Na Slovensku existuje takmer šesťdesiat zaniknutých obcí. Desiatky z nich zaplavili vodné diela a priehrady. V 60-tych rokoch minulého storočia skončilo šesť dedín pod hladinou Veľkej Domaše. Tam, kde je teraz Domaša najširšia, bola kedysi Dobrá nad Ondavou.
Mapa Veľkej Domaše s vyznačenými zatopenými obcami.
História a zánik obce Dobrá nad Ondavou
Dobrá nad Ondavou, ktorú právom volali aj Veľká Dobrá, mala už koncom 30-tych rokov minulého storočia viac ako 1000 obyvateľov. Okrem toho to bola typická mnohonárodnostná dedina. V Dobrej bol kaštieľ, škola, píla, fara, kúria, mlyn aj notársky úrad pre sedem ďalších obcí. Keď sa v roku 1962 začala stavať priehrada, na zánik odsúdila šesť pôvodných obcí. Okrem Dobrej aj Kelču, Petejovce, Trepec, Veľkú Domašu a Valkov. Pod vodou zmizlo viac ako 500 domov, vysťahovať sa muselo viac ako 700 domácností.
Rodák z Dobrej nad Ondavou Aladár Šalata (1931-2020), napísal o živote v obci a jej zániku knihu. „Tam, kde je teraz Domaša najširšia, na pravom brehu Ondavy stála najväčšia a najkrajšia obec jej stredného toku - Dobrá nad Ondavou. Kedysi Nagy Dobrá, potom Veľká Dobrá. „Žid Fajvel mal v dedine krčmu,“ spomína v knihe Šalata. „Bol v nej typický šenk, obitý latami. Aby sa pri bitkách, ktoré sa tu často strhli, dal rýchlo uzavrieť.
„Najsmutnejšie obdobie počas výstavby priehrady nastalo na jeseň 1964. Bolo treba exhumovať mŕtvych, ktorí zomreli za posledných 50 rokov. „Bol som na cintoríne, keď exhumovali aj mojich najbližších príbuzných. Otca, sestru, babičku. Videl som aj iné otvorené hroby. Bolo vlhké počasie, v mnohých hroboch bol plno vody. „Chlap vytiahol z vody nejaké kosti, uložil ich do novej rakvy a povedal: Hotovo! Žena na to: Ta dze hotovo. Šak tu nema ani polovicu svojich kosci.
Všetky domy v Dobrej nad Ondavou nakoniec v rokoch 1964 a 1965 zbúrali. „Padal dom za domom,“ opisuje autor definitívny zánik obce. Niektoré domy si ľudia porozoberali sami, aby využili stavebný materiál. „Naša Dobrá umierala pomaly. Dlho, viac ako rok. Tak, ako sa na umierajúcom človeku stále objavujú nové a nové príznaky choroby a umierania, bolo tomu tak aj v Dobrej. Mizol dom za domom, dedinu opúšťali ľudia.
„Uprostred neho, ako nemý výkričník, dlho stál náš kostol. Už bez strechy. Svoju púť skončil medzi poslednými. „Nakoniec buldozéry rozhrabali všetky ruiny tak, že som už nevedel nájsť, kde bola naša ulica, kde stál náš dom. Blúdil som po tom rumovisku a nevedel som sa zorientovať kde som. Až som uvidel trčiaci peň z našej čerešne, ktorá niekedy stála pred domom.
Stavba vodného diela začala vo februári 1962, ukončili ju v decembri 1967. Priehrada reguluje prítoky vôd do Východoslovenskej nížiny, je zásobárňou úžitkovej vody. Je štvrtou najväčšou vodnou nádržou na Slovensku. Hladina zaberá 1422 hektárov, dĺžka je 14 kilometrov, maximálna šírka 4 kilometre. Vody Domaše zaplavili aj ďalšiu obec Kelča, tá ale nezanikla. Pre ochranu dvoch pamiatkovo chránených kostolov v Kelči a Bžanoch sa vybudovali ochranné hrádze. Stáť ostal aj kostol obce Trepec.
V Dobrej nad Ondavou žilo pred jej zatopením veľa obyvateľov židovského vierovyznania. Židovský cintorín je tu dodnes.
Súčasnosť a problémy Domaše
Kedysi preslávená turistická destinácia je dnes doslova na dne. Najväčšie strediská ostali bez vody. Vlastník požičovne vodných bicyklov Marek Foľtán je tam už 15. sezónu, začínali so šiestimi železnými bicyklami. „Voda je život a platí to na Domaši dvojnásobne. A naozaj, videli sme aj poslednú sezónu, čo to znamená, keď voda na Domaši nie je. Pokles návštevnosti Domaše je o viac ako polovicu návštevníkov, čo je katastrofálne číslo,“ reagoval Migaľ.
Asi tretina nádrže ostala bez vody. Zlyhali štátni úradníci alebo počasie? „Bežne tu bývala voda, až po mólo, prakticky ešte trochu ďalej. Teraz nám tu chýba na výšku asi desať metrov vodný stĺpec,“ povedal starosta Bžian Ladislav Vrabeľ. Majiteľ autokempu na Domaši Pavol Pelák tam podniká od roku 2009, celú sezónu bez vody zažil prvýkrát. „Ľudia sa už smejú, že ideme predávať pozemky na chaty. Už nikto neverí tomu, že tu bude voda do budúcna. A neviem, čo za tým máme hľadať,“ skonštatoval Vrabeľ.
Podľa majiteľa hotela na Domaši bol o rekreácie taký záujem, že bolo preňho jednoduchšie dostať sa do Bulharska ako tam. „Turisti tu naozaj chodili v desiatkach tisícoch počas letnej sezóny,“ potvrdil minister investícií Samuel Migaľ. Podľa Velískovej „boom“ na Slovensku vznikol v povojnovom období. „Bol vyvolaný spoločensko-ekonomickými požiadavkami na rozvoj priemyslu, poľnohospodárstva, ale samozrejme aj na zabezpečenie obyvateľstva pitnou vodou. A jednou z tých nádrží bola aj Domaša,“ dodala.
Výkonná riaditeľka OOCR Horný Zemplín Michaela Zdražilová uviedla, že nedostatok vody najviac zasiahol Valkov a Tíšavu. „Kapacita kempu je okolo 1 500 ľudí. Nedostatkom vody trpia aj rybári. Po dne Domaše sa prešla aj naša redakcia. „Prejavilo sa to odriekaním pobytov, zákazníci nám odmietli nastúpiť a postupne sa to vyľudnilo, úplne,“ ozrejmil Pelák.
„Máme tu okolo 1 200 súpisných čísiel, čo sa týka celej obce. Z toho obec je okolo 150 domov. Zvyšok je rekreačná oblasť. „Vláda dala na to v roku 2019 okolo 650-tisíc eur. Ďalšie peniaze sa nám podarilo získať na vybudovanie, skultúrnenie prístaviska,“ povedal starosta Kvakoviec Radovan Karpaľ. Zdražilová potvrdila, že loď prilákala na brehy Domaše množstvo ľudí. Podľa Karpaľa za päť rokov previezli približne 200-tisíc ľudí. „Bola atrakcia na vode, dnes je atrakcia na suchu, ale boli by sme radi, aby sa opäť vrátila na vodu,“ dodal.
Ako povedal Moravčík, vyhovieť všetkým je úlohou prevádzkovateľa vodnej stavby. „Ale keďže vody je málo, tak hospodáriť s ňou musíme tak, že musíme dôjsť ku konsenzuálnemu riešeniu,“ podotkol. Paulíková upozornila, že každá vodná stavba musí mať manipulačný poplatok, ktorý hovorí o tom, ako sa voda bude užívať. „Mala by to byť nejaká celospoločenská dohoda. Na nedostatok vody v Domaši starostovia poukázali už začiatkom roka.
Podľa Flešára im pritekalo 0,7 kubíka, vypúšťalo sa 4,2 kubíka za sekundu, čo starosta označil za „veľký nepomer“. „Lebo celý ten princíp v minulosti bol v tom, že fabrika robila znečistenie a oni s vodou z Domaše narieďovali to znečistenie. Lenže, keď hlavný znečisťovateľ padol, tak nemali čo narieďovať,“ vysvetlil Karpaľ.
„Máme legislatívu, ktorá niekoľko desiatok rokov hovorí o tom, že prvý nárok a prvý verejný záujem s najvyššou prioritou je rieka samotná. To znamená, že máme využívať iba tú vodu, ktorá je ako keby nad to, čo potrebuje rieka,“ povedala Paulíková.
Moravčík tvrdí, že na toku pod vodným dielom musia vodu riediť, „pretože tam vyteká voda z čističiek odpadových vôd“. Podľa Flešára však priemysel nefungoval a voda sa vypúšťala zbytočne. „Znečistenie sa žiadne nekoná. My sme vypustili celú vodnú nádrž a zlikvidovali si tu celý cestovný ruch,“ reagoval Karpaľ.
„Samotná fabrika deklarovala, že výroba bude udržiavaná. Podpísali sme aj kalendár splátok za odoberanú vodu na obdobie roku 2025. Čiže nám nesignalizovalo nič to, že by sa tento odber mal nejakým zásadným spôsobom znížiť,“ komentoval Moravčík. „Pán prednosta Benko povedal, že pred rokom im napísal list, a oni mu, predstavte si, doteraz neodpísali,“ upozornil majiteľ hotela na Domaši Pavol Kašic.
| Obec | Počet obyvateľov pred zatopením | Dôvod zatopenia |
|---|---|---|
| Dobrá nad Ondavou | >1000 | Výstavba priehrady Domaša |
| Kelča | Nezanikla, ale bola zatopená časť obce | Výstavba priehrady Domaša |
| Petejovce | N/A | Výstavba priehrady Domaša |
| Trepec | N/A | Výstavba priehrady Domaša |
| Veľká Domaša | N/A | Výstavba priehrady Domaša |
| Valkov | N/A | Výstavba priehrady Domaša |
Dnes plánujú starostovia okolitých obcí nové projekty za desiatky miliónov eur. Takto by mohlo vyzerať stredisko Dobrá v blízkej budúcnosti.
Vizualizácia budúceho strediska Dobrá.