Smrť je neoddeliteľnou súčasťou života, a preto je to niečo prirodzené a očakávané, ale aj neprirodzené. Táto téma je v Biblii prítomná v rôznych kontextoch, od teologických úvah až po praktické rady, ako sa s ňou vyrovnať.
Adam a Eva nachádzajú telo Ábela.
Smrť ako súčasť Božieho plánu
Biblia učí, že Boh život dáva, aj ho berie. Ak je život Boží dar, potom úpadok a smrť sú odňatím tohto daru. Smrť totiž ukončuje náš život, ktorý je Božím darom. Smrť je vnímaná aj ako úder Božej ruky, ale s múdrym a svätým cieľom.
Paradoxne, smrť je istá, a predsa neistá, v tom zmysle, že sa stane každému z nás, ale aj preto, že sa musí stať. Ale čas a spôsob jej príchodu je väčšinou neznámy. Nemôžem si však vybrať nezomrieť. Napriek tomu si môžeme život predĺžiť, ako hygiena, stravovanie a cvičenie.
Pohľad na smrť
S výnimkou samovraždy smrť nie je vyhľadávaná. Neželáme si ju, ale zároveň sa pred ňou hrozíme. Aj smrť je súdom, ktorý zasahuje celé ľudstvo, ale aj kvôli svojmu charakteru trestu. Rovnako ľahko podliehajú kresťania frázovitým rečiam a žiaľu, ktoré smrť sprevádzajú.
Kresťania často hovoria, že jediná smrť, na ktorej naozaj záleží, je „duchovná“ smrť. Je to smrť oddelenia od Boha a spoločenstva so Stvoriteľom. Kristus zmenil význam zomierania pre tých, čo sú „v ňom“, ale zomieraniu sa nevyhnú.
Praktický prístup k smrti
Postoj kresťana k smrti a zomieraniu je úplne jasný. Kresťan by mal zachraňovať, pomáhať ľudí uzdravovať a uľavovať ich núdzu. Taký prístup by bol neprirodzený. Nedokážu zabezpečiť nesmrteľnosť. Nedá sa uniknúť smrti.
Často sa stáva, že zvyčajne vytláčame myšlienku svojej smrti. Uprostred života sa pripravovať na smrť? Nie je nič absurdnejšie nech toto. Žijeme nádejami a plánov. Z toho vyplýva výzva: Jedzme a pime, veď zajtra zomrieme! (1Kor 15:32). Veď smrť je ďalej než si myslíš.
Smrť v Božích rukách
Každý z nás je v Božích rukách. Náš život nie je naším vlastníctvom. Nemôžeme žiť ani minútu dlhšie, než nám určil náš Stvoriteľ. Naše životy sú pevne v rukách Boha. My sme mu ich do rúk vložili, ale preto, že smrť je súdom, ktorý zasahuje celé ľudstvo.
Žiaľ a strata
Žiaľ pri smrti je prirodzený a nevyhnutný. Je to reakcia na stratu lásky. Časť nášho života sa nenávratne stráca. Smrť zasahuje do našich plánov. Každý z nás žije vo svetle prichádzajúceho súdu (Heb 9:27). V tomto hlbšom zmysle je smrť definitívna.
Ako sa vyrovnať so smrťou
Smrť je taká nepríjemná, že podnikáme obrovské úsilie, aby sme ju zriedili. Niektoré názory sa šíria v mene kresťanstva, ale od biblickej zvesti sa výrazne líšia. Niektorí veria, že život je školou, v ktorom sa učíme byť lepšími. Iní veria, že Boh pri smrti určuje jeho postavenie po smrti. Rozhodujúce pre jeho stav po tom je priazeň a prijatie, alebo Božie odmietnutie a hnevu.
Kresťanský pohľad na zomieranie
Fakt zomierania neodstraňuje ani viera. Zomieraniu sa aj tak treba postaviť čelom. Kresťana sa týkajú rovnaké obmedzenia, ako pre každého iného. Nemusí si myslieť, že zomieranie by pre kresťana malo byť podstatne odlišné? Obrátenie kresťana je vzkriesením (Kol 3:1). Má večný život (Jn 3:15).
Na druhej strane Boha, akoby jeho zámery boli aspoň dočasne zmarené. Ale Božie zámery sú stále isté. Medzi tým, čo platí už, a ešte nie, je rozdiel. Všetci tí, čo spia spánkom smrti v ňom (1Kor 15:20), budú vzkriesení. Kresťan bude zomierať a aj on sám očakáva smrť. Nie je to tá plnosť, ktorú Kristus sľúbil? Tí, čo zomreli pre svet, sú ponížené (Flp 3:21).
Nádej vzkriesenia
Viera a rozum robili rozdiel. Skrze vieru v Krista a jeho zásluhy je možné získať večný život. Aj keď sme nevideli vzkrieseného Krista, sme „blahoslavení“ (Jn 20:29). Budeme Ho vidieť takého, aký je (1Jn 3:2). Uvidíme ho tvárou v tvár (1Kor 13:12).
Veriaci prechádzajú cez smrť s nádejou. Ich viera bude im potešením a oporou (Heb 13:6). Vzkriesenie Ježiša Krista je zárukou vzkriesenia všetkých údov jeho tela. Lebo my žiť budeme (Jn 14:19). Kresťan nielenže prežije, ale že aj on bude vzkriesený z mŕtvych. Musí byť vzkriesenie. Musíme obliecť nesmrteľnosť (1Kor 15:53). Prečo „musí“? Kvôli povahe Božieho sľubu ako aj charakteru Kristovho vykúpenia. Kristus je hlavou ľudstva, ktorého je on ako posledný Adam hlavou.
Čo je vykúpenie? Je to zmierenie mužov a žien s Bohom prostredníctvom Kristovej obete. Hriech prevzal Kristus. Vykúpenie má dosiahnuť štádium, kde dôsledky hriechu budú definitívne vymazané. Vykúpenie by bolo neúplné, keby nebolo vzkriesenie tela. Bez vzkriesenia by smrť by dosiahla víťazstvo, lebo smrť by vládla nad ich telami, a to nemôže byť.
Čo sa stane, keď zomrieme podľa Biblie? • Nebo a zem, 4. epizóda
V deň vzkriesenia sa splní príslovie: „Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Peklo, kde je tvoj osteň?“ (1Kor 15:56). Naše telá budú uložené do prachu. Boh je schopný zrekonštruovať materiál, z ktorého pôvodne pozostávali. Pavol nezašiel príliš ďaleko. Boh nepoužije ani jednu bunku z tých, ktoré mal predtým. Mnohé zmeny sa odohrávajú v tele tých, čo slabnú pred príchodom smrti.
Túžba po večnosti
Túžba zomrieť a byť s Kristom je prítomná u kresťana v každom štádiu života. Aj starý veriaci má plniť poslanie. Nemalo by sa hovoriť človekovi, že je už nanič, keď je už slabý dôchodca. Dary mu neboli odňaté, ako ani príležitosti na ich uplatňovanie. Náš cieľ v tejto kapitole bol jednoduchý, a predsa ťažký: čeliť faktu smrti kresťanským spôsobom. Smrť je prvou z „posledných vecí“. Vyrovnať sa so smrťou je však podstatné pre kresťanský život aj pre kresťanské svedectvo. Dojemnosť a vážnosť dodáva smrti nielen to, že je rozlúčením s priateľmi, ale že predznamenáva súd.
| Biblická postava | Vek | Poznámka |
|---|---|---|
| Matuzalem | 969 rokov | Najdlhšie žijúca osoba v Biblii |
| Noe | 950 rokov | Staviteľ archy |
| Abrahám | 175 rokov | Praotec izraelského národa |
| Mojžiš | 120 rokov | Vodca Izraelitov z Egypta |