Kristus miesto ukrižovania: Golgota

„Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali ho“ (Luk 23,33). „Ježiš, aby posvätil ľud svojou krvou, trpel za bránou“ (Žid 13,12).

Ukrižovanie a smrť Ježiša Krista pripadá na Veľký piatok, ktorý bol dňom príprav židovských veľkonočných sviatkov, ktoré pripadali na Sabbath, teda sobotu.

Adam a Eva boli vyhnaní z raja pre prestúpenie Božieho zákona. Kristus, náš Zástupca, mal trpieť za ohradou Jeruzalema. Slová „Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou,“ majú hlboký význam (Gal 3,13).

V kresťanskej teológii sú smrť a zmrtvýchvstanie Ježiša Krista najdôležitejšími udalosťami, základmi kresťanskej viery, ktoré sú pripomínané Veľkou nocou. Ježiš bol popravený ukrižovaním, teda tým najhorším spôsobom, akým mohol byť človek v staroveku potrestaný.

Ako prezrádzajú historické dokumenty, ukrižovanie bolo v Rímskej ríši celkom bežným trestom používaným najmä u otrokov. Z histórie je známe, že rímsky konzul Publius Rupilius dal po vyhratej bitke s otrokmi pribiť na kríže viac než 20-tisíc povstalcov.

Je potrebné pripomenúť, že bičovanie bolo také brutálne, že viacerí neprežili ani tento predstupeň popravy. Potom bol odsúdený prinútený niesť horizontálnu časť kríža (latinsky patibulum) na popravisko.

Ani tu sa neprejavovalo milosrdenstvo, skôr naopak. Sú známe prípady, že rímski vojaci týrali obete vytrhnutím jazyka, vypichnutím očí a podobne. Na mieste ukrižovania bola pripravená vertikálna časť kríža, pevne zasadená do zeme.

Tam sa odsúdený vyzliekol donaha a vojaci ho pribili alebo uviazali na zápästiach na patibulum. V tomto momente už išlo o kríž, na ktorom bol zločinec pribitý aspoň troma klincami - dvoma na rukách a jedným alebo dvoma na nohách. Ruky sa priklincovali skôr cez zápästia ako cez dlane. Pod chrbtom mohol byť na kríži výčnelok, na ktorom mohol ukrižovaný nájsť chvíľkovú oporu.

Popri nesmiernej fyzickej bolesti bývali obete vystavené aj výsmechu a ponižovaniu od vojakova kohokoľvek v blízkosti. Kameňovanie a opľúvanie neboli zriedkavosťou. Smrť prichádzala niekedy rýchlo, po minútach alebo hodinách, inokedy pomaly, po troch alebo štyroch dňoch. Sú známe prípady, že odsúdenci vydržali aj deväť dní. Krvácanie a nedostatok tekutín spôsobovali dehydratáciu. Dá sa povedať, že človek na kríži sa pomaly dusil.

Sú známe prípady, že rímski vojaci týrali obete vytrhnutím jazyka, vypichnutím očí a podobne. Na mieste ukrižovania bola pripravená vertikálna časť kríža, pevne zasadená do zeme.

Kríž v tvare písmena T bol zvaný crux commisa. Najčastejším materiálom kríža bolo zrejme drevo ako najlacnejšia dostupná surovina. Bolo by asi priveľmi odvážne odhadnúť, aké parametre mal typický kríž, keďže v rôznych regiónoch a v rôznych dobách sa menili „štandardy“ pre mučiace nástroje a kríž nebol výnimkou.

Ukrižovanie ako druh vykonania popravy zakázal prvý kresťanský cisár Konštantín Veľký začiatkom 4. storočia, konkrétne v roku 337. Aj vďaka nedávnemu filmu Mlčanie od režiséra Martina Scorseseho sme si pripomenuli, že v 16. storočí takto popravovali kresťanských misionárov v Japonsku. Žiaľ, aj v posledných storočiach sú známe prípady ukrižovania, napríklad v Barme alebo počas prvej a druhej svetovej vojny. V 21.

Kríž ako symbol spásy prešiel v kresťanstve svojím dlhým vývojom. V prvých štyroch storočiach kríž nebol pre kresťanov objektom verejnej úcty alebo uctievania. Ak by sme mali byť striktní vo vzťahu k prvým písomným zmienkam o kríži so zobrazením Ježiša Krista ako objekte kresťanskej úcty, tak by sme museli navštíviť Narbonne v južnom Francúzsku v 6. Odvtedy sa kríž verejne a z pohľadu Cirkvi oficiálne uctieval vo všetkých krajinách, kde žili kresťania.

Tento týždeň máme Veľkonočné sviatky, kedy si kresťania po celom svete (katolíci a protestanti teraz, pravoslávni o týždeň neskôr) pripomínajú ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.

Golgota - miesto ukrižovania

Golgota (gréc. Γολγοθᾶ; aram. גלגלתא - Gulgalta; lat. Calvaria - Kalvária) v preklade znamená Lebka. Je to miesto na ktorom bola 3. apríla roku Pána 33 ukrižovaná nekonečná Láska - Bohočlovek Ježiš Kristus.

Vlastným menom Kalvária sa označuje miesto v Jeruzaleme, kde bol ukrižovaný Ježiš Kristus. Všeobecným podstatným menom kalvária sa pomenúva umelecké stvárnenie umučenia a ukrižovania Ježiša Krista.

Poloha Golgoty sa traduje od staroveku. Podľa starej kresťanskej tradície, ktorú spomína už v 3. storočí Origenes, odvolávajúc sa na staršiu tradíciu židovskú, Spasiteľov Kríž bol vztýčený nad lebkou (hrobom) prvého človeka - Adama.

Skalná hora Golgota bola neskôr zabudovaná do vnútra Baziliky Božieho Hrobu, v ktorej sa dodnes nachádza. V súčasnosti zo skalnej hory Golgoty zostal asi 7 m dlhý, 3 m široký a 4, 80 m vysoký kus skaly.

Ako bolo už uvedené vyššie, podľa starodávnej kresťanskej tradície Spasiteľov Kríž bol vztýčený nad hrobom prvého človeka - Adama.

Golgota v Bazilike Božieho hrobu

Pútnik, ktorý bol v Jeruzaleme v Bazilike Božieho Hrobu si asi všimol pod Golgotou kaplnku Adama a v nej skalu puknutú zhora nadol. Keď sprievodcovia vysvetľujú symboliku tejto puknutej skaly, hovoria, že cez túto puklinu stekala krv nášho Pána Ježiša Krista sem do hrobu prvého človeka - Adama, na jeho lebku, ako znamenie vykúpenia celého ľudstva.

Vo svete je veľmi známe Turínske plátno, ktoré je v súčasnosti uchovávané v Kaplnke Svätého plátna v Turínskom dóme. Turínsky dóm (iné názvy: Turínska katedrála, Katedrála Svätého Jána Krstiteľa, po taliansky Duomo di Torino, Cattedrale di San Giovanni Battista), je kostol zasvätený Svätému Jánovi Krstiteľovi.

Hlavný kostol v Turíne v Taliansku bol postavený v rokoch 1491-1498. V priechodoch pod kostolom možno vidieť artefakty, ktoré súvisia s Turínskym plátnom, alebo video s inými historickými artefaktami.

Prvý vedecký výskum plátna sa uskutočnil 9. - 13. 10. 1978. Na projekte sa zúčastnilo 40 vedcov z USA a Talianska. Boli to väčšinou protestanti, traja židia, šiesti agnostici a štyria katolíci.

Výsledky výskumu obsahujú tisíce fotografií, asi tisíc chemických testov, vzoriek, počítačovú multispektrálnu analýzu, röntgenovú fluorescenciu, termografiu, mikrodenzitometriu, laserovú spektografiu a iné.

Plátno je veľké 4,36 x 1,1 m. Je utkané z ľanu a nepatrnej prímesi bavlny. Tento spôsob tkania bol rozšírený na prelome letopočtu v Malej Ázii.

Znalecké posudky tvrdia, že ide o telo dospelého muža s bradou, fúzmi a vlasmi siahajúcimi až po plecia, vysok´ho 175 - 180 cm, vážiaceho 75 - 81 kg, s dobre vyvinutým svalstvom. Jeho vek odhadujú vedci na 35 - 40 rokov.

Smrť nastala niekoľko hodín pred uložením mŕtveho do plátna. Telo bolo položené v dĺžke na jednu polovicu plátna a druhá polovica bola naň preložená ponad hlavu.

S plátnom bolo telo v kontakte niekoľko hodín, ale nie viac ako tri dni. Telo bolo stuhnuté, s hrudníkom extrémne napnutým na nadýchnutie, so zdvihnutým nadbruším a vpadnutým podbruším, čo je typické pri zavesení za ruky.

K tomu možno pridať charakteristické rany na zápästiach a stopy cícerkov po stekaní krvi z rozpätých ramien v smere gravitácie. Poloha chodidiel a rany na nich svedčia o tom, že nohy boli pribité jedným klincom, a to s ľavou nohou preloženou cez pravú. Rany spôsobené ukrižovaním vedú cez zápästia.

Presný počet rán po bičovaní sa nedá určiť, lebo niektoré splývajú a niektoré sú nezreteľné. Môže ich byť 80 až 120.

Na pravej strane, medzi piatym a šiestym rebrom je stopa po oválnom otvore veľkom 4,4 x 1,1 cm. Spôsobený bol zrejme kopijou. Všetci lekári, ktorí plátno skúmali, sa zhodujú v tom, že ide o posmrtnú ranu, súdiac podľa relatívne malého množstva krvi, jej tmavšieho sfarbenia, väčšej viskozity a veľkého množstva posmrtného séra.

Obraz na plátne úplne verne zobrazuje skutočnosť. Veriť, že je možné umele vytvoriť takýto obraz v stredovekých podmienkach, by vyžadovalo oveľa väčšmi veriť v zázračné schopnosti umelca.

Kristova krížová cesta

Kristova krížová cesta, známa aj ako Via Dolorosa, sa tiahne ulicami starého Jeruzalemu. Od piateho zastavenia, kedy mu Šimon Cyrenejský začína pomáhať, začína cesta viac stúpať - stúpate na Golgotu. Niektorí si ju možno predstavia ako riadny kopec, no je to skôr kopček, teda žiadny turistický výkon vám naň netreba.

Chrám božieho hrobu - chrám postavený na mieste ukrižovania a pochovania Ježiša Krista, známe aj ako Golgota.

Hneď keď vstúpite, všimnete si pred vami ľudí, ako kľačia pri kamennej tabuli a pokladajú na ňu rôzne náboženské predmety, aby si ich posvätili. Dole kamenná tabuľa, na ktorej olejovali a pripravovali telo Ježiša Krista na pohreb.

Teraz k ďalšej, azda najdôležitejšej časti, chrámu, po ktorej aj nesie celé meno - Boží hrob. Ten nájdete od vstupu naľavo. Vyzerá to ako kaplnka (takzvaná edikula) uprostred chrámu, okolo ktorej bude zrejme rada čakajúcich ľudí, čo sa chcú dostať dovnútra.

Vo vnútri vás najskôr bude čakať miestnosť, ktorá sa nazýva Anjelská kaplnka. Je tam vystavená originálna čas kameňa, ktorým bol zakrytý Kristov hrob. Na tomto kameni podľa svätého písma sedel anjel a zvestoval vzkriesenie Ježiša Krista - preto sa táto časť nazýva Anjelská. A potom akoby v ďalšej miestnosti nájdete i samotné miesto, kde sa pod novším obalom, Kristov hrob nachádza a kde ležalo jeho telo.

Vrchol krížovej cesty je tu. Tu je vrch Golgoty. Tu Ježiš zomrel a bol pochovaný, a o 3 dni vstal zmŕtvych.

Kúsok ďalej od IX. zastavenia, ak dáte ešte pár krokov, môžete nájsť takéto akoby nádvorie, kde žijú etiópski mnísi a nachádza sa tam aj bočný chrám. Práve na týchto miestach našla sv. Helena a jej syn cisár Konštantín miesta spojené s ukrižovaním a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista a následne tu v 4. storočí postavili chrám. Ten sa samozrejme postupne menil, zväčšil až do súčasných podôb.

Na mieste dnešného chrámu bol v 4. storočí postavený chrám vďaka sv. Helene a jej synovi cisárovi Konštantínovi.

Samotný chrám, najposvätnejšie miesto kresťanov, spravujú viaceré kresťanské cirkvi - najmä grécka ortodoxná, arménska apoštolská (tiež vlastne ortodoxná) a františkáni v mene rímskokatolíckej cirkvi + je tu aj etiópska ortodoxná, kóptska ortodoxná či sýrska ortodoxná cirkev. Títo všetci majú v bazilike nejaké svoje miesto. Akurát časť s Božím hrobom je akoby spoločná a tam si duchovní jednotlivých cirkvi striedajú služby.

Rebrík je postavený na akoby území jednej cirkvi a opretý o územie druhej. Podľa miestneho „status quo,“ čo medzi cirkvami panuje, sa tu nemôže s ničím hýbať bez súhlasu ostatných cirkví.

Kľúče od najposvätnejšieho miesta kresťanov majú už od 12. storočia moslimovia, ktorí chodia pravidelne odomykať a zamykať baziliku Božieho hrobu. Kresťania sa nevedeli dohodnúť, ktorá z cirkvi bude mať tie kľúče. Tak ich radšej dali do rúk moslimom.

Dátum smrti Ježiša Krista

Z údajov v evanjeliách je úplne evidentný údaj, že Ježiš zomrel v piatok - teda presnejšie v "deň pred sobotou", lebo Židia nemali názvy pre jednotlivé dni týždňa, len pre siedmy deň - sobotu. Evanjeliá zhodne hovoria, že keď Ježiš zomrel, ponáhľali sa, aby ho stihli pochovať skôr, než začne sobota.

Keď však vieme, že Ježiš zomrel 14. alebo 15. nisana, nemôžeme vypočítať, v ktorom roku tohto obdobia pripadol niektorý z týchto dátumov na piatok? Tejto myšlienky sa už chytili viacerí. A prišli i s výpočtami: napr. v roku 30 by to mal byť piatok 7. apríla, v r.31 piatok 27. apríla, či v r.33 piatok 3. apríla.

V knihe proroka Daniela čítame: "Sedemdesiat týždňov je určených pre tvoj ľud a pre tvoje sväté mesto, aby sa ukončil zločin a aby prestal hriech, aby sa uzmierila vina a priviedla sa večná spravodlivosť, spečatilo sa videnie a proroctvo a bol pomazaný Svätý svätých. Vedz teda a pochop: Od vyjdenia rozkazu, aby sa Jeruzalem znova postavil, až po pomazané knieža bude sedem týždňov a šesťdesiatdva týždňov; znovu sa postaví ulica i múry v úzkosti časov. Po šesťdesiatich dvoch týždňoch zabijú pomazaného bez toho, že by mal (vinu). A ľud s kniežaťom, ktorý má prísť, zničí mesto a svätyňu; koniec toho bude pustošenie a po vojne bude predurčené ničenie. V jednom týždni však potvrdí zmluvu s mnohými a v polovici týždňa prestane obeta a žertva, v chráme však bude ohavné spustošenie a až do dovŕšenia a do konca potrvá spustošenie. (Dan 9,24-27)

Mesiáš bude zabitý po 7+62 = 69 týždňoch, čiže po 69 x 7 = 483 rokoch. Odkedy však tieto roky počítať? Proroctvo hovorí o rozkaze znova postaviť Jeruzalem. Takýto dekrét vydal v r.538 pnl. perzský kráľ Kýros, keď dovolil vrátiť sa Židom z babylonského zajatia do Jeruzalema a obnoviť chrám.

Rok 445 pnl. (+483 / rok 0 neexistuje) nás vedie k roku 39 nl., čo už je zase veľmi neskoro. Ale prvý Artaxerxov dekrét z roku 458 pnl. (+483) nás vedie k roku 26 nl., čo je dátum, ktorý síce neznamená presný rok Ježišovej smrti, ale v symbolike proroctva naozaj poukazuje na obdobie Ježišovho verejného účinkovania.

Možné príčiny smrti Ježiša Krista

Patológ Hans Bankl to posúdil takto: ,,Ako príčiny šoku prichádzajú do úvahy okrem ukrižovania aj muky spôsobené bičovaním a zvláštna senzibilita Ježišovej osobnosti. Počas zlyhávania cirkulácie krvi pri šoku sa objavuje pľúcny edém a často dochádza k nahromadeniu tekutiny.“

Hoci sa nezachovala správa o tom, na ktorej strane bolo telo prebodnuté kopijou, je vyprázdnenie krvi a vody vierohodné a pochopiteľné.

„Pre skrátenie utrpenia a umierania na kríži sa používali rôzne spôsoby. Najrýchlejšiu smrť privodilo bodnutie kopijou do hrude, uškrtenie povrazom alebo udusenie odsúdenca dymom z ohňa rozloženého pod ukrižovaným.“

Bezprostredne pred ukrižovaním vypil Ježiš nápoj z myrhy a kyslého vína, ktorý ho jemne omámil. Vedci predpokladajú, že príčinou Ježišovej smrti nebola strata krvi. Sú presvedčení, že ukrižovaní mali vážne dýchacie problémy. Tie spôsobilo nedostatočné zásobovanie krvi životne dôležitých orgánov kyslíkom.

Skeptici špekulujú, že Ježiš po vzatí z kríža neležal v hrobe mŕtvy, ale podľa nich sa nachádzal len v stave kómy. Ako to je z pohľadu vedy? Zmieňuje sa o ňom aj príspevok v odbornom magazíne Journal of the Society of Medicine. „Obete v polohe s hlavou hore mohli na kríži stráviť niekoľko dní, kým zomreli.“

Vedci zostavili niekoľko závažných príčin spôsobených smrť: od straty krvi po zástavu srdca - až po udusenie.

Táto hypotéza sa objavovala už aj v minulosti. Hovoril o nej aj básnik Johann Wolfgang Goethe či filozof a protestantský teológ Friedrich Schleiermacher.

Zmrtvýchvstanie

Zmrtvýchvstanie Ježiša Krista bola udalosť, v ktorej podľa kresťanskej viery Boh vzkriesil Ježiša Krista z mŕtvych tretí deň po Jeho ukrižovaní.

Ježiš vstal na 3. deň. Pochovaný už v Piatok. nemohli urobit. Pilát sa zadivil, ze uz zomrel. stotníka a opytal sa ho, ci je uz mrtvy. to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi. do skaly. Pilátovi a poprosil o Jezisovo telo. Pilát dovolil. sobota. tretej hodine po obede. den od 18:00 hodiny do 18:00 hodiny vecer dalsieho dna. pol noci, ale o 18. lebo v tú sobotu bol velky sviatok. ukrizovaní. Piláta, aby mu dovolil snat Jezisovo telo. Pilát dovolil. noci. pochovávat. novy hrob, v ktorom este nik nelezal. bol piatok. hodinou. narychlo. zachovali podla prikázania pokoj. nevedomky predom pomazala Jezisa na pohreb. bol pochovany v piatok. vstat z mrtvych. prípade v nedelu. a nedela tretí. Mária pozriet hrob. nebojte! ukrizovany. prázdny hrob. vstal z mrtvych. pociatku tretieho dna, teda krátko po 18. skoncila sobota a zacínal sa novy den. az o 24. hodine.

tags: #kristus #kde #ho #ukrizovali