodená z africkej hudby. Jeden z prvých impulzov pre rozvoj černošskej hudby v Amerike bola túžba otrokov spievať si pri práci, čo bolo znovuprejavením starej, dlhoročnej africkej tradície.
Dôležitý element, ktorý sa nachádza vo väčšine černošskej hudby, je výskyt sociálnej kritiky, posmechu a protestu. Dôležitý vplyv na rozvoj tejto hudby malo kresťanstvo. Černošskí obyvatelia sa ako otroci mohli zúčastňovať kresťanských bohoslužieb. Otroci žijúci na vidieku obvykle zostávali po pravidelných bohoslužbách v cirkvi, alebo v „praise houses“ (modlitebné domy) na plantážach a spievali a tancovali. Ich majitelia im však nedovoľovali tanec a hranie na bubny, ako to bolo zvykom v Afrike.
Texty černošských spirituálov boli úzko spojené so životmi svojich autorov - otrokov. Zatiaľ čo sa pracovné piesne zaoberali len každodenným životom, spirituály boli inšpirované príbehmi zo Starého zákona (napr. Daniel v jame levovej alebo Dávidovo víťazstvo nad Goliášom, či Božia úloha vo vyvedení svojich detí z otroctva v Egypte), ale aj Ježišom Kristom a jeho dobrou správou, evanjeliom (angl. gospel).
Gospelová hudba je jednou zo štyroch najdôležitejších oblastí hudobnej tvorby, ktoré povstali z afroamerickej kultúry v priebehu 20. storočia. Gospelová hudba sa sformovala ako výsledok zmeny rovnováhy medzi černochmi narodenými na severe a tými, ktorí sa narodili na juhu. V priebehu povojnových rokov, kedy bola v platnosti rasová segregácia Jima Crowa, bol posilnený rozdiel medzi černošským a belošským kresťanstvom na juhu. To spôsobilo, že južné černošské kresťanstvo si uchovalo svoju odlišnosť. Na severe však mala slobodná černošská komunita úplne iný prístup. Slobodní severania prevzali iniciatívu vo formálnom organizovaní černošského náboženského života a založili prvé černošské zhromaždenia na konci 18. storočia.
Gospeloví speváci zapájajú široké spektrum vokálnych techník a farieb, aby urobili svoju hudbu emocionálne podmanivou a vtiahli do nej svojich poslucháčov. Gospelová hudba zdôrazňuje individuálny výraz cez improvizáciu a spontánnu tvorivosť.
tags: #krestanske #spolocenstvo #milost #temy