Gardeon: Príbeh úspechu z Kláštora pod Znievom

V malebnej turčianskej obci Kláštor pod Znievom sa nachádza firma, ktorá si vďaka svojmu rastu a inovatívnemu prístupu k podnikaniu získala pozornosť nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Reč je o spoločnosti Gardeon, rodinnom podniku Cholevovcov, ktorý sa prepracoval do rebríčka tisícky najrýchlejšie rastúcich európskych firiem od Financial Times a webu Statista.

Pre firmu Gardeon rodiny Cholevovcov z malej turčianskej obce Kláštor pod Znievom je to o to väčší úspech. Spolu s bratom Martinom stoja za firmou Gardeon, ktorá predáva montované garáže, záhradné domčeky a prístrešky. Umiestnila sa zhruba v strede rebríčka - na 510. mieste.

Firma rodiny Cholevovcov bodovala už v minuloročnom rebríčku, vtedy bol podnik ešte na 719. priečke. Navyše nejde o technologický či farmaceuticky podnik s jedinečným vývojom, ktorým zvyknú výnosy rásť najrýchlejšie.

Gardeonu pomohli k umiestneniu v prestížnom rebríčku hlavne posledné ťažké roky poznačené covidom aj vojnou na Ukrajine a veľkým zdražovaním energií aj iných surovín. V poslednom účtovne uzavretom roku 2022 podnik v čistom zarobil 750-tisíc eur. Najvyššiu rentabilitu mal podnik v prvom covidovom roku 2020, keď pri 3,7-miliónových tržbách zarobil 450-tisíc eur.

Podmienkou je, že firma musela mať v roku 2019 tržby najmenej 100-tisíc eur a v roku 2022 jeden a pol milióna eur. A takisto musí byť nezávislá, teda nie je dcérskou spoločnosťou alebo pobočkou inej firmy.

Gardeon je aj príkladom toho, že v biznise sa dá preraziť aj z regiónov a nielen z veľkých miest. Svojich montážnikov síce posiela na práce ku klientom po celom Slovensku, no svoj veľký moderný showroom aj sídlo má firma stále v Turci.

V posledných rokoch preniká aj do cudziny. Firma je nominovaná na ocenenie FéliX Business Award v kategórii Výnimočný rodinný biznis.

„Nevymysleli sme raketovú vedu. Predávame produkty, ktoré sú užitočné. Ľudia ich budú potrebovať dnes, zajtra aj o sto rokov,“ vraví Martin Choleva.

Začiatkom roka britský denník The Financial Times zostavil rebríček tisícky najrýchlejšie rastúcich európskych firiem. „Myslel som si, že je to spam, ale preposlal som ho bratovi. Našťastie sme vyplnili údaje a vidíte, ako to dopadlo,“ spomína Marek Choleva.

V Kláštore pod Znievom už druhé volebné obdobie starostuje Erika Cintulová. V Turci je známa aj preto, že uprednostnila otvorenú komunikáciu s občanmi.

Pribúda v Kláštore obyvateľov? - Pribúda.Keď som bilancovala minulý rok pre článok do nášho obecného časopisu, zistila som že sa blížime už k číslu 1700. Koľko ľudí prišlo bývať do obce za ostatné štyri roky? - Približne stovka. Ide prevažne o rodiny, ktoré sa k nám prisťahovali. Nových Kláštorčanov som začala stretávať na besiedkach v materskej škole. Vidno, že k nám prichádzajú bývať mladí ľudia, ktorí si zakladajú rodiny.

Môže sa Kláštor stavebne rozvíjať? - Môže, a máme záujem, aby sa rozvíjal. Ale musí sa rozvíjať koncepčne. Územný plán definuje to, v ktorých lokalitách sa môže stavať. Ale developer musí zabezpečiť všetky inžinierske siete, a nie tak ako to bolo doteraz, že máme na krku tri výstavby bez ciest, kanalizácie, verejného osvetlenia. Developer zarobil, ale obec nemá prostriedky na to, aby toto dokázala postaviť zo svojich zdrojov, pretože tým ukracuje ostatných obyvateľov obce. Myslím si, že developerom ostane dostatočný zisk, ak všetky inžinierske siete postavia vo vlastnej réžii. Takto pristupujeme ku všetkým ďalším investičným zámerom v obci.

Obec, na čele ktorej stojíte, má ale tiež kultúrny a historický potenciál. Čo s ním? - Práve toto volebné obdobie sa chcem venovať aj týmto témam. Obec je stabilizovaná a môžeme venovať viac času práve rozvoju kultúry a využiť náš historický potenciál. Nech sa v Kláštore chytíte čohokoľvek, dýcha z toho kus histórie, ktorá nie je spojená len s gymnáziom, ale od samého vzniku našej obce je tu mnoho zaujímavostí, na ktoré môžeme byť hrdí. Sú spojené s hradom, mníchmi, významnými osobnosťami až po súčasnosť. A toto všetko chceme prezentovať verejnosti aj vďaka pripravovanému múzeu.

História Kláštora ale nie je iba gymnázium... - Určite. Chceme ju sústrediť v už spomínanom Znievskom múzeu. Druhú dôležitú súčasť tradícií u nás tvorí aj bylinkárstvo a olejkárstvo. Návštevníci obce by ich mali poznať. Pripravujeme projekt, ktorý to umožní. Prezradím, že okrem iného pôjde aj o obchodík, v ktorom by sme zhromaždili rôzne výrobky, ktoré súvisia s liečivými rastlinami, aby si od nás mohli odniesť liečivý a voňavý suvenír.

Vymenujme ešte v skratke investície... V rámci stavieb nás čaká dokončenie ihriska na školskom dvore, zateplenie, výmena okien a kúrenia administratívnej budovy, prístavba garáže požiarnej zbrojnice, budem sa tešiť, ak sa podarí odštartovať veci okolo projektu integrovanej zdravotnej starostlivosti, čakáme na vyhodnotenie projektu na zberný dvor a čakáme na výzvu na rekonštrukciu ciest, aby sme sa mohli do nej okamžite zapojiť. V pláne máme aj ďalšie drobnejšie projekty.

Začiatky podnikania Cholevovcov

História podnikania Cholevovcov sa datuje od roku 1994. Ich otec Marián Choleva v malej domácej garáži v turčianskej obci Kláštor pod Znievom rozbehol opravovňu áut. Jeho synovia Marek a Martin mali vtedy šesť a jedenásť rokov a v dielni pravidelne pomáhali.

Otec sa ako živnostník obracal, ako vedel. Snažil sa uživiť aj predajom kníh a zeleniny, ale nešlo mu to. Jeho synovia si túto etapu života zapamätali do dospelosti, keď sa postavili na vlastné nohy. V roku 2007 začali na otcovu živnosť podnikať.

Najprv za peniaze, ktoré zarobili na oberačke jabĺk v Taliansku, kúpili stroj na výrobu donutov, predávali ich na jarmokoch. Rozbehli tiež e-shop na predaj bicyklov. Ich nápad okamžite narazil na realitu, pretože bicykle sa objednávajú dlho pred cyklosezónou a bez kapitálu sa nedajú naplniť skladové zásoby, ktoré sa navyše ťažko odhadujú. Podnikateľský úver im nikto nechcel poskytnúť.

Otec však stál pri nich a usmerňoval ich podnikateľskú cestu. „Otec bol zručný, vedel mnohé veci vybaviť sedliackym rozumom a naše nápady nám pomáhal zhmotniť,“ spomína Marek Choleva.

Zlom nastal v lete 2010, keď s otcom navštívili veľtrh v Nemecku. Cholevovcov nadchla jednoduchá montovaná garáž s omietkou. Na Slovensku bola nepoznaným artiklom, ale oni v nej videli potenciál. Zistili, že nemecká firma na veľtrhu garáže len prezentovala, ale ich výrobcom bola jedna poľská firma. Bola to typická fabrika, ktorá všetko exportovala do Nemecka. Poliakom bolo jedno, kto si od nich garáže objedná, zaujímali ich len objednávky a peniaze.

Stávka na online marketing

Bratia predali stánok a stroj na donuty a za utŕžené peniaze objednali od Poliakov prvú garáž. „Po každú garáž sme šli s dodávkou do Poľska a potom ju otec s kamarátmi montovali u zákazníka. Trvalo roky, kým sme si mohli dovoliť objednať plný kamión,“ spomína Marek Choleva.

O montované garáže spočiatku nebol veľký záujem, Slováci preferovali murované. Cholevovcom sa tak prvý rok podarilo predať len desať garáží.

Centrom firmy bol ich rodinný dom, odkiaľ robili všetko, od komunikácie s klientmi a výrobcom, cez marketing, distribúciu až po administratívu. Pracovali vo dne aj v noci, často cez víkendy.

„Princíp podnikania spočíva v neustálom riešení problémov. Keď vyriešite jeden, objaví sa ďalší,“ hovorí Marek Choleva. V roku 2013 prešli od živnosti k eseročke, ktorú nazvali 3PO Slovakia a neskôr ju premenovali na Gardeon.

Raz si istá firma z východu Slovenska od nich objednala garáž. Potom ju okamžite skopírovala, začala vyrábať a na parkoviskách obchodných reťazcov prezentovala ako vlastný produkt. Paradoxne, pre Gardeon to zafungovalo ako osveta. Ľudia sa pri vystavenej garáži zastavili, ale potom ju aj tak hľadali na internete. A v tomto priestore boli silní Cholevovci.

Navyše neskôr ku garážam bratia pridali aj montované záhradné domčeky, prístrešky a pergoly. To viedlo aj k zmene názvu firmy na dnešný Gardeon z anglického slova garden, čiže záhrada. Dohromady má už firma má vyše 6-tisíc zákazníkov.

Preraziť s novinkou na trhu však spočiatku nebolo jednoduché. „Boli sme nadšení, našli sme dieru na trhu. Produkt, ktorý tu nebol. Naše nadšenie však narazilo na nedôveru. Nikto nepoznal montované garáže, preto boli začiatky najmä o trpezlivosti. Vedeli sme, že máme prvotriedny produkt, no napredovali sme pomaly a väčšina našej práce vtedy nespočívala v montovaní garáží, ale vo vysvetľovaní, čo to je a prečo je to výhodné.

Na prvom mieste najaktuálnejšieho rebríčka skončil český dodávateľ fotovoltických panelov Raylyst. Na druhom mieste francúzska reklamná a marketingová firma Adagio. Tretia priečka patrí talianskej reklamnej a marketingovej firme Bidberry. Česko je v rebríčku zastúpené 11 spoločnosťami, Maďarsko 14 a Poľsko v ňom má dokonca 44 firiem. „Celá EÚ výrazne zaostáva najmä za Spojenými štátmi, ale aj Áziou.

FéliX Business Award je biznisová cena, ktorú vyhlasuje INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s partnermi. Získať ju môžu inšpiratívne a spoločensky zodpovedné firmy a samosprávy za aktivity, ktoré prispievajú k prosperite a modernosti krajiny.

Vám sa v stĺpčeku, ktorý ste uverejňovali v našich novinách, podarilo nastaviť zrkadlo samospráve. Ocenili to ľudia v Kláštore pod Znievom? - Stĺpčeky neboli o nastavovaní zrkadla samospráve. Cieľom bolo rozprávať o tom, aké možnosti má, čo môže pre občanov urobiť a ako pritiahnuť ich pozornosť smerom k samospráve. Pretože je o nich, nielen o starostoch a poslancoch obecného zastupiteľstva. To, že niektorí kolegovia to brali osobne, ma síce mrzí, ale stĺpčeky, aj keď boli niekedy kritické, neboli osobné, ale vecné a mali riešiť, alebo poukázať na riešenie problému. Prezentovali môj názor na toto riešenie a nie na osoby a obsadenie. A či to ocenili ľudia v Kláštore? Kláštorčania stĺpčeky čítali a častokrát ma pochválili, že sa nebojím otvárať témy, ktoré ako keby mali zostať tabu.

Mal pre vás zmysel? Splnil to, čo ste od neho očakávali? - Bolo zaujímavé sledovať, koľko ľudí zaujal. Aj na jeho základe sa začali zaujímať o samosprávu, zisťovať, čo im obec môže, respektíve má povinnosť dať, s čím sa môžu na svojich starostov obracať. A konfrontovali to s tým, čo zažívali doma. Otvárala som aj tabuizované témy, takto sa dostali na povrch, ľudia na ne reagovali, písali mi svoje názory a pohľady na vec či návrhy na riešenia. Preto sa začali riešiť. Podľa mňa je správne, ak sa človek vo funkcii obracia so svojimi názormi a postojmi na voličov. Musíme sa zodpovedať za svoju prácu priebežne, nielen pred voľbami. No viem, že mnohým takáto otvorenosť prekáža.

Dali vám to najavo? - Dali. Ale to teraz nie je dôležité. Dôležitejšie je, že sa na mňa obracalo o radu mnoho mladých ľudí, ktorí zberali odvahu na kandidatúru vo voľbách. A aj to bol môj cieľ - osloviť čo najviac ľudí, aby sa nebáli meniť veci k lepšiemu a nenechali sa odradiť. Viem, že skúsenosti sú veľa, ale odvaha riešiť veci po novom je niečo viac. A už sa to láme - na mnohých miestach na Slovensku.

Je známe, že u vás fantázia nemá ďaleko k realite. Stretnú sa Kláštorčania s niečím originálnym aj v tomto roku? - Pravdaže. Už teraz na jar plánujeme vyprázdniť a vyčistiť humno, ktoré je súčasťou areálu obecného úradu. A v lete tam budeme pre deti organizovať Strašidelné Dobšinského humno. Chceme im čítať rozprávky. Humno a vôbec nádvorie úradu by sa mohlo po úprave, na čom už pracujeme, využiť na svadby. Pod tamojším orechom sme už sobášili. Prečo v tom nepokračovať? S výročím gymnázia súvisí aj ďalšia tradícia - študentská kapela, ktorá hrávala na kláštorskom korze. Nedeľné korzovanie chceme obnoviť aj za sprievodu hudby. Už teraz sa na to teším. V duchu osláv gymnázia sa bude niesť celý rok a tento rok majú svoje výročie aj dobrovoľní hasiči - 145 rokov.

Poďme ešte trochu spomínať. Za vášho starostovania sa do spoločenského kalendára obce dostal jarmok, ples, oceňovanie osobností... Ktoré z týchto podujatí si ceníte najviac? - Cením si každé podujatie, za každým je kus práce, ale najviac mi utkveli pocity z prvého jarmoku. Málokto veril, že sa ho podarí zorganizovať. Veď v prvom roku sme na neho nemali z rozpočtu ani eur. V Kláštore tradícia jarmokov síce bola, ale išlo o dobytčie jarmoky, remeselné sa u nás nekonali. Prvý bol o odvahe a aj riskovaní, mesiac pred ním som obchádzala jarmoky na Slovensku a prehovárala som stankárov a ľudí od kolotočov, aby prišli aj k nám. Bol to jeden z posledných jarmokov v roku, tak si asi povedali, že nemajú čo stratiť. A odvtedy sa k nám vracajú, hoci termín konania jarmoku sme už zmenili. Ale na ten prvý nezabudnem. Ešte aj počasie nám žičilo a listy na stromoch krásne kolorovali jeho atmosféru. Na druhý deň boli všetky na zemi. Mali sme šťastie. Tohto roku bude jarmok počas poslednej augustovej soboty.

Dá sa jeho program po posledných ročníkoch ešte stupňovať? - Vždy sa dá vymyslieť niečo nové. Hoci aj maličkosť. Chceme, aby návštevníci k nám cestovali verejnou dopravou, lebo miest na parkovanie nikdy nebude dosť. Ale vieme, že pritom chcú mať aj pohodlie. Uvažujeme preto o šatniach, v ktorých si budú môcť odložiť veci či nákup, aby sa mohli pohodlnejšie venovať deťom či zábave. O konkrétnom programe je teraz ešte predčasne hovoriť, ale určite do neho pridáme nové prvky.

Jarmokom sa ale nevyčerpávajú plány, ktoré máte v obci v tomto volebnom programe... - Z kultúrnych akcií budeme pokračovať v už tradičných podujatiach ako sú Turčiansky akčný deň, Beh na Zniev, Znievske dni cyklistiky, hasičské súťaže, jarmok, ale čakajú nás oslavy 145. výročia hasičského zboru, 150 rokov znievskeho gymnázia, rozbehneme Dobšinského strašidelné humno, korzo... Pri kultúre a histórii ešte ostaneme a pracujeme na otvorení Znievskeho múzea a propagácii obce v oblasti turizmu a návštevnosti.

Montovaná garáž od firmy Gardeon.

Showroom firmy Gardeon.

tags: #garaze #klastor #pod #znievom