Ako naznačuje staré známe: „Iný kraj - iný mrav“, na východnom Slovensku sa žije opäť trošku inak, ako v predchádzajúcich oblastiach. Okrem závideniahodnej prírody sa prejavujú špecifiká tejto oblasti aj v iných smeroch.
Vianočné tradície na východnom Slovensku
Štedrovečerná večera: Príprava a priebeh
Štedrý večer je vyvrcholením adventu a príprav na Vianoce. Na východnom Slovensku, rovnako ako aj v iných častiach krajiny, má štedrovečerná večera svoje pevné miesto a rituály.
Príhovor, modlitba a oplátky
Vo väčšine rodín sa pred samotnou večerou zíde celá rodina za stolom, kde sa povie krátky príhovor. Nasleduje spoločná modlitba, v ktorej rodina ďakuje za všetko, čo počas roka prežila. Po modlitbe sa večera tradične začína oplátkami s medom.
Lokálne zvyklosti pred polievkou
Okrem oplátok s medom sa v rôznych oblastiach východného Slovenska dodržiavajú aj ďalšie zvyklosti. Zvykom je tiež zjesť kúsok chleba so soľou (napr. Spišská Nová Ves), kúsok chleba s cesnakom a medom (napr. Bardejov), či najskôr zjesť oplátku s medom a potom chlieb s cesnakom (napr. Rožňava).
Vianočná polievka - kapustnica
Po zahájení večere nasleduje polievka. Najčastejšie pripravovanou a konzumovanou vianočnou polievkou je kapustnica, v ktorej sú huby a klobása. V okolí Trebišova sa pripravuje táto kapustnica s paradajkovým pretlakom a ryžou, ku ktorej sa podáva zemplínsky biely koláč a poprípade podľa chuti kyslá smotana.
Hlavné jedlá a záver večere
Po polievke sa zvyknú podávať pirohy plnené zemiakmi, ku ktorým sa podáva šošovicový alebo fazuľový prívarok a následne sa podáva kapor, či filé so zemiakovým šalátom. Inou možnosťou sú pirohy a k tomu ryba - okrem kapra je to často pstruh.
Miestami sa tiež vyskytujú rezne so zemiakovým majonézovým šalátom. V niektorých oblastiach, ako napríklad v okolí Rožňavy, sa pri sviatočnom stole konzumuje tiež zajac alebo morka s lokšami a kapustou.
Viaceré rodiny po kapustnici zvyknú jedávať pirohy plnené bryndzou, cibuľkou, zemiakmi a syrom, a po nich následne jedávajú hrachovú polievku, a až po nej vianočnú rybu. Tá však nemusí byť iba vyprážaná, veľmi často sa vyskytujúcim je pečený kapor so zemiakovým šalátom.
Ako posledné sa podávajú lokše s makom (napr. Spišská Nová Ves), opekance s tvarohom a maslom (napr. Trebišov) alebo bobáľky s makom (pupáčky s makom).
K slávnostnej štedrej večeri patrí samozrejme dobré vínko, v ktorého sprievode sa vychutnáva večera už od prvotného prípitku. Počas večere osvetľujú stôl sviečky, alebo iba malé svetlo nad sporákom.
Ak v rodine nie sú veľmi netrpezlivé deti, po dojedení sviatočnej večere sa za stolom posedí ešte chvíľa v príjemnej vianočnej atmosfére.
Východniarske vianočné zvyklosti
Niektorí ľudia pred Vianocami zvyknú striktne dodržiavať adventný pôst. V Štedrý deň ráno zvyknú chodiť muži vinšovať radostné a pokojné sviatky.
Pred večerou sa všetci členovia rodiny od najstaršieho po najmladšieho umyjú vo vode, v ktorej sú hodené mince, aby boli všetci zdraví a bohatí. Vo zvyku je tiež dávať chlieb a peniaze pod obrus, na zabezpečenie dostatku peňazí a jedla na ďalší rok.
Zaužívaným zvykom je taktiež rozrezanie jablka, ktoré ukáže zdravie rodiny v najbližšom roku, či šupina z kapra putujúca do peňaženky.
Pri stole sa zhodnotí celý rok, rodina sa pomodlí a spievajú sa vianočné piesne. Počas týchto úkonov sa nesmie odísť od stola. Dievčatám sa kreslí na čelo medový krížik, aby ich chlapci ľúbili. Pri štedrovečernom stole nesmie tiež chýbať jeden tanier navyše, ktorý symbolizuje tých, ktorí sa nemohli zúčastniť štedrej večere, alebo zosnulých.
Pravoslávne Vianoce
Niektorí ľudia slávia Vianoce až 6. januára. Rodiny oslavujúce pravoslávne Vianoce jedávajú cesnak s oplátkou a medom, pirohy s kapustou, kapustnicu s hubami a fazuľový prívarok so zemiakmi v šupke.
Štedrý deň je striktne pôstny a stromček sa zdobí zvyčajne až v sviatočný deň. Pečie sa zvyčajne približne týždeň pred sviatkami.
Podľa tradícii by sa malo pred večerou vykonávať spoločné umývanie tváre a rúk v rieke, no mnoho ľudí tento zvyk už nedodržiava. Zvyky, ktoré dodnes zostali sú napr. slama pod stolom alebo reťaz okolo stola, aby rodina držala pokope.
Trebišov a jeho vianočné špecifiká
Ako už bolo spomenuté, v okolí Trebišova sa kapustnica pripravuje s paradajkovým pretlakom a ryžou a podáva sa s zemplínskym bielym koláčom.
Vianoce na východnom Slovensku
Veľkonočné tradície na východnom Slovensku
Na východnom Slovensku je Veľká noc sviatkom, ktorý spája kresťanskú vieru, rodinné tradície a ľudový folklór. Od nočných liturgií v rusínskych dedinách, cez oblievačky s vedrami vody, až po baránky z cesta a domáce klobásy, každý región oslavuje sviatky po svojom.Význam a symbolika svätenia jedál
Svätenie jedál je obrad, ktorý má hlboké korene v histórii a symbolizuje ukončenie pôstneho obdobia a začiatok osláv víťazstva nad smrťou. Samotný obrad požehnania dáva veciam zmysel na základe viery a vyjadruje vzťah človeka k svetu v jej svetle.
Posvätením jedál kňaz zdôrazňuje vzťah k Bohu a k veciam okolo nás, ktoré sú považované za Boží dar. Kňazmi požehnané prvé popôstne jedlá mali zaručiť, že konzumentovi neuškodia. Požehnanie jedál symbolizuje aj to, že veriaci majú po stretnutí so zmŕtvychvstalým Ježišom Kristom pri eucharistickom stole pokračovať doma hostinou lásky.
Priebeh svätenia jedál v Košiciach
V Košiciach, podobne ako v iných mestách a obciach na východnom Slovensku, sa svätenie jedál koná tradične na Bielu sobotu alebo Veľkonočnú nedeľu.
Dóm sv. Alžbety: Na Bielu sobotu sa svätenie koná v popoludňajších hodinách, zvyčajne v intervaloch od 15:00 do 16:30. Na Veľkonočnú nedeľu sa svätenie koná v skorých ranných hodinách, napríklad o 6:45 a 8:15.
Kostol Kráľovnej Pokoja: Svätenie sa koná v sobotu o 15:00 a v nedeľu po svätej omši o 7:00.
Kostol Ducha Svätého: Svätenie sa koná v sobotu o 15:30.
Obsah veľkonočného košíka
Veľkonočný košík je symbolom hojnosti a obsahuje rôzne tradičné jedlá, ktoré majú svoju vlastnú symboliku.
| Jedlo | Symbolika |
|---|---|
| Paska | Sladký okrúhly chlieb, symbolizujúci Ježiša Krista, Chlieb života. |
| Vajíčka | Symbol nového života a vzkriesenia. |
| Šunka a klobása | Symbol hojnosti a radosti. |
| Chren | Symbol horkosti Ježišovho utrpenia. |
| Soľ | Symbol očistenia a ochrany pred zlom. |
| Sladkosti, bábovka | Symbolizujú radosť a oslavu. |
| Cvikla, chren | Symbolizujú zdravie a silu. |
Zvykom je, že nič z toho, čo zostane, nevyhadzovať do koša. Zvyšky posväteného jedla, ktoré sa nespotrebujú, ľudia zakopávajú do zeme alebo spaľujú, aby podľa zvyku nemohli byť zneužité pri čarovaní.
Obrad svätenia
Počas obradu kňaz požehnáva jedlá v košíkoch a modlí sa za zdravie a požehnanie pre všetkých, ktorí ich budú konzumovať. Kňaz v úvode požehná aj ľudí, ktorí budú tieto pokrmy jesť a v modlitbe prosí, aby sa raz zišli pri sviatočnom stole aj na nebeskej hostine.
Veľkonočné tradície na východnom Slovensku
Veľká noc na východnom Slovensku je sviatkom, ktorý spája kresťanskú vieru, rodinné tradície a ľudový folklór. Oblievačky a šibačky patria medzi najznámejšie zvyky.
- Medzev: Zakopávanie kraslice pod ovocný strom, symbolizujúce nový život a nádej na bohatú úrodu.
- Zemplín: Na Zelený štvrtok sa tradične varia pirohy plnené kapustou, tvarohom či lekvárom. Na sviatočnom stole nechýba domáca klobása, cvikla s chrenom, vajíčka, hrudka a paska.
- Prešov a okolie: Silný vplyv gréckokatolíckej cirkvi, sviatky vrcholia nočnou paschálnou liturgiou.
- Zborov pri Bardejove: Stráženie Božieho hrobu, dobrovoľníci sa striedajú pri hrobe od Veľkého piatku až do večernej veľkonočnej vigílie.
- Levoča, Spišská Nová Ves, Žehra: Na Veľký piatok sa konajú krížové cesty, niekde aj s hercami v historických kostýmoch.
- Rusínske a ukrajinské oblasti: Vrcholom sviatkov je veľkonočná nočná liturgia, po ktorej sa svätia košíky s jedlom pod holým nebom.
Najmä na Zemplíne sa v pondelok uskutočňujú veľkolepé oblievačky, kde chlapci oblievajú dievčatá nielen vedrami vody, ale hádžu ich do potokov či oblievajú vodou zo studne.
