Evanjelium podľa Lukáša (skratka Lk alebo L) je tretia kniha v poradí Nového zákona a najdlhšia zo štyroch kanonických evanjelií. Svätý Lukáš píše svoje evanjelium.
Svätý Lukáš, umelecké zobrazenie
Autorstvo a vznik
Text je dielom vzdelaného človeka s dobrou gréčtinou a s väčšou slovnou zásobou ako ostatné tri evanjeliá dohromady. Evanjelium vzniklo skôr než kniha Skutkov, ktorá sa naň odvoláva. Stará tradícia pripisuje spis lekárovi Lukášovi, i keď v evanjeliu nie je menovaný. Najstarším písomným dokladom je Muratoriho fragment (Muratoriho kánon) (približne v roku 200), Lukášovi je pričítaný aj Origenes, Tertullianus a ďalšie z tej doby.
Lukáš sprevádzal apoštola Pavla na jeho cestách, mohol hovoriť s očitými svedkami a nazerať do písomných záznamov. Najstaršie zachované rukopisy (papyrus P75, Sinajský a Vatikánsky kódex) však majú len nadpis „podľa Lukáša“.
Autor takmer isto používal text Markovho evanjelia a pravdepodobne písal až po zborení Jeruzalemského chrámu v roku 70. Zo zrovnaní s Matúšovým evanjeliom súdi biblická kritika, že oba používali i dnes stratenú zbierku Ježišových výrokov, ktorý sa zvyčajne nazýva Q (z nem. Quelle, prameň). Lukáš zrejme písal pre kresťanov, ktorí ku kresťanstvu konvertovali z pohanstva, čo už vtedy vďaka Pavlovej reinterpretácii nepredstavovalo žiadny problém. Jeho gréčtina je uhladenejšia než v druhých evanjeliách, je v nej niekoľko latinských slov a takmer žiadne hebrejské.
Z 1 151 veršov Lukášovho evanjelia je 544 vlastných, 565 takmer totožných s Mt, 430 s Mk (z toho 389 je spoločných všetkým trom).
Charakteristické črty
Lukášovo evanjelium sa vyznačuje veľkou pozornosťou voči chudobným, ženám a deťom, a vôbec k ľuďom na okraji spoločnosti. Autor nechce v texte priniesť Ježišov životopis ale skôr jeho posolstvo.
Evanjelium podľa Lukáša možno právom nazvať evanjeliom milosrdenstva. Lukáš, ktorý bol podľa tradície lekárom a pochádzal z pohanstva, prejavuje vo svojich textoch mimoriadnu citlivosť k chorým, bezbranným a ľuďom na okraji spoločnosti. Ani jeden z Ježišových učeníkov neodhalil tak pôsobivo a ľudsky príťažlivo srdce Boha, ani jeden nevyznačil človeku cestu lásky a milosrdenstva tak jasne a konkrétne ako práve svätý Lukáš.
Lukáš, autor tohto evanjelia, je jediný z evanjelistov, ktorý na spôsob starovekých spisovateľov a dejepiscov uvádza svoje dielo prológom, napísaným v klasickej gréčtine (porov. 1, 1-4). Zmieňuje sa v ňom o písomných a ústnych prameňoch, o očitých svedkoch, ktorých správy pozorne preštudoval, kriticky zhodnotil a redakčne spracoval. Základným prameňom Lukášovho evanjelia bolo Markovo evanjelium. Okrem toho čerpal z tzv. prameňa logií (Ježišových výrokov) a použil aj svoj osobitný materiál, ktorý vsunul v podobe dvoch blokov do geograficko-chronologického rámca Markovho evanjelia (medzi Mk 3, 19 a 20 a medzi Mk 9, 50 a 10,1).
Tzv. »malá vsuvka« (6, 20 - 8, 3) obsahuje reč na vrchu; »veľká vsuvka« (9, 51 - 18, 14) je spracovaná vo forme obšírneho opisu poslednej Ježišovej cesty do Jeruzalema (tzv. »správa o ceste«). Evanjelista Lukáš uviedol na začiatku pred materiálom z Markovho evanjelia údaje o pôvode Jána Krstiteľa i o Ježišovom detstve (Lk 1 - 2) a na konci evanjelia zaznačil niektoré správy o zjaveniach zmŕtvychvstalého Ježiša (Lk 24). Autor evanjelia sa usiluje zaradiť údaje o Ježišovom živote do chronológie svetových dejín (porov. napr. 2, 1n.; 3, 1n.). Čas a miesto vzniku Lukášovho evanjelia možno určiť iba približne.
Keďže v textoch 19, 43 n. a 21, 20-24 autor uvádza predpoveď o páde Jeruzalema podľa historického priebehu udalostí (obkolesenie mesta valom, jeho zrovnanie so zemou, odvedenie jeho obyvateľov do zajatia) a nepokladá druhý Kristov príchod za bezprostredne blízky (porov. 17, 20 n.; 21, 24; Sk 1, 8), možno usudzovať, že evanjelium napísal po páde Jeruzalema, pravdepodobne medzi r. 80 až 90 po Kr., viacerí sú však za skorší čas vzniku. Na základe vnútorných dôvodov textu treba uzatvárať, že Palestína ako miesto vzniku Lukášovho evanjelia neprichádza do úvahy (napr. Lukáš nepozná dobre zemepis Palestíny; porov. 17, 11; 5, 1; 9, 52 n.).
Teologický význam evanjelia
K teologickým stránkam Lukášovho evanjelia patrí predovšetkým to, že Ježišov život nechápe ako posledné obdobie času, ale ako »stred času« medzi »časom Izraela« a »časom Cirkvi«, ktorý sa v Skutkoch apoštolov predstavuje ako »čas poslania«, misie. Ježiš je opravdivý Spasiteľ a Pán (gréc. Sotér a Kýrios porov. 2, 11); jeho božská nadvláda nad zlým duchom a nad ľudstvom (porov. 1, 31-33; 1, 43; 11, 20; 22,35-37) vyplýva z toho, že je Božím Synom (porov. 1, 32; 3, 21 n.; 4, 3.9.41; 8, 28; 22,70; 23, 42). Ježišova prítomnosť prináša už ,teraz‘ spásu (porov. 2, 11; 4, 21; 6, 21.25; 19, 5.9; 23, 43), a to pre všetkých ľudí bez výnimky. Lukáš predstavuje Ježiša ako záchrancu stratených (porov. 19, 10 a podobenstvá o stratenej ovci, drachme a o márnotratnom synovi v 15. hl.), zástancu chudobných (porov. 6, 20 n.; 16, 19-31; Sk 2, 44 n.; 4, 32-37) a sociálne opovrhovaných (porov. 19, 7-10; 7, 34; 7, 36-50; 23, 43).
V Lukášovom evanjeliu sa vyzdvihuje osobitná pozornosť, ktorú Ježiš venuje ženám (porov. 7, 11-17: naimská vdova; 7, 36-50: verejná hriešnica; 13, 10-17; 10, 38-40: Mária a Marta; 8, 2-3: ženy v jeho sprievode; 23, 27-31: ženy plačúce nad Ježišom); Lukáš zdôrazňuje aj dôležitú úlohu, ktorú mali ženy v Ježišovom detstve: Alžbeta, prorokyňa Anna a najmä Ježišova matka Mária. Podľa Lukáša je Panna Mária veľkou vyvolenkyňou a veľkou veriacou, a preto aj osobitným vzorom pre kresťanov (porov. 1, 38.45.47 n.; 11, 27n.; 8, 19-21).
Lukáš je aj teológ dejín spásy a dejín Cirkvi, utvorenej z obrátených Židov a pohanov. Hlavnou úlohou kresťanov nie je očakávať Pánov príchod, ale zapojiť sa do poslania Cirkvi a žiť svoje kresťanstvo v každodennom živote a vo svojom prostredí podľa Ježišovho príkladu a učenia: »Ježišova cesta« sa má stať aj »cestou kresťana«.
Hlavnými požiadavkami pravého kresťanského života sú: odhodlane nasledovať Krista (porov. 9, 23-26), zrieknuť sa, ak treba, majetku, rodiny a príbuzenstva (porov. 14, 25-27), egoistických životných plánov (porov. 12, 22-34), chrániť sa pred pokušeniami nekresťanského sveta (porov. 4, 1-13; 8, 13; 11, 4), najmä bohatstva (porov. 6, 24 n.; 8, 14; 12, 13-21; 16, 1.9-15; 16, 19-31). Proti pokušeniam je účinná iba vytrvalosť v dobrom (porov. 8, 15; 21, 19) a modlitba (porov. 11, 1; 18, 1). Bez ustavičnej modlitby kresťan nemôže byť verný (porov. 22, 46). Preto Lukáš stále ukazuje Ježiša ako vzor modlitby (porov. 3, 21; 5, 16; 6, 12; 9, 18.28 n.; 11, 1; 22, 41-45; 23, 46). Stať Lk 10, 25 - 11, 27 možno pokladať za krátky katechizmus kresťanského života.
Ďalšie črty Lukášovej teológie sú: univerzalizmus spásy (porov. 2, 10; 24, 47), osoba a pôsobenie Ducha Svätého (1, 35; 2, 25-27; 4, 1.14.18; 5, 17; 11, 13; 12, 12; 24, 49) a zdôrazňovanie, že radosť je charakteristickou vlastnosťou kresťanstva (porov. 2, 10; 6, 23; 10, 20; 15, 5), a iné.
Ježišovým zmŕtvychvstaním a pádom Jeruzalema nastala epocha ohlasovania evanjelia pohanom, t. j. čas, ked začali všetci ľudia tvoriť Boží ľud. Keď sa »čas pohanov« naplní (porov. Lk 21, 24), aj Izrael uzná Ježiša za Mesiáša.
Meno kresťana, ktorý podľa starocirkevnej tradície pochádzal z pohanstva, zo sýrskej Antiochie (porov. jeho znalosti tamojších pomerov v Sk 6, 5; 11, 19-27; 13, 1-3; 14, 26-28; 15, 1.2.30-40; 18, 22 n.). Podľa spisov Nového zákona Lukáš bol Pavlovým spoločníkom a pomocníkom (porov. Kol 4, 14; Flm 24; 2 Tim 4, 11). Ak takzvané záznamy »my…« (porov. Sk 16, 10-17; 20, 5-15; 21, 1-18; 27, 1-28, 16) pochádzajú od Lukáša a opisujú udalosti, ktorých bol očitým svedkom, je to svedectvo, že sprevádzal Pavla na druhej a tretej misijnej ceste. Podľa Kol 4, 14 bol Lukáš lekárom, čo potvrdzuje aj fakt, že používa odbornú lekársku terminológiu svojich čias (porov. Lk 4, 38; 5, 12; 8, 44; Sk 5, 5.10; 9, 40) a z lekárskeho hľadiska bezchybne opisuje rozličné choroby a uzdravenia (porov. Lk 4, 35; 13, 11; Sk 3, 7; 9, 18). Muratoriho kánon a Antimarcionovský prológ uvádza Lukáša ako autora tretieho evanjelia a Skutkov apoštolov. Neskoršia cirkevná tradícia, ako aj vnútorný ráz spomínaných dvoch spisov potvrdzujú túto mienku, i keď moderný výskum má voči nej isté výhrady. Údaje tradície o Lukášovom pôsobení, o jeho ďalších životných osudoch a o jeho smrti sa rozchádzajú. Podľa niektorých starokresťanských spisovateľov hlásal evanjelium v Achájsku, podľa iných v Itálii, Galii alebo Dalmácii.
Ďalšie knihy Nového zákona
Medzi ďalšie knihy Nového zákona patria:
- Evanjelium podľa Matúša (skratka Mt)
- Evanjelium podľa Marka
- Evanjelium podľa Jána (skratka Jn alebo J)
- Skutky apoštolov (skratka Sk)
- List apoštola Pavla Rímskym (skratka Rim alebo R)
- Prvý list Korinťanom (skratka 1 Kor alebo 1K)
Skutky apoštolov popisujú obdobie vzniku a šírenia prvotnej kresťanskej Cirkvi, najmä činnosť apoštolov Petra a Pavla v 30. a 40. rokoch 1. storočia.
List prináša rozsiahlu syntézu Pavlovho posolstva. Pavol píše svoj list ako výraz starosti nad tým, čo sa v nej medzitým deje. Sťažuje sa na nejednotu a spory vo vnútri cirkvi (1 Kor 1,10-4,21), na padlé mravy (1 Kor 5,1-6,20) a v druhej časti (1 Kor 7-15) rozvíja štyri témy kresťanského učenia: o manželstve, o kresťanskej slobode, o bohoslužbe a o vzkriesení Krista.
Význam pre kresťanov
Čítaním Svätého písma máme možnosť rozjímať o ceste, ktorou prešiel galilejský rybár od svojho prvého stretnutia s Pánom až po veľkonočné udalosti a stretnutie so vzkrieseným Ježišom Kristom. V Petrovi môže každý z nás spoznať seba samého.
Pápež František nás ustavične vyzýva, aby sme Sväté písmo čítali pravidelne.
Nový zákon a jeho štruktúra: Nový zákon alebo Nová zmluva je zbierka svätých kníh, ktoré vznikli v kruhoch kresťanstva a sú súčasťou kresťanskej Biblie. V dnešných vydaniach v zmysle kánonu vytvoreného v 5. st. zahŕňa 27 spisov. Sú to evanjeliá - Evanjelium podľa Matúša, Evanjelium podľa Marka, Evanjelium podľa Lukáša a Evanjelium podľa Jána. Nasleduje kniha Skutky apoštolov, ktorou sa uzatvára členenie Novej zmluvy podľa historických kníh, v západnom usporiadaní potom nasleduje štrnásť Pavlových listov, ktoré usporiadal svätý Augustín podľa istej obsahovej spätosti, a sedem tzv. katolíckych listov. Novú zmluvu uzatvára Apokalypsa čiže Zjavenie svätého Jána. Podľa východného usporiadania, ktoré používa napr. gréckokatolícka a pravoslávna cirkev, nasleduje po Skutkoch svätých apoštolov sedem katolíckych (všeobecných) listov a až potom Pavlove listy a nakoniec Zjavenie svätého Jána.
Po tisícky rokov sa každé ráno a večer židovský ľud modlí tieto dobre známe slová, aby vyjadril svoju oddanosť Bohu. Nazývajú ich „Šma". Počuj Izrael!
Evanjelium podľa Lukáša - Biblia SK
tags: #evanjelium #podla #lukasa #sacra #pagina