Konštantín Filozof, inšpirovaný veršom starogréckej drámy, priniesol do slovanskej kultúry nový pohľad na písmo a slovesnosť. Jeho dielo Proglas je toho jasným dôkazom. V tomto článku sa pozrieme na vplyv starogréckeho boha písma na tvorbu Konštantína Filozofa a na to, ako sa táto inšpirácia prejavila v slovenskej kultúre.
Cyril a Metod, Jan Matejko
Proglas: Dielo Inšpirované Starogréckym Veršom
Prirodzene, o veršovom členení básne dobre vedel aj Viliam Turčány, ktorý už v roku 1964 preložil Proglas nielen významovo, ale aj výrazovo presne. Verš pracujúci s dvanástimi slabikami je pozoruhodný úkaz - jeho rôzne podoby nachádzame nielen v rôznych epochách a jazykoch, ale aj v rôznych prozódiách. Odkiaľ si priniesol svoj sylabický dvanásťslabičný verš Konštantín Filozof? Bezpochyby sa inšpiroval veršom starogréckej drámy.
Aj ten, kto sa nezaoberá prozódiou, si na prstoch vyráta, že prvý verš Proglasu a prvý verš Sofoklovej Antigony majú rovnaký počet slabík. Že to nie je náhoda, potvrdzuje aj prvý verš Proglasu v preklade Viliama Turčányho: Evanjeliu svätému som Predslovom.
Koľko len bolo u nás (to znamená na Slovensku aj v Čechách) v minulom storočí polemík na tému, či v našich jazykoch (podliehajúcich zásade, že prízvuk má byť na prvej slabike slova) je alebo nie je možný jambický verš! Dlho sa presadzovala nezmyselná dogma, že možný je len jamb s predrážkou, a preto sa musí náš jambický verš začínať vždy jednoslabičným slovom.
To, že napríklad aj Hviezdoslav celkom zbytočne rozdrobil svoj verš množstvom jednoslabičných slov, nezavinilo nič iné, len úzkostlivé dodržiavanie spomenutej dogmy. Vyslobodenie prišlo až po Hviezdoslavovej smrti, niekedy v dvadsiatych rokoch, keď sa zistilo, že na vytvorenie vzostupnej jambickej tendencie (t. j. A čo zisťujeme v Proglase? Dobre sa potom kráčalo v Konštantínových stopách aj Viliamovi Turčánymu.
Slovesnosť a Písmo
Keď sa k nám v 9. storočí dostali Konštantín a Metod, priniesli so sebou nielen písmo, ale aj hlboké porozumenie pre slovanskú kultúru. Už vo svojom rodnom Solúne (Thesaloniké) sa naučili nielen po grécky, po latinsky a po hebrejsky, ale ovládali aj slovanskú reč, ktorá musela byť veľmi blízka reči našich veľkomoravských predkov.
So slovanským folklórnym bohatstvom sa teda Konštantín a Metod museli stretnúť už vo svojom rodisku. Keď prišli k nám, museli sa s ním stretnúť znova - a uvedomili si, že prichádzajú dať písmo a spisovnú reč národu, ktorý si to mimoriadne zaslúži, pretože je to národ nielen so široko-ďaleko najväčším rozprávkovým bohatstvom, ale aj národ široko-ďaleko najspevavejší.
A hádam si len nebudeme myslieť, že naši staroslovienski predkovia spievali vo voľnom verši? Bádatelia chcú mať na všetko písomný dôkaz, a preto svoje poznatky o literatúre 9. storočia opierajú predovšetkým o písomné pamiatky. Kde však vezmeme písomné dôkazy, že tu už predtým prekvitala slovesnosť, udržiavaná ústnym podaním?
Nebolo vtedy zvykom písomne ju zaznamenávať, ani Konštantín a Metod sa o to nepokúšali, no nepochybne tu bola a obe tie slovesnosti tu museli žiť v 9. storočí súbežne. Nestretali sa síce, veď jedna bola pohanská a druhá kresťanská, no zrejme si ani neprekážali. Keď nejestvovali, staroslovienska spisovná slovesnosť takmer vyhynula, no odolnejšia ľudová bez úhony prežila.
Svätý Augustín a Boží Štát
V kontexte hľadania duchovných a kultúrnych koreňov je dôležité spomenúť aj dielo svätého Augustína Boží štát. Toto monumentálne dielo, ktoré vyšlo po prvý raz v slovenskom preklade v roku 1948, prináša pohľad na boj dobra so zlom v ľudských dejinách. Jeho dielo venoval priateľovi Marcellinovi Fláviovi, tribúnovi v Kartágu, ktorý ho po páde Ríma požiadal o dôkladné vyvrátenie výčitiek pohanov proti kresťanom.
Podľa Augustína, dobrí ľudia tvoria organizovanú spoločnosť, akoby Boží štát (civitas Dei), v ktorom vládne láska k blížnemu, a tá spája jednotlivcov až po zapieranie samých seba. Aj zlí ľudia tvoria spoločnosť, pozemský štát (civitas terrena), kde má prevahu sebaláska až po odmietanie Boha. Ustavičné napätie a nepretržitý zápas medzi spoločnosťou ľudí oddaných Bohu a synmi tohto sveta vypĺňa ľudské dejiny.
Svätý Augustín
Obe spoločnosti budú medzi sebou zápasiť až do skončenia sveta. Hoci boj oboch štátov má v ľudských dejinách rozličné spády, kde zlo často víťazí nad dobrom, jednako len na konci zvíťazí dobro, Boží štát. Sv. Augustín sa pri použití tohto výrazu opieral jedine o Písmo, a to o Žalm 87 (86), 3, kde tento výraz značí Božie mesto Jeruzalem, ako protiklad Babylonu, mesta diablovho.
Adaptácia Prevzatých Slov v Slovenčine
Pri adaptácii prevzatých slov možno vidieť viacero stupňov. Je to proces, pri ktorom sa cudzie slovo postupne prispôsobuje slovenskému jazykovému systému. Keď sa cudzia jednotka začne podriaďovať pravidlám platným pre domáce slová, hovoríme o adaptácii. Pri skloňovaní prevzatých slov vznikajú rôzne problémy, ktoré súvisia s ich zaradením do príslušného skloňovacieho typu.
L. Dvonč systematicky spracoval dynamiku slovenskej morfológie v práci z r. 1984. V adaptačnom procese zohráva dôležitú úlohu aj fonetická stránka slova, ktorá sa prispôsobuje slovenskej výslovnosti. Okrem toho, pri adaptácii sa často mení aj grafická podoba slova, aby bola v súlade so slovenským pravopisom.
V slovenskom jazyku prebieha adaptácia prevzatých slov viacerými cestami. Dôležitú úlohu zohráva formálny princíp, teda spôsob zakončenia slova alebo mena. Menšiu úlohu má sémantický princíp, teda význam zaraďovaného prvku. Tento proces je neustály a dynamický, čo znamená, že sa neustále vyvíja a prispôsobuje novým jazykovým kontaktom.
V dnešnej dobe, v siedmom tisícročí, je ten čas, aby národy bez kníh zvážili to a prestali živoriť v hriechu ako vo sne. Nech sa apoštoli aj proroci oslavujú piesňami z kníh.
tags: #starogrecky #boh #pisma