Kňaz ThDr. ICLic. PacdDr. sa zaoberá hlbokými aspektmi morálnej teológie a duchovného života. V kresťanskej tradícii je zakorenená myšlienka, že čím bližšie majú ľudia k Bohu, tým silnejšie na nich útočí diabol.
Archanjel Michael bojujúci so Satanom
Svätý Ján z Kríža vo svojej knihe Temná noc duše opisuje, ako Boh udržiava istú „rovnováhu" medzi všetkými vecami, aby sme mohli dostať milosť, ktorá prináleží nášmu postaveniu.
Svätý Pavol varuje: „Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral."
Hoci exorcisti priznávajú, že ich úrad môže niekedy byť veľmi ťažkým bremenom, bola by podľa nich chyba, keby démonovu moc preceňovali. Ako píše otec Amorth: „Kňaz, ktorý sa bojí diabla, je ako pastier, čo sa bojí vlka. Tento strach je neopodstatnený. A tak je namiesto strachu lepšie, keď napodobňujeme a nasledujeme svätých, ako napríklad Teréziu Avilskú, ktorá vyhlásila: „Ak je tento Pán taký silný, ako ja vidím, že je, ako ja viem, že je, a ak sú diabli Jeho otroci (a o tom nie je pochýb, lebo to je otázka viery), aké zlo mi môžu spôsobiť, keď som služobníčkou tohto Pána a Kráľa?
V katolíckej tradícii sa Panna Mária teší výnimočnej úcte. Aj keď exorcisti nemajú svojho vlastného patróna, mnohí sa obracajú na Pannu Máriu.
Prirovnajme diabla k nebezpečnému psovi, ktorý je držaný reťazou! Nie je schopný nikomu ublížiť dovtedy, kým sa k nemu niekto sám nepriblíži a nedostane sa tak do jeho dosahu.
Podobne o tom hovorí aj sv. „ Diabol môže štekať, ale nemôže nás pohrýzť, ak sa z vlastnej vôle nepriblížime k nemu a nedovolíme mu aby nás pohrýzol!"
Podľa názorov viacerých známych exorcistov (E. Vella, G. Amorth či R. Salvucci) je to boj prostredníctvom vecí a situácií vonkajšieho sveta a boj prostredníctvom myšlienok a neskutočných obrazov. Nemôžme však ostať len pri tvrdení, že diabol pokúša človeka, lebo aj pokušenie má svoju druhú stránku, teda že človeka pokúša aj vlastná žiadostivosť, povaha, temperament, prostredie, vzdelanie, priatelia, rozličné situácie, ako to hovorí aj sv.
Môžeme teda povedať, že každé pokušenie sa začína myšlienkou a ak ju človek prijíma, pokušenie narastá prechádza z myšlienok do konkrétnych skutkov. Záleží však na tom, ako sa k nim postavia. Človek má na výber. Zlý sa snaží čo najviac znepríjemniť život a používa na to rôzne prostriedky.
Infestácia, ako to už vyplýva z prekladu samotného slova, znamená „ /zmorenie", teda akési zamorenie diablom. Pri lokálnom zamorení diabol útočí na majetok človeka, jeho zvieratá, dom, polia a tým ho vyrušuje. Pri takýchto problémoch je potrebné, aby sa kňaz modlil príslušné modlitby z trebníka za oslobodenie miesta, vecí a zvierat od pôsobenia Zlého tak, ako to predpisujú rubriky. Ak by bolo prítomné pôsobenie Zlého, eliminovalo by sa modlitbami a požehnaním kňaza.
Pri personálnej infestácii diabol pôsobí priamo na človeka, aby ho zastrašil a odradil od činnosti, ktorej sa venuje. Personálnou infestáciou sú postihnuté často obete mágie a okultných praktík. Táto personálna infestácia sa prejavuje napríklad fyzickým týraním, ako sú údery, škrabance, postihnutí cítia odporný smrad, počujú silný hluk, rúhavé slová, sú vyrušovaní zo spánku, pri modlitbe a pod.
Pre riešenie týchto problémov je veľmi potrebná a nevyhnutná modlitba a pristupovanie ku sviatostiam. V prípadoch, keď je človek podrobený útlaku diabla kvôli tomu, že u neho chýbala dostatočná obrana modlitbou, je potrebné, aby boli nad týmto trpiacim človekom vykonané modlitby oslobodenia a exorcizmu.
Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí: „Cieľom exorcizmu je vyhnať zlých duchov, alebo oslobodiť od diabolského vplyvu."
Diablovo pokúšanie sa prejavuje aj formou zviazanosti (obsesiou). Ak pri útlaku či sužovaní pôsobí Zlý na človeka akoby zvonku, pri zviazanosti útočí naňho predovšetkým zvnútra. Takto postihnutý jedinec je náchylný na konkrétny druh hriechu, do ktorého veľmi ľahko upadá. Aj keď sa snaží žiť dobrým kresťanským životom, nad týmto hriechom, alebo oblasťou svojho života akoby ani nemal moc. Takto Zlý zameral celé svoje úsilie na túto slabosť človeka, skrze ktorú ho spútava, ničí a zotročuje.
Niektorí exorcisti, ako napr. R. Salvucci, nazývajú tento stav obsesie aj stavom „diabolského ovládania človeka". Je v ňom zasiahnutá predovšetkým myseľ a fantázia, čo sa prejavuje aj v jeho negatívnom správaní. Je dobré, ak človek takéto svoje slabé miesta pozná a dáva ich Bohu, aby ich on posilňoval, lebo ak s nimi nezačne pracovať Boh, vezme si ich a zneužije diabol. V mnohých prípadoch je potrebné aj duchovné poradenstvo a pomoc psychológa či psychiatra.
Posadnutosť je pravdepodobne najvyšším viditeľným prejavom satanovej moci nad človekom. Táto skutočnosť požaduje od exorcistu neobyčajné nasadenie. Veď sú prípady sužovania a zviazanosti diabla, ktoré sú omnoho častejšie a pravdepodobnejšie ako samotné posadnutie. Lebo aj keď sa človek vykonaním smrteľného hriechu otvorí diablovi, neznamená to, že diabol chce hneď chce ovládnuť posadnutím.
Stav posadnutosti totiž nie je hriechom. Prejavy posadnutého človeka sú rôzne a keďže diabol ovláda v tomto stave telo, intelekt a vôľu človeka, môže sa prejaviť aj navonok v jeho správaní. Posadnutý človek môže vykonávať svoju obvyklú činnosť, ako trebárs chodiť do školy či do práce. Táto kríza má niekedy povahu hypnotického stavu, v ktorom akoby bol človek vypnutý podobne ako v hypnóze, takže už nemôže slobodne disponovať svojou vôľou a rozumom.
Správanie sa Zlého má teda veľa prejavov. Medzi ďalšie znaky patrí, že posadnutý disponuje nadmernou silou, čiže silou presahujúcou jeho fyzický stav aj vzhľadom k jeho veku a pohlaviu. Medzi trochu iný druh prejavu moci Zlého nad človekom patrí aj stav náhlej nemoty, hluchoty, slepoty, alebo napríklad ťažké stavy ochrnutia.
Známym znakom posadnutého človeka je aj veľký odpor k posvätným veciam, napríklad ku krížu, svätenej vode, Bohorodičke a svätým, pozostatkom svätých a pod.
Diabol budúcnosť nepozná, ale svojím intelektom, ďaleko prevyšujúcim človeka, ju dokáže niekedy dobre predvídať. K tomu zároveň využíva to, že je duch a môže sa omnoho rýchlejšie premiestňovať a vidieť veci, ktoré sa už dejú, ale človek o nich ešte nemá žiadnu vedomosť. Môže tak byť napríklad aj s chorobou človeka.
Nie sú to však len tieto znaky, ktoré nasvedčujú, že je človek posadnutý. Takýchto príznakov je veľa, ale exorcista ich musí vedieť odlíšiť od bežnej choroby a jej prejavov a to aj pomocou lekárskych a psychologických či psychiatrických vyšetrení. Ale je pravdou aj to, že diabol sa bude snažiť využiť každú chorobu a problém, aby mohol ovládnuť a zničiť človeka. Nie je vôbec ľahké rozpoznať, či za problémami človeka stojí diabol a či daná osoba je skutočne posadnutá alebo trpí len nejakou chorobou prirodzeného pôvodu.
Objektívne rozlíšenie medzi náboženstvom a okultizmom (mágiou) musíme hľadať v antropologicko-kultúrnej rovine. Rozlíšenie vychádza z toho, aký pomer majú obidve skúsenosti k nadprirodzenému: náboženstvo znamená priamy vzťah k Bohu a k jeho pôsobeniu; bez tohto vzťahu nemôže existovať náboženská skúsenosť; okultizmus (mágia) vychádza z pohľadu na svet.
Kniha mi pomáha hlbšie sa vnoriť do problematiky morálnej teológie, jej úlohy v živote kresťana a jej návody na lepší duchovný život.
Dostupné knižnice:
- 7 knižníc
Upozornenie: Údaje hovoria o tom, že kniha je v evidencii danej knižnice, môže však už byť aktuálne požičaná.
V čase cirkevných Otcov, ktorí žili ako pustovníci, sa pripisujú démonom mená pochádzajúce z hriechov, ktoré spôsobuje konkrétny démon. Démoni sa od seba líšia, napríklad, svojou technikou, akou útočia. Každý z nich pôsobí na človeku napr. iným druhom myšlienok.
Sexuálne pokušenie patrí medzi najväčšie nebezpečenstvo, s ktorým sa exorcista musí vyrovnať. Garyho zarazilo to, že pokušenie sa nedostavilo priamo počas exorcizmov, ale až po nich, cestou v autobuse, alebo keď kráčal ulicami Ríma. Sám to nevedel prekonať, a tak zašiel do kaplnky v Case alebo do malého Kostola svätej Rity, ktorý bol hneď za rohom, aby sa potichu pomodlil k Bohu a požiadal o silu. Keď ho tieto myšlienky neopúšťali, dokonca ani po intenzívnej modlitbe, začal sa na seba hnevať.
Podľa niektorých autorov je potrebné rozlišovať Satana, zlých duchov, nečistých duchov, diabla a Zlého. Aj v súčasnosti sa väčšina exorcistov počas exorcizmu pýta Zlého na jeho meno. Táto prax sa odporúča v rôznych trebníkoch, či už v rímskom rituáli latinskej cirkvi z r. O. Moc sv. V čom spočíva práca exorcistu ? Rozhovor - J. 2.
Ďalší preberajú mená pohanských bohov, spoj ených s antickou dobou: Jupiter, Ares, Diana. Istý exorcista z Ázie mal viacero prípadov, keď sa mu Zlý predstavil menom hinduistických bohov.
Známy exorcista, páter E. Vella samozrejme nechce, aby sme takéto problémy riešili pomocou metód parapsychológie, ale môžeme sa pokúsiť pomocou tejto vedy hľadať ich pôvod. Pôvod týchto problémov nemusí byť jednoznačne diabol, aj keď je pravda, že sa určite bude snažiť vyťažiť z každej takejto situácie. Ale príčinou týchto problémov môžu byť jednoducho javy, ktoré zatiaľ človek neprebádal a nevysvetlil.
Stupne pôsobenia Zlého:
- Pokúšanie
- Otroctvo
- Trýznenie alebo Obsesia
(Lieky na dušu = častá sv. spoveď, pokánie, modlitba, časté sv. prijímanie tela Ježišovho.)
Tabuľka: Stupne pôsobenia Zlého a lieky na dušu
| Stupeň pôsobenia Zlého | Popis | Lieky na dušu |
|---|---|---|
| Pokúšanie | Prvý stupeň pôsobenia Zlého. | Častá svätá spoveď, pokánie, modlitba, časté sväté prijímanie tela Ježišovho. |
| Otroctvo | Človek nedokáže bojovať a keď príde pokušenie, prehrá. | Častá svätá spoveď, pokánie, modlitba, časté sväté prijímanie tela Ježišovho. |
| Trýznenie alebo Obsesia | Má aj somatický prejav, buď diagnostikovaný, alebo sa nenájde príčina. | Častá svätá spoveď, pokánie, modlitba, časté sväté prijímanie tela Ježišovho. |