Tento článok sa zameriava na život a pôsobenie kňaza Štefana Uvancika Knaza, ktorý pôsobil na rôznych miestach na Slovensku. Priblížime si jeho prácu, aktivity a prínos pre farnosti, v ktorých pôsobil.
Kňaz prichádza s mentalitou pokory. Získavať ľudí a skutočne im aj slúžiť. Je dôležité si vybudovať s farníkmi korektné vzťahy. A to aj na prvý pohľad obyčajnou každodennou prácou a vysluhovaním sviatostí. Tým sa postupne vytvára duchovná prepojenosť a získava sa vzájomná dôvera.
Veľkou hodnotou v kňazskom živote je, keď človek, ktorý predtým žil na okraji farského spoločenstva, sa v duchovnom živote posunie. Taký malý zázrak.
Kostol zasvätený sv. Štefanovi Uhorskému začal stavať v roku 1697 evanjelický farár Daniel Krman. Kňaz Lukáš zdôrazňuje: „Je to citlivá vec. Nehľadajme za tým politiku a skôr pomenujme fakty. Kostol bol pôvodne evanjelický. Konkrétne za tým stojí cisár Karol VI. a jeho potvrdzujúci rozsudok z roku 1731. Napriek tenziám v minulosti sú v súčasnosti vzťahy na úplne inej úrovni.
Medzi osobnosťami farnosti môžeme spomenúť jazykovedca, lexikografa, prekladateľa a literárneho pracovníka Petra Tvrdého (1850 - 1935), ktorý na sklonku života žil a tvoril na fare u svojho synovca, rímskokatolíckeho kňaza Arpáda Tvrdého. Veľmi pozitívne vnímanou osobnosťou je Boris Travenec, ktorý bol farárom v Myjave od roku 1970 do roku 1996.
Rodák z Holíča je pamätníkom formovania farského spoločenstva. „Rodičia ma vždy upozorňovali, aby som chodil do kostola, pretože viera bola na prvom mieste. Keď som prvýkrát prišiel ku kostolu, vtedajší kostolník sa ma záhoráckym dialektom spýtal, odkiaľ som.
O špecifických podmienkach pred rokom 1989 poznamenáva: „Bez servítky, počas totality sem určite kňazov nedávali za odmenu. Aj vďaka tomu sa v Myjave vystriedali výborní duchovní pastieri. Počas normalizačných rokov sme tu boli hádam tri rodiny, ktorých deti navštevovali náboženskú výchovu. Dekan Travenec okrem bežných pastoračných aktivít rozvíjal vzťah k mladým a rodinám. Deti si získaval záľubou - bábkoherectvom. Bábky interaktívne zapájal do kázní počas bohoslužieb. Aj preto boli veľmi populárne.
Lukáš Uváčik - v súčasnosti už farár farnosti Bratislava-Kráľovnej rodiny - prízvukuje: „Musím vydať pozitívne svedectvo. I keď mnohí rodáci často naznačia, že pôvodní Myjavčania majú tvrdú náturu. Nepovolia. Možno aj v dôsledku spomínaného náboženského a kultúrneho ,mixu´. Ich nezlomnosť sa v živote farnosti ukázala aj pri koronavírusovej epidémii.
Lukáš Uváčik pokračuje: „Na začiatku to bol šok, že nebudú sväté omše. Pri zachovaní všetkých opatrení v nedeľu kňaz rozdával sväté prijímanie. Doobeda ľudia sledovali svätú omšu v televízii a poobede od 14. do 16. Veriaci vstupovali individuálne. Podľa pripravenej predlohy sa pomodlil modlitbu pred svätým prijímaním a na ruku prijal Eucharistiu. Človek síce strávil len pár minút v Božom chráme, ale ľudia to oceňovali. Prvý týždeň sa vystriedalo asi 20 ľudí. Keď už bolo možné, slávili sme bohoslužbu vonku. Pri kostole je krásny park s platanmi. Hoci panovali aj obavy z možných reakcií ľudí žijúcich v blízkych obytných domoch.
Vo farskom spoločenstve existuje ružencové bratstvo, ktoré funguje na pravidelnej báze. Živé sú skupiny matiek, ktoré sa spoločne modlia na fare alebo aj v domácnostiach. „Mladých je potrebné zachytiť. U viacerých vnímam duchovnú ospalosť, ktorú treba prekonať. Hoci sa ich kňaz snaží ,naťukávať´, odpoveď býva ťažkopádna. Uvedomujem si, že veľa závisí od rodiny. Dospievajúci sa napríklad tešia na aktivity projektu Godzone, je to pre nich lákavé. Ožijú, keď pri bohoslužbe sa hrá pieseň z tohto repertoáru.
Eva Hrinová (38) učí na škole náboženstvo a venuje sa mnohým aktivitám vo farnosti, príprave prvoprijímajúcich, spevu detí a mladých pri svätých omšiach. „Niekedy je zložité deťom priblížiť náboženské pravdy, keď im chýba živá viera z rodiny.
Pre koordinátorku farských aktivít je najbližšie asi stretávanie sa s mladými a outdoorové výzvy: „Komunikujem prostredníctvom mobilných aplikácií. Napríklad pošlem výzvu na výlet na bicykli - a kto chce, príde. Nefungujeme vždy systémom, že sa to vyhlási v kostole.
Eva Hrinová sa domnieva, že pritiahnuť mladých je možné práve prostredníctvom spoločenstva: „Ten, kto sa chytí, dokáže potiahnuť so sebou ďalšieho. Isté je, že farnosť bez kňaza je vždy duchovne osirelým miestom.
Keďže práve počas letného obdobia najčastejšie nastávajú personálne zmeny na pastoračných pôsobiskách, naskytla sa nám príležitosť osloviť nového farára Gabriela Kocha (44), s čím prichádza do Myjavy: „Farnosť prijímam ako novú výzvu v svojom živote. Chce to čas, aby som spoznal svojich farníkov a oni spoznali mňa. Rád by som nadviazal na prácu svojich predchodcov. Čo sa týka nastávajúcej hodovej slávnosti, musím sa pousmiať. Odpoveď by zatiaľ znela, že sa pripravujem duchovne. Pred príchodom na Myjavu som si zostavil a pomodlil sa deviatnik k sv. Štefan I.
Štefan I. sa narodil okolo roku 975 v Ostrihome. V roku 955 sa oženil s dcérou bavorského vojvodu Gizelou, ktorá priviedla do Uhorska ozbrojených rytierov a spolu s oddielmi slovienskych županov Poznana a Hunta dopomohli Štefanovi I. Pamiatkou na víťazstvo nad vojvodom Kopáňom je i štít, o ktorý sa na svojich podobizniach kráľ opiera. V roku 1020 Štefan I. udelil Nitrianskemu kniežatstvu postavenie pohraničného vojvodstva a jeho správu zveril svojmu synovi Imrichovi. Na Zobore v Nitre obnovil jestvujúci benediktínsky kláštor sv. V roku 1031 na poľovačke pri páde z koňa zomrel kráľov syn Imrich. Štefan I. zomrel 15. augusta 1038.
Z Piešťan nedávno odišiel obľúbený kaplán Róbert Vacula, a takmer okamžite po svojom vysvätení bol biskupom „odvelený“ do Skalice aj Lukáš Uváčik, novokňaz pochádzajúci z Piešťan. Ste po dlhšom čase prvým kňazom z Piešťan?
No, myslím, že to nie je až taký dlhý čas, čo Piešťany majú novokňaza. Pred niekoľkými rokmi bol vysvätený a vo farskom kostole sv. Štefana slávil primičnú sv. omšu novokňaz Andrej Streicher. Je pravdou, že z Piešťan pochádza viacero kňazov, ktorí aktívne pôsobia v pastoračnej službe.
Mojím prvým pôsobiskom sa podľa rozhodnutia pána arcibiskupa Mons. Stanislava Zvolenského stala Skalica. Je to úplne úžasné a krásne mestečko, ktoré práve v tomto čase začínam spoznávať. O prvom pôsobisku, teda o prvej „kaplánke“ sa medzi kňazmi hovorí veľmi pekne a tak trochu aj s úsmevom, že je to ako s prvou láskou: trvá krátko a nikdy sa na ňu nezabúda.
Prečo mladí kňazi tak často menia miesta svojho pôsobenia? Kto o tom rozhoduje? Pre mladého kňaza, ktorý je kaplánom, teda spolupracovníkom a pomocníkom miestneho pána farára, je dôležité, aby prešiel a spoznal viaceré miesta.
Keď sa potom stane farárom a zakotví na určitom mieste na dlhší čas, bude mať bohatšie skúsenosti. Pretože platí, že každá farnosť, každé mestečko či dedinka sú v istom zmysle úplné iné. teda dobré poznať tú bohatú rôznorodosť.
Byť kňazom pre mňa znamená celoživotné poslanie: byť blízko Kristovi a byť blízko ľuďom. Myslím si, že práve v tomto sa krásne odhaľuje to „kňazské prostredníctvo“; teda to, že kňaz je v strede medzi Bohom a ľuďmi. Je akýmsi spojovacím a prostredníckym prvkom: je úlohou kňaza prednášať Bohu modlitby a prosby ľudu a naopak - ľudu sprostredkúvať Božiu milosť a požehnanie.
Pre kňazstvo, na ktoré som tak trošičku hľadel s úctou a obdivom od detstva, som sa definitívne rozhodol počas štúdia na gymnáziu. Aká je v súčasnosti na Slovensku situácia s mladými kňazmi, pociťuje cirkev ich nedostatok? S mladými kňazmi je na Slovensku situácia dosť vážna, aj keď myslím, že, vďaka Bohu, ešte nie zúfala alebo úplne krízová.
Či je to správna cesta musia mladí zistiť predovšetkým vo svojom vnútri, vo svojom svedomí v dialógu a modlitbe s Ježišom. Stať sa Kristovým kňazom bez Krista totiž nejde. Nepochybne sú však povolaní mnohí.
Primičná svätá omša je prvá verejná svätá omša, ktorú novokňaz slávi vo svojom rodisku, teda v mieste, odkiaľ pochádza. Momentálne prežívam v Skalici veľmi intenzívnu fázu spoznávania, zoznamovania sa - s prostredím, s ľuďmi, s miestnymi zvyklosťami… Je toho dosť.
Katolícka cirkev spúšťa unikátny projekt. Jej cieľom je vytvoriť nový katolícky spevník. Nahradí terajší, ktorý bol po prvýkrát vydaný v roku 1937. Oficiálne práce, ktoré sú naplánované na sedem rokov, začala na zasadnutí pracovných skupín v sídle najstaršieho a najväčšieho združenia katolíkov na Slovensku.
V Spolku svätého Vojtecha v Trnave sa stretli biskupi, kňazi, hudobníci a umelci. „Teším sa, že začíname tento pomerne veľký projekt. Je dôležité používať a aktualizovať to, čo máme, čo je osvedčené a dobré, a ponúkať to dnešnému človeku,“ hovorí Mons. Marek Forgáč, predseda HS LK KBS.
„Som presvedčený, že ak je Boží ľud aktívne zapojený do liturgického slávenia a zapája sa aj spevom, tak sa dosahuje cieľ liturgie: oslava Boha, posvätenie človeka a radosť pre blížneho,“ dopĺňa Mons. Ján Kuboš, člen HS LK KBS a predseda Spolku sv. V projekte je zahrnutá analýza piesní z Jednotného katolíckeho spevníka. Znamená to, že teológovia posúdia potrebu a spôsob pretextovania vybraných piesní. Na základe ich usmernení bude pracovať básnická skupina.
Tá zároveň pripraví literárnu súťaž, z ktorej vzídu texty piesní k novým sviatkom. Na víťazné texty nadviaže skladateľská súťaž na ich zhudobnenie. Vydanie nového spevníka je predpokladané v roku 2031, kedy si pripomíname 150.
O spustení projektu rozhodla KBS na 108. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo v júli 2024 v Nitre. Dohľad nad prácami bude mať koordinačná rada. Jej členmi sú koordinátori pracovných skupín, biskupi, ktorí sú členmi Hudobnej subkomisie Liturgickej komisie KBS a ďalší členovia.
„Mám radosť, že sa stretávame na pôde Spolku sv. Vojtecha, ktorý pred vyše storočím poveril Mikuláša Schneidera-Trnavského zostavením Jednotného katolíckeho spevníka. Členmi Koordinačnej rady sú Mons. Marek Forgáč, Mons.
Zoznam kňazov pôsobiacich v Rohovciach
Nasledujúca tabuľka uvádza zoznam kňazov, ktorí pôsobili v Rohovciach v rôznych obdobiach:
| Meno kňaza | Obdobie pôsobenia |
|---|---|
| Ján NOVÁKI | 1660 |
| Jakub JAKUS | 1668 |
| Juraj FUGATIUS | 1671 |
| Ján SILESITA | 1679 |
| Martin LABENSKÝ | 1680 |
| Ján HUBATIUS | 1681 |
| Izrael Ján SKAČÁNYI | 1682 |
| Juraj JANOVIČ | 1694 |
| Ján IVANOVIC | 1695 |
| Ján Valentín KRAJČIROVIČ | 1705 |
| Juraj Ján Atanáz DUBAY | 1737 |
| p.Valerius SCHLEIPPEN OFM, admin. | 1755 |
| Ján RABČÁNSKY | 1755 |
| Ján BLAŠKOVIČ | 1762 |
| Ján Nep. SCHNEIDER | 1782 |
| Štefan POLÁK | 1793 nov.- 1796 jan. ; 1796 sept.- 1797 sept. |
| Ján SEKÁČ | 1796 jan. - aug. |
| Július MATULAY (Mattulay, Matolay) | 1864 feb.-23./25. apr. |
| Ján Nep. VLAŠŠEK | 1864 |
| Ján Bapt. JURIGA | 1864 |
| Vojtech LUKÁČI | 1869 |
| Michal DOBŠA | 1881 |
| Štefan RANKÓ | 1887 sept. - 1888 febr. |
| Karol VÁMOSY | 1888 febr. |
| Ján OZORAI | 1896 júl - 1897 feb. |
| Alexander SZEDER | 1897 |
| Anton JANČOVIČ, SDB | 1937 dec. |
| Jozef RAKOVSKÝ | 1938 júl - aug. |
| Martin GÚTA | 1938 sept. |
| Rudolf GRMAN | 1938 - 1951 |
| Andrej GÁLIK, SDB | 1951 - 1959 |
| Jozef BLAHO | 1959 - 1970 |
| Ján CHROMJAK | 1970 - 1978 |
| Augustín ŠKODA, admin. | 1978 |
| Anton PRIEBERA, admin. | 1979 |
| Jozef GÁBRIŠ, admin. | 1983 |
| Elemír TASSÁRI, admin. | 1990 |
| Martin ŠAFÁRIK, admin. | sv. |
Tento zoznam poskytuje prehľad o kňazoch, ktorí slúžili v Rohovciach, a ich pôsobení v priebehu času.
Zoznam ďalších kňazov a duchovných:
- Mons.ThDr.Ing.Jozef JANČOVIČ, PhD.
- ThDr. Peter SLEPČAN PhD.
- ThDr. Marián ČERVENÝ, PhD.
- ThLic. ThDr. Stanislav STOHL, PhD.
- Mons. ThLic.
- ThDr. Mário ORBÁN, PhD.
- JCDr.JUDr. Jozef KEMP, PhD.
- ThDr. Alexander KNORR, PhD.
- Anton M. Vojtech SZITÁS
- ThDr. Mons.ThDr.Jozef KRUPA, PhD.
- Ing.Peter ŠANTAVÝ (kap.-adm.
- Ing. Vladimír MIKULEC, PhD.
- ThLic. Marcel KOVAĽ, CSsR.
- ThLic. Ing. Miroslav SZUDA, CSsR.
- ThLic. Václav HYPIUS, CSsR.
- ThDr. SSLic. Milan SOVA PhD.
- Mons. ThLic.
- Ing., ThDr. Thurzo Vladimír THURZO, PhD.
- ICLic.
- prof. ThDr.
- ThDr. doc.ThDr. Ing.
- ThLic.CsiLic.
- Mons. Ing. ThDr. Vladimír THURZO PhD.
- ThLic. Ing. Gejza SŰCZY adm. od 15. 8.
- Štefan DEKAN adm. 1940 - 7.
- ThDr. uväznení Ľ.Horváta: adm. 1.1.
- ThLic. ThDr. Mário ORBÁN, PhD.
- ThDr.Ladislav DORUŠÁK 1959 okt.
Tento článok poskytuje rozsiahly prehľad o živote a pôsobení kňaza Štefana Uvancika Knaza, ako aj o ďalších duchovných a udalostiach, ktoré formovali náboženský život v daných farnostiach.

Náboženské zloženie obyvateľstva Slovenska