Predstavte si, že sa predierate húštinou a zrazu sa pred vami vynorí obrovská sliepka. Táto nezvyčajná stavba, známa ako Gereja Ayam (Kurací kostol), sa nachádza v kopcoch na Jáve a skrýva v sebe fascinujúcu históriu.
Zrodenie vízie
Za touto nezvyčajnou stavbou stojí Daniel Alamsjah, ktorý v roku 1988 prežil zvláštne zjavenie. V sne uzrel na vrchole kopca modlitebňu v tvare obrovskej holubice a božský hlas mu prikázal postaviť dom na modlitby pre všetky vierovyznania. Do týždňa kúpil na vrchu pozemok a s neochvejným odhodlaním začal vybavovať povolenia a zhromažďovať prostriedky na stavbu.
Od holubice k sliepke
Alamsjah pôvodne túžil postaviť chrám v podobe holubice, keďže je symbolom mieru. Nakoniec to však všetko dopadlo úplne inak a možno i práve kvôli tomu sa dnes chrám teší tak veľkej turistickej obľube. Neškolená miestna pracovná sila a improvizované stavebné postupy spôsobili, že z plánovanej holubice sa stala sliepka. Budova preto dostala od domácich prezývku Gereja Ayam, čo v preklade znamená Kurací kostol alebo Slepačí kostol.
Ekumenický chrám
Laik by podľa názvu očakával kresťanský svätostánok, avšak Alamsjah mal od začiatku v pláne vybudovať ekumenický stánok otvorený pre veriacich všetkých náboženstiev. Nejde teda o klasický kostol, ale o dom modlitby, ktorý víta každého bez ohľadu na vieru. Dokopy má objekt niekoľko podlaží a v podzemí sa nachádza takmer 15 malých modlitebných miestností pre jednotlivé náboženstvá. Okrem kresťanskej kaplnky tu nechýba napríklad ani kútik na moslimské modlitby, ktorý je orientovaný smerom k Mekke. Témou výzdoby každého poschodia je iný duchovný motív.
Problémy a úpadok
Práca na chráme sa naplno rozbehla začiatkom 90. rokov a prebiehala pomaly. Alamsjah na kostole robil najmä cez víkendy, pretože počas týždňa pracoval v Jakarte. Bohužiaľ, ambiciózny sen narazil na realitu. Okolo roku 2000 došli staviteľovi financie a navyše sa zdvihol odpor časti miestnych obyvateľov, ktorým sa projekt nepozdával. Alamsjah musel svoj výtvor uprostred džungle opustiť. Monumentálna stavba tak ostala napospas tropickej prírode, kde roky chátrala a zarastala zeleňou.
Vzkriesenie a turistický magnet
Iné budovy by možno podobný osud navždy pochoval, ale Gereja Ayam čakalo nečakané vzkriesenie. V nasledujúcich rokoch sa medzi cestovateľmi začali šíriť chýry o „kuracom kostole“ ukrytom hlboko v lese. Turisti smerujúci k neďalekému Borobuduru, najväčšej budhistickej stavbe sveta, len neveriacky krútili hlavou, keď zistili, že pár kilometrov od slávneho chrámu stojí táto bizarná atrakcia. Napokon sa na miesto vrátil aj sám Alamsjah a rozhodol sa dať svojmu dielu druhú šancu. Začal vyberať symbolické vstupné od návštevníkov a získané peniaze investoval do opráv a dostavby. Paradoxne tak práve roky úpadku a rozkladu naštartovali novú etapu, v ktorej sa z ruiny stal turistický magnet.
| Fáza | Obdobie | Charakteristika |
|---|---|---|
| Vízia a začiatok stavby | 1988 - začiatok 90. rokov | Zjavenie Daniela Alamsjaha, kúpa pozemku, získavanie povolení a prostriedkov |
| Stavba | Začiatok 90. rokov - 2000 | Pomalý priebeh stavby, práca najmä cez víkendy |
| Úpadok | 2000 - obdobie objavenia turistami | Nedostatok financií, odpor miestnych, opustenie stavby, chátranie |
| Vzkriesenie | Po objavení turistami | Šírenie chýrov, návrat Alamsjaha, vyberanie vstupného, opravy a dostavba, turistický magnet |