Kostol na Viedenskej ceste: História a architektonický vývoj

V samom srdci Viedne, na rušnom námestí Stephansplatz, sa týči majestátna gotická katedrála, ktorá už stáročia dominuje panoráme rakúskej metropoly. Každý rok sem zavítajú milióny turistov, pútnikov a milovníkov histórie, aby obdivovali jeho impozantnú fasádu, nádherný interiér a výhľady, ktoré ponúkajú jeho veže.

Dóm svätého Štefana je symbolom Viedne a svedkom jej búrlivej histórie. Táto monumentálna katedrála prežila dynastické zmeny, vojny, požiare aj bombardovanie, no vždy sa dokázala postaviť na nohy a zachovať si svoju majestátnosť.

História Stephansdomu sa začína v roku 1137, keď viedenský vojvoda Leopold IV. Babenberský uzavrel dohodu s pasovským biskupom Reginmarom. Táto dohoda umožnila výstavbu nového chrámu na mieste bývalého pohanského pohrebiska. Pôvodný chrám bol vybudovaný v románskom slohu a jeho hlavnými prvkami boli dve západné veže a portál nazývaný Riesentor (Obrovská brána).

Ako sa Viedeň stávala bohatším a významnejším mestom, bolo potrebné zväčšiť aj jej hlavný chrám. V roku 1359 vojvoda Rudolf IV. položil základný kameň ku gotickej prestavbe, ktorá chrámu dala jeho súčasnú podobu.

Dóm svätého Štefana nie je len dominantou Viedne, ale aj majstrovským dielom gotickej architektúry, ktoré uchvacuje návštevníkov svojimi detailmi, proporciami a históriou ukrytou v každom kameni. Keď sa blížite k Stephansdomu, už z diaľky vás uchváti jeho štíhla silueta, ktorá sa týči nad historickým centrom Viedne.

Architektúra a dizajn Stephansdomu sú výsledkom storočí výstavby, prestavieb a umeleckej tvorby.

Dóm svätého Štefana nie je len nádhernou gotickou stavbou a symbolom Viedne - jeho kamene sú plné tajomstiev, legiend a nevysvetliteľných príbehov, ktoré si generácie Viedenčanov predávajú už stáročia.

Pod povrchom Stephansdomu sa ukrýva podzemný svet plný histórie, tajomstiev a relikvií minulosti. V najstarších častiach katakomb nájdete masové hroby obetí moru z 18. storočia.

Dnes sa pred týmto chrámom zastavujú tisíce turistov, ktorí obdivujú jeho veže, mozaikovú strechu a historický význam.

Architektonické prvky Dómu sv. Štefana

Jeden z najvýraznejších prvkov chrámu je jeho farebná strecha, ktorú tvorí 230 000 glazovaných škridiel usporiadaných do unikátnej mozaiky. Medzi hlavné architektonické prvky patria:

• Južná veža (Südturm, 136,4 m) - Považovaná za skutočný vrchol gotického staviteľstva v Rakúsku.
• Severná veža (Nordturm, 68 m) - Mala byť rovnako vysoká ako Južná veža, ale jej stavba sa zastavila v 16. storočí kvôli zmenám v architektonických trendoch a financiám.

Ak vás vonkajší vzhľad Stephansdomu ohromí, interiér vás pohltí svojou hlbokou atmosférou, gotickými klenbami a umeleckými pokladmi. Chrám ukrýva 18 oltárov, pričom každý z nich má jedinečný historický a umelecký význam.

Dóm ukrýva aj bohatú zbierku liturgických predmetov, relikvií a historických klenotov.

Dóm svätého Štefana je miestom, kde sa už po stáročia rozlieha organová hudba. Stephansdom má viacero organov, pričom najvýznamnejší je hlavný organ nachádzajúci sa na zadnej galérii chrámu.

Návšteva Dómu svätého Štefana nie je len o obdivovaní jeho nádhernej architektúry. Ak chcete vidieť Viedeň z výšky, objaviť tajomné katakomby alebo zažiť neopakovateľnú atmosféru koncertov a bohoslužieb, Stephansdom má pre vás niečo špeciálne.

Jedným z najväčších zážitkov návštevy Dómu sv. Štefana je výstup na Južnú vežu. Po zdolaní 343 schodov sa vám naskytne panoramatický výhľad na celú Viedeň.

Dóm svätého Štefana je jednou z najnavštevovanejších pamiatok Viedne, preto je dobré mať vopred naplánovanú návštevu, aby ste sa vyhli davom a využili váš čas naplno.

Dóm svätého Štefana sa nachádza v samotnom centre Viedne, priamo na námestí Stephansplatz.

Dóm svätého Štefana je srdcom Viedne, no jeho okolie ponúka ešte viac. Keď vyjdete z majestátneho chrámu na Stephansplatz, ocitnete sa v rušnom centre mesta, kde sa prelína história s moderným životom.

Len čo vyjdete z chrámu, ocitnete sa na Stephansplatz, jednom z najrušnejších námestí vo Viedni. Táto široká ulica patrí k najstarším v meste a kedysi bola súčasťou rímskych hradieb.

Na prvý pohľad môže pôsobiť Haas-Haus, moderná budova zo skla a ocele oproti Stephansdomu, ako nečakaný kontrast k historickej gotickej katedrále. Na jej streche sa nachádza reštaurácia s terasou, odkiaľ máte jedinečný výhľad na Dóm sv. Štefana.

Len pár krokov od Dómu sa nachádza jedno z najvýznamnejších miest pre milovníkov klasickej hudby - Mozarthaus Vienna. Práve tu si cisár František Jozef I. prenajal byt pre Wolfganga Amadea Mozarta.

Len pár minút chôdze od Stephansdomu sa dostanete k Hofburgu, bývalému sídlu rakúskych cisárov. Dnes je domovom Rakúskej národnej knižnice, Španielskej jazdeckej školy a Sisi múzea.

Významné udalosti v histórii Dómu sv. Štefana

• Pohrebné obrady: V Dóme sv. Štefana sa konali pohrebné ceremónie významných panovníkov a osobností, vrátane cisára Františka Jozefa I.
• Turci pred bránami Viedne: Počas osmanských obliehaní v 16. a 17. storočí slúžil Dóm ako dôležitý oporný bod a symbol odolnosti mesta.
• Poškodenie počas 2. svetovej vojny: V apríli 1945, keď sa Viedeň ocitla v posledných dňoch druhej svetovej vojny, bol Dóm vážne poškodený požiarom. Oheň sa rozšíril zo susedných domov, ktoré boli zasiahnuté delostreleckou paľbou.

Kostol Povýšenia svätého Kríža stojí dnes v obklopení 12-poschodových panelákov. Na Daliborovom námestí 1, neďaleko Gercenovej ulice, ho napriek tomu neprehliadnete.

Dostavali ho v roku 1932 namiesto v ten istý rok asanovaného Kostola sv. Juraja, ktorý stál pri Pečnianskom resp. Kapitulskom ramene na bývalej Školskej ulici a súčasnej Viedenskej cesty. Podľa dochovaných písomných záznamov pochádzal zo 17. storočia a vysvätili ho v roku 1672.

Napriek tomu, že kostol bol postavený pred takmer 90 rokmi, stále pôsobí elegantne a veľmi presne a priam ukážkovo vystihuje dobu svojho vzniku.

Po asanácii takmer celej obce v 70. a 80. rokoch 20. storočia sa kostol stal jedným z mála zachovaných budov pôvodnej obce. Objekt kostola sa tak dostal do novej urbanistickej štruktúry. V súčasnosti sa kostol nachádza v bezprostrednej blízkosti významného pešieho ťahu vedúceho z petržalskej stanice na nábrežie Dunaja.

Kostol vznikol na základe žiadosti obyvateľov Petržalky na spoločnosť Baťa o finančný príspevok na výstavbu nového kostola. Starý barokový kostol sv. Juraja, ktorý na mieste, kde sa dnes rozdeľujú Viedenská a Rusovská cesta, musel byť nevedno prečo zbúraný a preto bolo treba zaň náhradu.

Spoločnosť Baťa ponúkla vlastný projekt podľa návrhu architekta Vladimíra Karfíka. Bol to projekt, ktorý Karfík pôvodne v roku 1930 vypracoval pre mesto Otrokovice, avšak tam sa nikdy neuskutočnil. Kostol je veľkým príkladom funkcionalizmu s pásovými oknami a hladkou fasádou.

Výstavba nového kostola z prefabrikovaných dielov používaných pri stavbe Baťových tovární nezabrala veľa času. Začalo sa s ňou 12. júla 1932 a už 18. septembra sa v novostavbe vo funkcionalistickom architektonickom štýle konali slávnostné bohoslužby.

Nový kostol bol slávnostne vysvätený 6. novembra 1932 hlavným bratislavským farárom Okánikom. Podľa dobovej tlače sa na slávnosti zúčastnilo mnoho veriacich nielen z Petržalky, ale aj z Bratislavy.

Dobové noviny hodnotili stavbu nasledovne: „Je to kostol stavaný v slohu úplne modernom. Na prvý pohľad čudným dojmom pôsobí, že nemá vežu a že je až nápadne jednoduchý. V kostole tomto niet tmavých kútov, niet v ňom pološera. Všetko sa kúpe v samom svetle... Jednoduchosť, svetlo a vkus!“

Poloha kostola súvisela s pôvodnou štruktúrou obce. Nachádzal sa v blízkosti hlavnej cesty, ktorá viedla v severojužnom smere a spájala Petržalku s ďalšími južnejšími obcami (Jarovce, Rusovce, Čunovo).

Architektúra Kostola Povýšenia svätého Kríža

Bol postavený v rokoch 1931 - 32 podľa návrhu zlínskeho architekta Vladimíra Karfíka. Svojím výrazom patrí medzi typické stavby funkcionalistického architektonického smeru. Rímskokatolícky kostol má typický funkcionalistický vzhľad, ktorý naprojektoval architekt Vladimír Karfík.

Architektúra dáva výrazne najavo svoj funkcionalistický pôvod. Hlavnými znakmi tohto architektonického smeru, ktoré sú na stavbe jasne čitateľné, sú jednoduchosť a účelnosť. Aj hmotová kompozícia objektu výrazne podlieha tomuto smeru a je jasne definovaná vnútornou funkciou.

Prvkom, ktorý člení steny hlavnej lode je pravidelný raster osvetľovacích otvorov resp. falošných okien. Jedna stena lode je vyplnená oknami, zatiaľ čo druhá zostáva plná, je však na nej viditeľný rovnaký raster „zamurovaných“ okien.

Obe bočné lode majú tesne pod rímsou po celej dĺžke osvetľovací pás vyskladaný zo štvorcových okien. Aj tu bola však urobená úprava, z piatich polí na každej strane, bolo stredné zamurované, pravdepodobne kvôli bočným oltárom, a tak už to dnes nie je súvislý pás, akým bol pôvodne.

Na západnej strane prechádza priestor hlavnej lode do presbytéria. To je z veľkej časti abstrahované a z exteriéru sa nedá rozlíšiť, kde sa presne nachádza hranica medzi oboma priestormi.

Interiér takisto podlieha všetkým charakteristickým znakom obdobia funkcionalizmu. Aj pri prvom pohľade je veľmi jasná jednoduchosť a účelnosť všetkých interiérových prvkov.

Kostol patrí nielen svojím architektonickým stvárnením ale aj novátorským prístupom k zaujímavým bratislavským stavbám. Predstavoval v tom čase nový pohľad na tvorbu sakrálnych stavieb.

Funkcionalistický trojloďový kostol je jeden z prvých projektov, ktoré vypracoval architekt Vladimír Karfík po návrate z USA od Franka Lloyda Wrighta. Kostol je vybudovaný typizovaným konštrukčným systémom, ktorý firma Baťa využívala na výstavbu priemyselných objektov. Má jednoduchú pozdĺžnu trojloďovú bazilikálnu kompozíciu.

V plochej streche je v mieste nad oltárom ihlanový svetlík, ktorým je oltár osvetlený. Celé riešenie stavby je odrazom racionálneho ducha tzv. zlínskej architektúry: sú tu jasne čitateľné myšlienky typizácie a štandardizácie.

Súčasťou objektu je aj farský úrad a byt správcu a kaplána.

tags: #kostol #na #viedenskej #ceste