V tomto článku sa pozrieme na udalosti v Banskobystrickej diecéze, s dôrazom na pôsobenie biskupa Mons. Mariána Chovanca a ďalšie významné udalosti z roku 2002.
Mons. Marián Chovanec bol v roku 2012 menovaný za banskobystrického diecézneho biskupa pápežom Benediktom XVI. Slávnostná inaugurácia sa konala 15. decembra 2012.
Predtým, dňa 22. júla 1999, ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za massitského titulárneho biskupa a nitrianskeho pomocného biskupa. Biskupskú konsekráciu prijal 18. septembra 1999 z rúk kardinála J. Ch. Korca. Od augusta 2000 bol generálnym sekretárom Konferencie biskupov Slovenska a od 1. marca 2003 generálnym vikárom v Nitre.
Medzi jeho aktivity patrilo pôsobenie v redakčnej rade mesačníka Duchovný pastier (1990-1999), v diecéznej komisii pre kultúru a tlač aj v ekonomickej komisii. Jeho vedecko-pedagogická a teoreticko-aplikačná orientácia na oblasť dogmatickej teológie priniesla výstupy v publikačnej aj edičnej podobe, najmä v časopisoch Duchovný pastier, Liturgia, Katolícke noviny a i. Jeho doktorská práca Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca vyšla knižne r.1995. Svoju vedeckú a odbornú erudíciu využíval v mnohostrannej pedagogickej, apoštolskej a pastoračnej službe.
Zoznam niektorých kňazov pôsobiacich v Banskobystrickej diecéze:
- Bartal Karol Oto, O. Praem; * 28.08.1933 Kravany n.D. Bratislava
- O. Bezák Róbert, CSsR. Mons. ThLic.; * 01.03.1960 Handlová
- Bohunický Jozef; * 24.09.1973 Žiar n.
- Buchta Lukáš Stanislav, O Praem.; * 19.02.1960 Kremnica
- Dado Branislav, PhD.
- Dávid Vojtech, ThLic, Sch P.
- Dedík Adam, SCJ ; * 27.07.1984 Handlová (Nitr.
- Děd Marián, PhDr., PhD.
Živá reportáž o cirkevnom živote | Kresťania v cirkvi v Soule sa delia o svoje skúsenosti
Ďalšie udalosti v diecéze:
Duchovné spoločenstvo Banskobystrickej diecézy prijalo s pohnutím správu o úmrtí pomocného biskupa Mons. Petra Dubovského, SJ. Páter Dubovský naposledy navštívil Banskobystrickú diecézu dňa 6. apríla 2008, keď počas požehnania a otvorenia Domu Božieho milosrdenstva v Banskej Bystrici na Belvederi koncelebroval sv. omšu s diecéznym biskupom Rudolfom Balážom.
Peter Dubovský od roku 1969 pôsobil dva roky ako kaplán v Nitrianskom Pravne a vypomáhal na fare v Handlovej. Svoju pastiersku službu naplno rozvinul, keď sa stal farárom v Novej Lehote. V tejto malej farnosti pôsobil 20 rokov. Začiatkom januára 1991 bol z poverenia Svätej stolice vymenovaný na pomocného biskupa Banskobystrickej diecézy. Pedagogicky pôsobil na Teologickom inštitúte v Banskej Bystrici - Badíne. Pastoračne vypomáhal vo farnosti Banská Bystrica - Radvaň.
V roku 2002 došlo k zriadeniu rímskokatolíckej farnosti Banská Bystrica - Podlavice dekrétom Mons. Rudolfa Baláža, banskobystrického biskupa. Farnosť bola vyčlenená z rímskokatolíckej farnosti Banská Bystrica.
Zoznam pôsobiacich farárov v Banskej Bystrici - Podlaviciach:
- Kazimír Divéky, Far. (1. 9. 2002 - 30. 6. 2009)
- Daniel Bédi, Far. (1. 7. 2009 - † 8. 1. 2018)
- Juraj Adamkovič, Adm.Inter. (9. 1. 2018 - 31. 1. 2018)
- Kazimír Divéky (1. 2. 2018 - 30. 6. 2018)
- Juraj Adamkovič, FAdm. (1. 7. 2018 - 30. 6. 2020)
- Juraj Adamkovič, Far. (1. 7. 2020 - dodnes)
Úmrtie Vdp. Arnolda Púchyho
Banskobystrický biskup Mons. Marián Chovanec odprevadil spolubrata vdp. Arnolda Púchyho zádušnou svätou omšou vo štvrtok 9. februára 2023 o 11.00 hodine vo farskom Kostole sv. Gorazda vo Vrbovom. Následne boli telesné pozostatky zosnulého kňaza uložené na miestnom cintoríne vo Vrbovom.
Vdp. Púchy odišiel do večnosti v začatom 80. roku života a v 49. roku kňazstva. PÚCHY Arnold, Mgr.(nar. 24. 1. 1944 v Banskej Bystrici, ord. 9. 6.
Ekumenické vzťahy
V osobnej viere v Pána Ježiša Krista ako trojjediného Boha upevnil a duchovne stimuloval jeho účastníkov 3. Generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania (ECAV) na Slovensku Július Filo v rozhovore pre TASR ďalej povedal, že na podujatí prezentovali veci a rozvíjajúce sa aktivity, ktoré možno nazvať Nová pieseň Bohu. Filo vyslovil presvedčenie, že ECAV bude pokračovať v duchu dobrej spolupráce, ktorú začali biskupi Kuzmány a Moyses. Podľa neho impulzy pre spoluprácu a znášanlivosť budú ešte silnejšie, lebo Slovensko to potrebuje.
V súvislosti s účasťou prezidenta Svetového luteránskeho zväzu (SLZ) Filo tlmočil prekvapenie Ch. Krauseho, že na festivale nebol žiaden katolícky biskup. Krause to pokladá za absolútne nepochopiteľné a rovnaký názor má i generálny biskup ECAV. Filo poznamenal, že pozvali písomne viacerých.
Prezident SLZ bol na Slovensku už v roku 1999, keď v Bratislave zasadalo Správne grémium tohto spoločenstva.
Spomienka na biskupa Michala Buzalku
Práve dnes si pripomíname 60 rokov od smrti Božieho služobníka biskupa Michala Buzalku, ktorý po viacročnom väznení a internácii mimo územia Slovenska zomrel 7. decembra. Michal Buzalka sa narodil v roku 1885 vo Svätom Antone, teológiu vyštudoval vo Viedni, kde bol aj vysvätený za kňaza. Ako kňaz pôsobil v Banskej Štiavnici, v nemocnici v Budapešti, v Skýcove, vo Vajnoroch a Zavare. Ako rektor Kňazského seminára v Trnave a neskôr v Bratislave vychoval výraznú generáciu slovenských kňazov. V roku 1938 ho pápež Pius XI. vymenoval za svätiaceho biskupa Trnavskej Apoštolskej administratúry.
Do svojho biskupského erbu si zvolil Banskoštiavnickú kalváriu, z ktorej rovnako vychádzalo aj biskupské heslo: „Per crucem ad lucem“, t.j. V rokoch 1939 - 1945 zastával funkciu predsedu Katolíckej akcie a Združenia katolíckej mládeže. V roku 1940 obnovil vydávanie úspešného týždenníka Katolícke noviny. V rokoch 1940-1945 z poverenia pápeža Pia XII. vykonával funkciu vikára slovenskej armády. V tom čase udržiaval úzky kontakt s Giuseppe Burziom, vatikánskym diplomatickým zástupcom na Slovensku. Po skončení II. svetovej vojny bol štyri mesiace väznený. V roku 1951 bol v zinscenovanom súdnom procese spolu s biskupmi Jánom Vojtaššákom a Pavlom Petrom Gojdičom odsúdený na doživotie. Po šiestich rokoch väzenia prežil zvyšok života v internácii v Čechách.
„V súvislosti s aktuálnym výročím smrti otca biskupa Michala Buzalku, ktorého ostatky sú uložené v našom farskom kostole, sme plánovali slávnostnú sv. omšu, ktorá sa vzhľadom na aktuálne pandemické opatrenia nemohla uskutočniť.