Otázka, prečo Boh dopustí smrť dieťaťa, je jednou z najťažších a najbolestivejších, akým kedy čelíme. Táto téma sa dotýka hlbokých emócií, viery a vnímania spravodlivosti. V nasledujúcom texte sa pokúsime preskúmať túto komplexnú problematiku z rôznych uhlov pohľadu.
Pred viac ako dvoma rokmi som prežila vážnu životnú skúsenosť. Tešila som sa na tretie dieťa a už sa zdalo, že ho donosím zdravé. V poslednom trimestri sa situácia skomplikovala a dieťa som porodila mŕtve. Samozrejme, že nenesiem na tom vinu a pred Bohom mám svedomie čisté, ale neviem sa s tým vyrovnať. Prepadám smútku, sebaľútosti a sebaobviňovaniu. Pomáha mi viera, ale napriek tomu stále mám s tým problémy.
Spolupodieľať sa na tvorbe nového človeka je nádherným Božím darom ženskému pokoleniu. Môcť nosiť pod srdcom malý zázrak stvorenia je od vekov považované za prejav Božieho požehnania a priazne. Príznačné je spojenie žena je v „požehnanom stave“.
V biblických príbehoch nezriedka sledujeme životnú cestu praotcov židovského národa od počatia, keď ich nosili ešte pod srdcom matky. Napríklad príbeh zázračne prisľúbeného Izáka či príbeh už v matkinom lone súťaživých bratov Jakuba a Ezaua. A svoje nenahraditeľné miesto má udalosť radostne poskočiaceho svätého Jána Krstiteľa v lone Alžbety, keď ju navštívila Panna Mária v očakávaní Ježiša. Všetky tieto príbehy poznáme a žijeme s nimi.
Preto prirodzene predpokladáme, tak trošku ako samozrejmé, že aj na konci našich tehotenstiev budú zdravé životaschopné Božie deti. Lenže niekedy je to inakšie.
Potrat a strata: Tabuizovaná téma
Ukončenie tehotenstva - potrat, to je slovo, ktoré v sebe navyše nesie negatívny, nevýslovne bolestivý a smutný význam. Hovoriť o potrate alebo nedonosení dieťaťa, prípadne o pôrode mŕtveho dieťatka je nezriedka tabu. Je to téma, ktorá je pre rodičov desivá a zraňujúca. Matka prechádza týmto obdobím v samote, možno plná otázok a pocitov, ktoré zostávajú nevyslovené medzi ňou a najbližšími a niekedy aj medzi ňou a Bohom Otcom.
„Prečo? Prečo keď požehnal, tak berie? Ako toto môže mať zmysel?“ Možno máte iné otázky a možno rozprávate Bohu vo svojom smútku, v tichosti a v samote o niečom inom. Všetky odpovede sa dozvieme až v nebi. Ale čo teraz? Čo tu na zemi, v rodine, s ľuďmi?
Hľadanie pomoci a zmierenie
V ľudskej rovine, na úrovni duševného s ním súvisiaceho psychosomatického zdravia by som vám rozhodne odporúčala vyhľadať odbornú terapeutickú pomoc. Rozhovor vám môže pomôcť vysloviť myšlienky a pocity, ktoré nemáte s kým zdieľať. A potom tu máme oblasť spirituálneho, duchovného zdravia. To je priestor a šanca pre vás vytvoriť si osobný vzťah s Bohom.
Boh však rozumie vášmu srdcu aj v tichu, aj v zmätku, dokonca aj v protirečivých pocitoch. Len je dôležité nasmerovanie k nemu. Podstatné je vaše rozhodnutie celú túto skúsenosť prejsť s ním.V starozákonnej Knihe Jób môžeme nájsť slová vyjadrujúce pocity spojené s bolesťou a so stratou. Dalo by sa so stratou a s bolesťou napokon zmieriť? Tu nemám na mysli zabudnúť a bolesť vymazať. Nenavrhujem pokúšať sa žiť ako predtým, akoby sa nebolo nič z toho stalo. Nenavrhujem vytesniť bolesť z hlavy a zo srdca. Ale práve naopak, dovoliť bolesti, aby vás formovala to všetko prijať. A možno nakoniec s Jóbom povedať: „Pán Boh dal, Pán Boh vzal, nech je zvelebené meno Pánovo“ (Jób 1, 21).
Je možné byť Bohu poslušným, tak ako bol Kristus, byť poslušným až na smrť? Tak ako to hovoríme v modlitbe, ktorú nás učil Ježiš; „buď vôľa tvoja, ako v nebi, tak i na zemi“ (porov. Mt 6, 9 - 13).
Kazdy mozeme mat nejaky nazor a pristup k zivotu. Ale preco znevazovat vieru, alebo nazor, alebo pristup niekoho ineho?Nie, neviem co citi maminka choreho dietatka. Nie, neviem co citi to dietatko.
Minule som citala napriklad skusenosti maminiek z onkologie. Ako su tie deticky ine, vyrovnane s tym co ich caka. Mna to udivilo ako dokazu hovorit o smrti a o tom co bude potom. Niektore pisali, ze im nic nebolo hovorene. Ze nevedia odkial to maju. To len napriklad, ze asi by som da neodvazila sudit niekoho slusny nazor na zivot a to co bude po zivote…
Mne niekedy dieta hovori vety typu: maminka predtym v tom zivote sme to mali takto a takto. Prečítaj si niečo od sv. Augustína a dostaneš sa k lepším myšlienkám.
Naše zákony nedovoľujú opakovane ukladať trest za spáchané činy. Kto by bol s tým v pohode keby mu chodila opakovane pokuta za dávny priestupok, alebo by šiel znovu do väzenia po odpykaní trestu, lebo veď v minulosti urobil niečo zlé tak nech znovu sedí. Ľudia sú nedokonalý a majú také zákony a boží zákon ktorý by mal byť dokonalý a ak je boh spravodlivý by pripúšťal trestať za minulé chyby?
Trest za hriech je smrť čo sme zdedili po Adamovi a teraz dieťa by malo byť opakovane trestané, že niečo zlé urobilo v minulom živote? Ako by malo dôjsť k náprave keď ani nevie za čo je trestané, čo vykonalo, to nemá žiadnu logiku. Dávalo by to logiku keby boh bol sadista a sa tešil z nášho utrpenia.
To je v protiklade s týmto. Ten, kto nemiluje, nepozná Boha, pretože Boh je láska. Boh je verný, bez neprávosti, spravodlivý a priamy. Veď by sa búril proti rozhodnutiu boha. A odpovedz úprimne . Toto neni názor na módu politiku vojnu počasie mobil restiku zuzanu plackovu či rádio expres . Toto je neskutočne vážna téma a ja nikdy nebudem kontrovať niekomu , kto povie , že smrtelne choré dieťatko si vyberá dan za minuly život.
Neuveriteľné ako dokážu byť ľudia zmanipulovany a zial aj tupý... Už si zomrela ? Ja naozaj neviem az aka je to bolest a rana a sucasne narocne vzchopit sa pre to dietatko a zit a pomahat mu liecit sa, zazivat lasku a stastie a zivot atd. NEVIEM je odpoved. A to pisem s tou najvacsou pokorou, ktoru v sebe mam.
A ty si vazne myslis, ze neviem vyhodnotit vaznost temy a je potrebne to prirovnat k veciam, kt mna osobne ani nezaujimaju? Nie, nebolo to potrebne. Ja pisem stale k veci. To, ze je to ku*va narocne, o tom niet pochyb. Ci by ma zvladlo nieco “uspokojit”? Ja neviem. Neviem, co by bolo. Sebalutost neznasam. Neviem ci som ta, ktora by to zvladla…. To plati absolutne s kazdou skusenostou. Nikdy nevieme co nakoniec budeme citit, ako to (ne)zvladneme, ako sa voci tomu postavime, ako sa zachovame a ci to prijmeme.
Teba o kontrovanie ale nikto neziada a nikto to neocakava…🙂 a to nemyslim rypavo, ani ironicky, ani nijak zle. Ja sa snazim z teba dostat nazor. Nic viac. Lebo ocividne vies proti comu si. Tie deti aj vyrastu a ako budu zit, ked si budu vedome, ze pride Boh a vzdy ich zachrani? Odnesie na bezpecne miesto (kam?) nakrmi ich (ako?) Ci ten Boh bude zachranovat len do veku 3 rokov? Alebo dokonca 15 rokov?
Ako by mohol Boh byť taký zákerný že by nám nakladal, veď my milujeme svoje deti tak že by sme za ne dali život ako potom miluje Boh? Má len jedno želanie a to aby sme ho našli každý v sebe, sme stvorení na jeho obraz dokážeme myšlienkami stvoriť náš život ale aj tak nebudeme nikdy slobodní pokiaľ v neho neuveríme, pretože nič z tohto sveta neprinesie duši taký pokoj a lásku z akej pochádzame. Máme jej všetci dostatok,nikto sa nemusí báť o tú svoju lásku neminie sa a čím viac jej dáte tým viac jej budete mať, postihnuté detičky majú svoje miesto a vybrali si vás pretože vy ich budete ľúbiť, možno sa tu musíte naučiť ale keď to pochopíte bude to pre vás najväčšia radosť. Držím vám palce a skúste v Tom dieťati vidieť jeho dušu nie jeho schránku ❤️
Boh nikdy nesluboval, že život bude dokonalý a nič sa nám nemôže stať. Nepíše sa o tom nikde ani v Biblii. Život na Zemi je jeden z najťažších, veľa ľudí tu zažije trápenie, smútok, zlo aj bolesť. Zem je škola pre duše. V dokonalom svete človek nepochopí, čo je to súcit s trpiacim, ak nevie čo je to trpieť.
Boh nás stvoril slobodných a sami sme zodpovední zato ako žijeme. Častokrát nevieme riadiť ani vlastné rodiny, ale vieme ako má Boh riadiť tento svet. Za utrpenie viníme Boha a vo svojej pýche si neuvedomujeme, že sami sme zodpovední za zlo na Zemi.
Sloboda a zodpovednosť
Otázka: „Prečo by som mal uctievať Boha, ktorý dopustí, aby sa diali hrozné veci - napríklad že niekto znásilní dieťa?“ Naša odpoveď: Ak niekto ublíži dieťaťu, je to strašné. Sexuálne zneužitie človeka poznamená na celý život. Psychologické, emocionálne, duchovné a fyzické škody spôsobené takýmto násilím pretrvávajú dlho po tom, čo sa zneužívanie ukončí. Úprimne chápeme tvoje rozhorčenie.
Nie je to však Božia vina, že sa ľudia rozhodnú vziať to dobré, čo Boh stvoril, a zneužijú to. Sex je jeho krásnym darom do manželstva. Akékoľvek násilné použitie tohto daru Boh jasne odsudzuje. Sexuálne ublíženie dieťaťu je za všetkých okolností zlé. Akékoľvek ublíženie je zlé. Nie je to Božia vina, že otcovia sexuálne ubližujú svojim dcéram alebo že matky slovne ubližujú svojim synom. Zodpovednosť za svoje činy nesie ten, kto ubližuje - nie Boh.
My ľudia sme dostali úplnú slobodu robiť to, čo chceme. Môžeme sa slobodne rozhodnúť robiť dobre. A žiaľ, môžeme sa slobodne rozhodnúť robiť zle.
Prečo Boh nezabráni ľuďom, aby nám ublížili? Možno by sme chceli, aby Boh nastolil nejaké hranice, ktorých prekročenie by okamžite potrestal. Možno by sme mu navrhli, aby rovno zabil každého, kto by ublížil malému dieťaťu. Ako by sme však vnímali takúto každodennú „Božiu genocídu“? Lebo potom by netrestal len násilníkov, ale aj producentov detskej pornografie, ktorá pravdepodobne motivovala toho otca, aby zneužil svoje dieťa. A mnohých iných, ktorí sa stali príčinou ľudských nešťastí. Bolo by správne, aby Boh zabil aj ich?
A čo by mal Boh urobiť napríklad s ľuďmi, ktorí iným ubližujú slovne? Aj slová dokážu hlboko zraniť. Psychologické štúdie dokonca ukazujú, že dlhodobé emocionálne zneužívanie spôsobuje na duši človeka väčšiu ujmu ako fyzické násilie a viac-menej rovnakú ujmu ako sexuálne zneužívanie. A žiaľ, deje sa omnoho častejšie.
Očividne tu na zemi môžeme robiť akékoľvek rozhodnutia: dobré aj zlé. Sotva sa môžeme hnevať na Boha za to, že nám v tom fyzicky nezabráni.
Neukázal nám Boh, ako by sme mali žiť svoj život čo najlepšie? Nie je pravda, že keby každý z nás dodržiaval Desať Božích prikázaní, žiadne dieťa by nikdy nebolo znásilnené alebo zneužité? Nie je pravda, že keby každý dodržiaval Desať Božích prikázaní, nič by sa nikdy neukradlo, nikto by nikoho nepodviedol či nezabil?
Miesto toho, aby nás Boh riadil ako bábky vo svojich rukách, dáva nám slobodu. Boh nezasahuje do našich rozhodnutí. Ale nás ubezpečuje, že jedného dňa sa budeme zodpovedať z toho, čo sme urobili a vynesie nad nami spravodlivý súd - na základe pravidiel, ktoré nám boli dané.
Problém je ten, že nám nestačí, aby nám niekto povedal, ako máme žiť. Ak povieš násilníkovi, že zneužívať deti je zlé, nebude to pre neho žiadna novinka. Boh hovorí, že potrebujeme čosi hlbšie. Áno, aj vnútorné usmernenie. Ale ešte čosi viac. Vnútornú silu, aby sme chceli robiť to, čo je správne. A tú nám môže Boh poskytnúť.
Utrpenie a vernosť Bohu (nielen u Jóba).
Ježiš povedal: „Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.“1 Nie život bez problémov. Bez bolesti. Ale hojný, naplnený život vo vzťahu s Bohom, ktorý ťa stvoril a ktorý ťa miluje. Boh ponúka, že ťa bude počas tvojho života (nech je akýkoľvek ťažký) sprevádzať a pomôže ti.
Boh ťa prosí, aby si životom prechádzal spolu s ním. Aby si ho poznal.