Sviatosť posvätného stavu, kedysi známa ako sviatosť kňazstva, patrí medzi sedem sviatostí ustanovených Ježišom Kristom. Kňaz je služobníkom Krista a jeho Cirkvi. Nekoná na základe vlastnej moci, ale na základe kňazskej hodnosti a posvätného stavu udeleného Ježišom Kristom a poverenia Cirkvi. Sviatostné kňazstvo je sviatosťou služby spoločenstvu Božieho ľudu. Jedine Ježiš Kristus je pravým kňazom, a ostatné vysvätené osoby sú jeho služobníkmi. Ten, kto prijíma sviatosť posvätného stavu, dostáva osobitnú účasť na Kristovom kňazstve, ktoré sa kvalitatívne líši od všeobecného kňazstva veriacich.
Sviatostné kňazstvo je dar Ducha Svätého, ktorý udeľuje Kristus prostredníctvom Cirkvi. Zo sviatostného kňazstva nevyplýva úloha plniť iba určitú funkciu alebo zastávať nejaký úrad. Vysviackou dostáva kňaz konkrétnu moc a poslanie slúžiť svojim bratom a sestrám vo viere. Sviatosť posväteného stavu má tri stupne:
- biskupský stav (episkopát),
- kňazský stav (presbyterát),
- diakonský stav (diakonát).
Pri jednotlivej vysviacke (ordinácii) Duch Svätý vtláča svätencovi nezmazateľný znak a trvalú pečať, ktorými ho pripodobňuje jedinému, najvyššiemu a večnému Veľkňazovi Ježišovi Kristovi. Svätenec tak dostáva schopnosť a duchovnú posvätnú moc konať nie v svojom mene či na vlastnú päsť alebo na základe svojich vlastných ľudských síl, možností a nedokonalostí, ale konať výlučne v mene Ježiša Krista a jeho božskej moci (in persona Christi).
Posvätný stav v Božom pláne spásy
Kňazi Starého zákona boli predovšetkým prostredníkmi medzi nebom a zemou, medzi Bohom a jeho národom. Ježiš Kristus ako jediný „prostredník medzi Bohom a ľuďmi“ (1Tim 2,5) toto starozákonné kňazstvo naplnil, dovŕšil a ukončil. Po Ježišovej vykupiteľskej obete môže existovať už iba sviatostné kňazstvo v Kristovi, v Kristovej obete na kríži a skrze Kristovo povolanie a apoštolské poslanie. Katolícky kňaz, ktorý udeľuje sviatosti, nekoná na vlastnú päsť, z vlastnej moci alebo zo svojej morálnej dokonalosti, ale „in persona Christi“ - v osobe Krista. Vysviackou v ňom rastie Kristova premieňajúca, uzdravujúca a zachraňujúca moc, ktorou slúži zverenému ľudu.
kňazom sa stať
Kto môže prijať túto sviatosť?
Za diakona, kňaza a biskupa môže byť platne vysvätený muž, ktorý prijal katolícku vieru, bol v nej pokrstený a pobirmovaný a je Cirkvou povolaný na tento úrad. Vysviacka sa nedá nárokovať. Nie je ľudskou zásluhou, ale nezaslúženým Božím darom a milosťou. Každé farské spoločenstvo má za úlohu napomáhať k zrodu kňazského povolania.
Účinok diakonskej vysviacky
Diakon je ustanovený pre osobitnú službu Cirkvi. Zastupuje totiž Krista, ktorý „neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mt 20,28). V liturgii diakonskej vysviacky sa hovorí: „Posilnený darom Ducha Svätého bude pomáhať biskupovi a jeho kňazom v službe slova, oltára a charity. Stane sa služobníkom všetkých.“ Prvotným vzorom diakona je svätý mučeník Štefan, ktorý bol medzi prvými siedmimi diakonmi, ktorých ustanovili apoštoli, keď sa v službe prvotnej cirkvi v Jeruzaleme cítili preťažení množstvom charitatívnych úloh.
Neskôr sa diakonská služba stala na dlhé storočia len nižším stupňom na ceste ku kňazstvu. Dnes sú opäť do tejto služby povolaní jednak tí, ktorí žijú v celibáte, ako aj ženatí muži. Takto chápaná diakonská služba nanovo zdôrazňuje služobný charakter Cirkvi. Zároveň poskytuje kňazom pomoc v duchu prvotnej Cirkvi tým, že diakon prijíma predovšetkým pastoračné a sociálne úlohy v Cirkvi. Aj diakonská vysviacka vtláča celoživotnú a nezrušiteľnú pečať.
Účinok kňazskej vysviacky
Pri kňazskej vysviacke Duch Svätý vtláča kňazovi nezmazateľnú pečať, ktorou ho pripodobňuje Kristovi a dáva mu schopnosť konať v Ježišovom mene. Kňaz ako spolupracovník svojho biskupa má hlásať Božie slovo, udeľovať sviatosti a predovšetkým sláviť Eucharistiu.
Účinok biskupskej vysviacky
Biskupskou vysviackou sa udeľuje plnosť sviatosti posvätného stavu. Po vysvätení sa biskup stáva právoplatným nástupcom apoštolov a vstupuje do biskupského zboru. Od okamihu svojho vysvätenia je zodpovedný za celú Cirkev spolu s ostatnými biskupmi a s pápežom. Biskupskou vysviackou sa udeľuje poslanie učiť, posväcovať a spravovať. Biskup, ktorý spolu s kňazmi a diakonmi ako so svojimi vysvätenými spolupracovníkmi vykonáva pastiersku službu, je viditeľným princípom a základom miestnej cirkvi (biskupstva/diecézy).
Ako sa odlišuje všeobecné kňazstvo všetkých veriacich od sviatostného kňazstva?
Každý kresťan je povolaný k všeobecnému kňazstvu, aby v Božom mene pôsobil vo svete a prinášal mu Božie požehnanie a milosť. Pri Poslednej večeri a pri rozoslaní apoštolov dal však Ježiš niektorým posvätnú moc na službu veriacim. Preto len títo vysvätení kňazi zastupujú Ježiša, Pastiera svojho ľudu a Hlavu svojho tela - Cirkvi. Všetci by sme mali nanovo objaviť Boží dar pre Cirkev, ktorým je vysvätený kňaz, ktorý medzi nami zastupuje samého Pána.
V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté rozdiely a účinky jednotlivých stupňov sviatosti posvätného stavu:
| Stupeň sviatosti | Účinok | Poslanie |
|---|---|---|
| Diakonát | Ustanovenie pre osobitnú službu Cirkvi | Pomáhať biskupovi a kňazom v službe slova, oltára a charity |
| Presbyterát | Nezmazateľná pečať pripodobňujúca Kristovi | Hlásanie Božieho slova, udeľovanie sviatostí, slávenie Eucharistie |
| Episkopát | Plnosť sviatosti posvätného stavu | Učiť, posväcovať a spravovať |
Ako sa niekto môže stať kňazom?
Mladý muž, ktorý by v sebe cítil povolanie ku kňazstvu, môže sa cez svojho farára prihlásiť na štúdium teológie a prípravu na kňazstvo v Banskobystrickej diecéze, v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre. Stať sa katolíckym kňazom je významné rozhodnutie. Povolanie ku kňazstvu je „dar a tajomstvo“, ako to vysvetľoval sv. Ján Pavol II. Avšak nie je to len „osobný“ dar určitému mužovi a jeho rodine. Kňazské povolanie je dar spoločenstvu veriacich, ktoré napomáha kňazstvu, cez vzájomnú lásku tohto spoločenstva Ježiš povoláva koho chce a v tomto spoločenstve kňazstvo vyrastá a mohutnie.
Ak zachytíš takéto vnútorné Ježišove volanie, ak si myslíš, že život v celibáte a radostnej oddanosti Ježišovi Kristovi a službe Božiemu zámeru „aby všetci boli jedno“ (Jn 17,21) je pre teba ten pravý, ak s pokorou môžeš povedať, že cnosti ako napríklad odvaha, rozumnosť, štedrosť, empatia, láskavosť, čestnosť, usilovnosť, pracovitosť a stálosť sú ti vlastné, a ak si fyzicky i psychicky zdravý, všetko sú to počiatočné znamenia možného budúceho kňazského života.
Porozprávaj sa o tom s kňazom, o ktorom si myslíš, že ťa pochopí a pros Ducha Svätého o spoznanie tvojej cesty. Podať prihlášku na prípravu v kňazskom seminári a na teologickej fakulte bude potom hračka. Cirkev, t. z. predstavení seminára a Boží ľud, ktorý ťa pozná majú povinnosť vyjadriť sa, či žiješ podľa Ježišových slov a či si pripravený a naozaj vhodný na služobné kňazstvo, lebo v budúcnosti budeš poslaný budovať Cirkev. Keď splníš všetky podmienky a budeš presvedčený obetovať svoj život pre Cirkev podľa príkladu Ježiša Krista, biskup ti nakoniec odovzdá moc služobného kňazstva.