Pojem spravodlivosti je v Biblii kľúčový a ovplyvňuje mnohé aspekty teológie. V tomto článku sa pozrieme na biblický koncept spravodlivosti, ospravedlnenia a ich význam pre spásu človeka.
Alegória spravodlivosti a mieru od Petra Paula Rubensa.
Spravodlivosť v Starom Zákone
V Starej zmluve sa spravodlivosť definuje ako poslušnosť voči prikázaniam Boha, ktorý je sám spravodlivý. V židovskom národe dochádzalo k tomu, že ľudia sa uspokojili s plnením rituálov náboženskej komunity viac ako s plnením širších aspektov zákona.
Farizeji boli napomenutí Pánom Ježišom, že dávajú síce desatiny z mäty, kôpru a rasce, ale že zanedbávajú to, čo je závažnejšie v zákone, totiž spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť. Pán Ježiš poukázal na to, že farizeji správne dávajú desiatky, ale nesprávne predpokladajú, že vykonávanie liturgických úkonov napĺňa požiadavky zákona.
Jedným z najznepokojujúcejších výrokov Pána Ježiša bolo vyhlásenie: „Ak vaša spravodlivosť nebude dokonalejšia ako zákonníkov a farizejov, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského“ (Matúš 5:20). Je zjavné, že Pán Ježiš chcel, aby naša spravodlivosť bola na vyššej úrovni ako spravodlivosť pokrytcov.
Obraz, ktorý máme o zákonníkoch a farizejoch, ich predstavuje ako bezohľadných a nemilosrdných náboženských zvodcov. Zároveň však musíme mať na pamäti, že farizeji boli historicky veľmi oddaní vysokej úrovni spravodlivého života. Napriek tomu Pán Ježiš hovorí, že naša spravodlivosť musí prevýšiť tú ich.
Božia Spravodlivosť
Keď uvažujeme nad biblickým konceptom spravodlivosti, zaoberáme sa záležitosťami, ktoré sa dotýkajú prakticky každého aspektu teológie. Po prvé, existuje Božia spravodlivosť, ktorou sa merajú všetky normy správnosti a nesprávnosti. Boží charakter je konečným základom a modelom spravodlivosti.
Spravodlivosť Boha je jedna z jeho základných vlastností. Spravodlivosť je definovaná dodržovaním zákona či normy. Boh však nie je pod žiadnym zákonom, nikto ho nemôže dať pod nejakú normu. Jeho spravodlivosť je jeho vnútorná vlastnosť, tvorí súčasť podstaty jeho bytia. Boh je zákonodarca.
Jeho zákon, jeho prikázania, ním formulované požiadavky predstavujú spravodlivosť, ktorú Boh vyžaduje od stvorených bytostí (od tvorstva). Božia spravodlivosť sa prejavuje aj v tom, že Boží zákon je spravodlivý (Rímskym 7:12). Boh je však nielen zákonodarca, ale aj sudca. Súčasťou Božej spravodlivosti je aj to, že Boh spravodlivo súdi, je spravodlivý sudca.
Božia spravodlivosť sa prejavuje aj v tom, že Boží zákon požaduje, aby medzi stvorenými bytosťami panovala spravodlivosť. Boh ustanovuje právo (spravodlivosť) a toto právo (spravodlivosť) aj vymáha (Jeremiáš 9:24). Koná konzistentne (zhodne) so svojou prirodzenosťou, čím sa prejavuje ako spravodlivý Boh. Božia nariaďujúca vôľa, zákon, smeruje voči človeku/stvorenstvu. Vymožiteľnosť práva zo strany Boha ako spravodlivého sudcu je dokonalá.
Boh sa nám zjavuje ako spravodlivý Boh a zjavuje sa nám aj ako spravodlivý sudca. V Písme je Božie konanie s ľuďmi popísané pomocou výrazov známych zo súdnictva.
Spravodlivosť v Súčasnom Evanjelikálnom Svete
V súčasnom evanjelikálnom svete je spravodlivosť zriedkavým pojmom. Hovoríme o morálke, duchovnosti a zbožnosti. Zriedkavo však spomíname spravodlivosť. Avšak cieľom nášho vykúpenia nie je zbožnosť alebo duchovnosť ale práve spravodlivosť. Zbožnosť je len prostriedkom k spravodlivosti.
Byť duchovným znamená precvičovať duchovné milosti dané Bohom k tomu, aby sme boli formovaní do podoby Jeho Syna. Teda modlitby, biblické hodiny a zborové stretnutia nie sú samo o sebe cieľmi, ale sú navrhnuté na to, aby nám pomohli žiť spravodlivo. Duchovné záujmy sú iba začiatkom našej cesty s Bohom.
Musíme si byť vedomí zákerného nebezpečenstva a nemáme si myslieť, že duchovnosť napĺňa Kristove požiadavky. Padnúť do takejto pasce, pasce farizejov, znamená nahradiť autentickú spravodlivosť liturgickými alebo rituálnymi úkonmi. Určite sa máme modliť, študovať si Písmo a evanjelizovať.
Je zaujímavé, že celý biblický koncept spravodlivosti je obsiahnutý v jednom gréckom slove: dikaios. Toto grécke slovo v prvom rade odkazuje na Božiu spravodlivosť. V druhom rade na to, čo nazývame ospravedlnením a v treťom rade odkazuje na spravodlivosť vlastného života. Teda od začiatku do konca sa naša ľudská povinnosť nemení.
Ospravedlnenie z Viery
Ospravedlnenie je v Biblii pre ľudí a ich spásu kľúčová udalosť. Ospravedlniť (niekoho) je právny výraz a súdny výrok, ktorý znamená oslobodenie spod obžaloby, vyhlásenie za nevinného. Je opakom slova odsúdiť. V biblickom ponímaní ide o ospravedlnenie bezbožného, ktorý uveril v evanjelium Ježiša Krista.
Všetci ľudia sa rodia ako hriešnici, sú vinní a pred Bohom sú v postavení nespravodlivých (Rímskym 3:10,23; 5:12). Sú pod Božím hnevom a v odsúdení (Ján 3:36). Sú od Boha oddelení, lebo sú mŕtvi vo svojich hriechoch a previneniach, a preto nemajú k nemu prístup. V takomto postavení smerujú do večného zatratenia. To nie je dobrá perspektíva pre človeka stvoreného na Boží obraz a ani sám Boh nemá potešenie z tohto jeho postavenia (1. Timoteovi 2:4).
V Ježišovi Kristovi Boh človeku pripravil a ponúka spásu. Pre spásu človeka sú potrebné dve veci: jeho ospravedlnenie a jeho znovuzrodenie.
Čo to znamená?
Slovo spravodlivosť označuje vnútornú vlastnosť, podstatu, atribút bytosti, ktorá sa prejavuje v myslení a konaní, ktoré sú vždy v súlade s platnými právnymi normami (platným zákonom). Je to vnútorná morálna vlastnosť, ktorá sa navonok prejavuje dodržovaním zákona ako životného štýlu. V biblickom ponímaní spravodlivosť je vlastnosť, patrí k podstate bytosti, z ktorej vychádza, a prejavuje sa (celoživotným) myslením a konaním odpovedajúcim požiadavkám Božej normy, Božej vôli.
Abakukov najznámejší výrok „Spravodlivý zo svojej viery bude žiť“ (Abakuk 2:4) sa vyskytuje v Novej zmluve 3-krát. Stal sa sloganom evanjelikálneho protestantizmu, ktorého dôraz sa až doposiaľ kladie na doktrínu ospravedlnenia zo samotnej viery.
V ospravedlnení sa stávame spravodlivými v očiach Boha, keď si obliekame rúcho Kristovej spravodlivosti. Pravú spravodlivosť si nikdy nesmieme zamieňať s vlastnou spravodlivosťou. Hoci naša spravodlivosť rastie od momentu nášho ospravedlnenia, ktoré je postavené jedine na Kristovej spravodlivosti, nikdy sa nesmieme nechať zviesť a myslieť si, že naše spravodlivé skutky si zasluhujú nejakú odmenu.
NIET LEPŠEJ SPRÁVY, NEŽ JE TÁTO: JEŽIŠ KRISTUS AKO VTELENÝ BOŽÍ SYN SVOJÍM POSLUŠNÝM ŽIVOTOM A ZÁSTUPNOU SMRŤOU DOKONALE SPĹŇA NAŠE POTREBY PRED BOHOM.
Na rozdiel od toho, ako je to v nekresťanskom uvažovaní, nemôžeme sa zachrániť sami. Nikdy nesmieme zabúdať, že evanjeliové posolstvo nie je o svojpomoci alebo o našom konaní dobra pre zlepšenie spoločnosti. Evanjelium je však predovšetkým o majestáte, sláve a nádhere nášho trojjediného Boha a o tom, čo urobil, aby vykúpil, ospravedlnil a zmieril morálnych vzbúrencov proti nemu - ktorí si nezaslúžia nič iné ako odsúdenie - a aby všetko urobil novým. Bez Božieho konania v zvrchovanej milosti je ľudstvo úplne stratené a bez nádeje.
Zrušiť, zvrátiť a zaplatiť za Adamov hriech môže za nás len náš Pán Ježiš Kristus. Vo svojej ľudskosti je jediný, kto môže poslúchať za nás ako naša zmluvná hlava. Ako božský Syn je jediný, kto môže uspokojiť vlastnú Božiu požiadavku voči nám tým, že zaplatí trest za náš hriech (Rim 6:23). Mimo jeho poslušného života a vykupiteľskej smrti nemáme Spasiteľa (Jn 14:6; Sk 4:12; Rim 5:12-21; Heb 2:5-18).
V Kristovi sa slávne zjavuje trojjediná Božia láska, pretože v Kristovi dostávame dar spravodlivosti, ktorý je teraz náš skrze vieru v neho. Výsledkom je, že len vierou v Krista je jeho spravodlivosť naša, teraz a navždy (Rim 8:1; 2Kor 5:21; Ga 3:13).
Keď premýšľame o Kristovom vykupiteľskom diele za nás, pripomíname si, že náš trojjediný Boh milosti plánoval naše vykúpenie od večnosti a dosiahol ho na javisku ľudských dejín.
Mohli by sme to vyjadriť takto: keďže nám bol v Kristovi odpustený náš strašný hriech proti Bohu všetkej slávy a keďže v Kristovi sme všetko dostali z milosti, potom ak nám Boh odpustil našu zradu voči nemu, určite môžeme odpustiť aj iným ich hriech voči nám!
Okrem toho, keď uvažujeme o našom ospravedlnení v Kristovi: náš hriech bol úplne odčinený a my sme oblečení do Kristovej dokonalej spravodlivosti - ktorú sme dostali z milosti (Ef 2:8-10). Všimnite si, ako je táto myšlienka neskôr zdôraznená v Matúšovom evanjeliu.
Prečo? Pretože najprv nám Boh odpustil väčší hriech - totiž náš hriech pred ním - a my mu máme odpustiť ten menší - totiž ľudský hriech voči nám.
Láska k Spravodlivosti a Nenávisť k Bezbožnosti
Ak máme autenticky nasledovať Krista, potrebujeme aj my vedieť, čo máme milovať a čo máme mať v nenávisti. Ak by sme boli iba ľuďmi lásky, ktorí každého a všetko bezvýhradne prijímajú a milujú, mohli by sme sa ľahko stať tolerantnými k hriechu.
Pocity viny, ktoré nasledujú po tom, ako kresťan zhreší, sú legitímne. Keby sme v srdciach mali iba nenávisť voči zlu a hriechu, rýchlo by sa z nás stali tvrdí ľudia, plní odsúdenia a pohŕdania voči každému nedokonalému človeku v našom okolí a tiež voči sebe samým.
Na to, aby sme v týchto veciach dokázali nájsť rovnováhu, musíme vedieť koho a čo máme milovať a čo máme nenávidieť. Všimnite si, prosím, že v prípade nenávisti používam iba zámeno „čo“.
Čo teda máme milovať?
O Mesiášovi je napísané, že miloval spravodlivosť. Tento hebrejský pojem c’dáká (צְדָקָה) má oveľa širší význam ako slovo „spravodlivosť“ v slovenskom jazyku. Biblická spravodlivosť je hodnota, ktorá činí ľudskú bytosť prijateľnou pred Bohom. Predstavuje akýsi duchovno-morálny stav, v ktorom sa ako ľudia páčime Bohu. V tomto stave sme boli stvorení v raji, ale pád ľudstva do hriechu všetko zničil.
Dnes platí to, čo hovorí prorok Izaiáš: „Lebo sme všetci ako nečistí, a všetky naše spravodlivosti sú ako ohyzdné rúcho.“ (Iz 64,6; ROH) Inými slovami, aj to najlepšie, najkvalitnejšie a najspravodlivejšie, čo človek vyprodukuje, je v Božích očiach viac než nedostatočné. Jediným riešením je pripísaná spravodlivosť z viery v Ježiša Krista, o ktorej hovorí apoštol Pavol: „Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil za nás hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.“ (2Kor 5,21; SEP)
Jediným skutočne spravodlivým človekom, ak nerátame prvých ľudí pred pádom do hriechu, bol Boží Syn Ježiš z Nazareta. Prežil dokonalý bezhriešny život, dobrovoľne podstúpil kríž a na kríži naňho Boh uvalil hriechy všetkých ľudí. Ľuďom, ktorí uveria v Krista, Boh pripíše Kristovu spravodlivosť, doslova ich urobí spravodlivosťou Božou, to znamená, že ich urobí spravodlivými v maximálne možnej miere. Túto zmenu ľudskej podstaty z hriešnika na spravodlivého Biblia nazýva novým narodením.
Milovať spravodlivosť znamená milovať všetko, čo je dobré, všetko Božie. Začína sa to pri osobe samotného Boha.
Milovanie spravodlivosti ďalej predstavuje lásku k spravodlivému posvätenému životu, ktorý predstavuje aktívne a intenzívne spoločenstvo s Bohom. Ak chceme, aby boli naše kresťanské životy úspešné, potrebujeme si zamilovať modlitbu, spoločné zhromaždenia miestnej cirkvi a opakované napĺňanie sa Duchom Svätým.
Milovať spravodlivosť znamená tiež milovať vládu práva v spoločnosti. Pokiaľ sa v spoločnosti deje neprávosť, právo a spravodlivosť sú potláčané, a s kresťanmi to nič nerobí, niečo je v neporiadku.
Čo máme nenávidieť?
Teraz sa dostávame k pravde, ktorá sa na prvý pohľad môže zdať šokujúca. Áno, existuje niečo, čo majú kresťania na základe Kristovho príkladu nenávidieť. Je to bezbožnosť. Hebrejský pojem, ktorý prekladáme ako bezbožnosť, je rášá (רָשָׁע). Tento pojem predstavuje morálne zlo alebo akékoľvek bezbožné zlé skutky. Bez nenávisti k hriechu nie je možné skutočné pokánie a víťazstvo nad ním.
Náš postoj voči hriechu a bezbožnosti musí byť jednoznačne negatívny a nezmieriteľný. Legitímnym predmetom nenávisti kresťana je tiež pôvodca všetkého zla, diabol, a jemu podriadení padlí anjeli a démonické sily.
Vrúcnosť a horlivosť sú atribúty, ktoré presne vystihujú obsah pojmov lásky a nenávisti. Láska aj nenávisť majú niečo spoločné s vierou. Darmo budeme hovoriť, že milujeme Boha, keď mu svoju vrúcnosť nijako neprejavíme. Podobne sa aj slová o nenávisti k hriechu vylučujú s jeho páchaním či tolerovaním.
Pretože Pán Ježiš miloval spravodlivosť a nenávidel bezbožnosť, Boh mu dal pomazanie radosti. Neexistuje lepší pocit ako vedieť, že kráčame po správnej ceste v spoločenstve s Bohom, naše svedomie nás neodsudzuje a vieme, že neexistuje žiadna prekážka pre naše modlitby.
Ak nás dlhodobo trápia pocity smútku a nášmu životu chýba iskra, správnou diagnózou môže byť vlažnosť a nejednoznačnosť.
Praktické Kroky k Spravodlivosti
- Odvraciame sa od hriechu.
- Dôverujeme Ježišovi Kristovi.
- Ceníme si Ježiša.
Evanjelium si vyžaduje odpoveď. „Teraz je deň spásy!” nalieha Pavol (2Kor 6:2).
Napriek tomu, že Boh je spravodlivý, je aj milostivý a plný odpustenia. Spravodlivosť a milosť sa nevylučujú, ale dopĺňajú. Boh vo svojej spravodlivosti nemôže prehliadnuť hriech, ale vo svojej milosti ponúka odpustenie tým, ktorí sa k nemu obrátia s pokáním a vierou v Ježiša Krista.