História Rímskokatolíckej Cirkvi v Snine a Okolí

Rímskokatolícka cirkev má v Snine a okolitých obciach bohatú a dlhú históriu. Tento článok sa zameriava na vývoj farností, chrámov a náboženského života v tomto regióne, s dôrazom na Sninu, Stakčín, Pichne a Nechválovu Polianku. Priblížime si významné udalosti a osobnosti, ktoré formovali duchovnú krajinu tohto územia.

Počiatky a Vývoj Farnosti v Nechválovej Polianke

Presné začiatky farnosti v Nechválovej Polianke nie sú známe, ani okolnosti jej vzniku nie sú spomenuté. V inventári z roku 1887 sa píše o vzniku farnosti: počiatok tejto farnosti je z roku 1561, čo je zaznačené v bohoslužobnej knihe v misáli z toho istého roku. Z tohto vyplýva, že dedina musela vzniknúť v prvej polovici 16. storočia, možno aj začiatkom 16. storočia. Valasi, ktorí sa na toto miesto prisťahovali, dostali lehotu na skultúrnenie krajiny, kultivovanie zeme a postavenie príbytkov.

Prof. Ferdinand Uličný v práci "Dejiny osídlenia Zemplínskej župy" uvádza, že v dedine postavili pravoslávnu cerkov pravdepodobne začiatkom 17. storočia. Určite existovala pred rokom 1623, ale v tom roku nemala vlastného farára. Od polovice 17. storočia v ňom pôsobili uniatskí neskôr gréckokatolícki farári. Dá sa predpokladať, že cerkov bola vybudovaná určite skôr ako na začiatku 17. storočia, keď vznik farnosti je spomínaný už v polovici 16.

Už v roku 1631 sa v urbári Humenského panstva spomína aj prvý pop, a to pop Ivan. V ďalšom sčítaní z roku 1663 je už v dedine spomenutý baťko Vasiľ. V sčítaní z roku 1684 sa spomína zase Vasiľ Batyko, ktorý hospodáril na polovičnej usadlosti, a choval 2 voly, 4 ošípané, 4 včelie rodiny.

Vývoj Chrámov v Nechválovej Polianke

Cerkvi v dedine boli najskôr drevené, tie sa však nezachovali. Z roku 1733 sa zachoval súpis uniátskych farností a ku chrámu v Nechválovej Polianke je napísané, že to bol farský chrám, drevený a dobre vybavený.

V roku 1746 sa uvádza v obci nový chrám, postavený na starom pozemku. V tom čase bol v Nechválovej Polianke farár Teodor Puzo. V roku 1788 bola postavená cerkov murovaná a to z kameňa v barokovo-klasicistickom slohu. V roku 1796 bolo v obci 559 veriacich. Ročný príjem farára bol 92,42 zlatých. Patronátne právo mala grófka Vandernath. Chrám bol postavený starostlivosťou veriacich.

Cerkov je jednoloďová stavba s rovným dreveným uzáverom presbytéria, sakristiou a predstavanou vežou. Priestory vnútri sú kryté českými plackami. Typologicky patrí do skupiny tzv. trojpriestorových východoslovenských kostolov, ktoré projektovala tereziánska stavebná kancelária. Vnútorné zariadenie je zo začiatku 20. storočia s atypickým obložením triumfálneho oblúka obrazmi maľovanými na doske. Obnovovaná bola v roku 1863, menšie opravy boli začiatkom 20. storočia.

V roku 1950 bola gréckokatolícka cirkev štátnou mocou zrušená a celý majetok bol odovzdaný pravoslávnej cirkvi. V tomto roku bol aj chrám so všetkým majetkom v Nechválovej Polianke odobraný farnosti. Majetok bol spolu s chrámom po obnove cirkvi v roku 1968 vrátený späť do užívania až v roku 1990. Po odovzdaní chrámu prebiehali postupne opravy, vnútri sa vymenil ikonostas, drevené lavice, nový prestol, žertveník a boli vymenené okná.

Drevený gréckokatolícky Chrám Narodenia svätého Jána Krstiteľa je dominantou obce Kalná Roztoka (okres Snina) od roku 1750. Má zrubovú konštrukciu a pomerne mohutnú vežu. Pri kostolíku sa nachádza drevená zvonica, ktorá je takisto súčasťou zoznamu národných kultúrnych pamiatok.

Významné osobnosti pôsobiace vo farnosti

V Nechválovej Polianke pôsobili mnohí kňazi, ktorí významne ovplyvnili život veriacich:

• Anton Valkovsky (1833 - 1861)
• Michal Kotradov (1862 - 1863)
• Ján Gulovič (1863 - 1869)
• Ján Grajcár (1869 - 1886)
• Mikuláš Rojkovič (1887 - 1910)
• Michal Knap (1913 - 1924)
• Pavol Marťák (1928 - 1938)
• Vincent Hajdu (1937 - 1950)

Po roku 1990 pôsobili vo farnosti aj Peter Geletka, Štefan Čarný, František Mrákava, Vladimír Capcara a Maroš Prejsa.

Gréckokatolícky Farský Úrad Pichné

Gréckokatolícky farský úrad Pichné sa nachádza na adrese Pichné č. Správcom farnosti je Mgr.

Kňazi pôsobiaci v Pichni

• Sv. Ján Volanský (1689)
• Vasiľ Habina (1773-85)
• Peter Habina (1785-1819)
• Ján Pavlovič (1819-42)
• Anton Habina (1842-54)
• Jozef Dzubaj (1854-59)
• Emanuel Bihary (1859-73)
• Ján Timko (1873-91)
• Alexander Kellö (1891-1902)
• Mikuláš Podhajecký (1902-06)
• Alexej Bihary (1906-14)
• Alexej Čabiňak (1914-21)
• Pantelejmon Špilka (1923-44)
• Ján Sabo (1945-50)
• Ivan Saraka (excur. zo Sniny) (1993-96)
• Peter Komanický (1996-98)
• Štefan Paločko (1998-2002)
• Milan Kuzmiak (2002-03)
• Pavol Litavec (2003-04)
• Miroslav Mrug (2004-06)
• Marcel Pisio (2006 -2010)
• Rastislav Lišivka (2010 - 2012)
• poverený zastupovaním otec duchovný Mgr. Jaroslav Pasok (2012)
• Mgr. (2013-)

Chrám sv. Mikuláša v Pichni

Na mieste dreveného chrámu sv. Mikuláša biskupa sa začal v roku 1770 stavať murovaný chrám sv. Mikuláša biskupa. V roku 1781 bola výstavba dokončená za pomoci darov a práce veriacich, hlavne Andreja Verbu. V polovici 19. storočia však začala južná stena chrámu klesať, čo si vyžiadalo rozsiahlu rekonštrukciu v roku 1867.

V odbornej a populárnej literatúre sa dátum výstavby uvádza rok 1810 (Monografia Zemplínskej župy) alebo dokonca rok 1867 (súčasné schematizmy PGKB).

Správca Pravoslávnej cirkevnej obce Pichne spravuje aj Pravoslávnu cirkevnú obec Nechváľova Polianka.

Obdobie a Kňaz:

• 1945 o. Ivanco
• 1945-1950 o. Joann Sadov
• 1954-1977 o. Peter Čokina
• 1978-1981 o. František Greš
• 1986-2003 o. Jaroslav Činčar
• 2003-2007 o. Michal Rošič
• od 1.7.2007 o.

Gréckokatolícka Farnosť v Stakčíne

• Protopresbyteriát: Snina
• Farský chrám: Ochrany Presvätej Bohorodičky, 1994
• Počet obyvateľov: 2477
• Počet gréckokatolíkov: 350
• Vzdialenosť od katedrály: 99 km

Filiálky

1. Jalová - Sv. Juraja veľko mučeníka, 1792 (L, NKP), 19; 6 km
2. Stakčínska Roztoka - Narodenia Presvätej Bohorodičky, 1812, 304; 6 km

Celkový počet gréckokatolíkov vo farnosti: 673

Z Dejín Farnosti v Stakčíne

Prvý záznam o farárovi v Stakčíne pochádza z urbára humenského panstva z roku 1601, ktorý bol pravoslávneho vyznania. Po vyhlásení Užhorodskej únie (1646) obyvatelia Stakčína najneskôr na prelome 17. a 18. storočia prijali katolícke vierovyznanie.

Písomné zmienky o gréckokatolíckej farnosti v Stakčíne sú súčasťou záznamov latinských jágerských biskupov z 18. storočia. V roku 1726 podpísal stakčínsky farár Prokop Grinevič (Horenovics, Hrinyovics), text tzv. Zamočského vyznania viery a akceptoval závery spomenutej synody, ktorá sa konala v roku 1720 v meste Zamość. V súpise chrámov a fár časti severného Zemplína Jágerského biskupstva z roku 1733 je zmienka o tom, že v obci sa nachádza „väčší drevený chrám, vybavený najpotrebnejším“.

V podobnom súpise farností Šariša a Zemplína z roku 1746 sa opäť spomína drevený chrám, ktorý je v dobrom stave, stakčínskym farárom bol v tom čase Alexej Csanás, ktorý tu pôsobil už od roku 1731.

Podľa kanonickej vizitácie mukačevského biskupa M. M. Olšavského z roku 1750 tu bol stále farárom Alexej Csanás chrám bol drevený, zasvätený bol sviatku Narodenia Ježiša Krista, v dobrom stave s dvoma zvonmi. Na spoveď chodilo 282 veriacich, gazdov bolo 30.

V roku 1772 bol v Stakčíne postavený nový murovaný chrám, pričom zároveň došlo aj k zmene patrocínia, ktoré ostalo až do súčasnosti: Ochrany Presvätej Bohorodičky. Chrám bol vybudovaný z darov miestnych veriacich a patróna grófa Stephana Wenckheima.

V roku 1796 bol štátnou správou prevádzaný tzv. jozefínsky regulačný súpis farností, v ktorom sa uvádza, že farnosť v Stakčíne „existuje od nepamäti“, je začlenená do hostovického dekanátu, patronátne právo nad farnosťou má Ladislav Szirmay. Chrám je murovaný drevený (!), s kapacitou 500 ľudí. Fara je drevená, postavená v roku 1782.

V rokoch 1814 - 1815 prebehlo tzv. „predprešovské zisťovanie“, tzn. súpis gréckokatolíckych farností pred vznikom Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva, ktoré na základe kráľovského príkazu inicioval košický rímskokatolícky biskup. Tento súpis opakuje a dopĺňa predchádzajúce súpisy, v prípade Stakčína prináša nasledujúce údaje: Patronátne právo nad farnosťou má Andrej Dessöwffy. Chrám je gréckokatolíckeho obradu, bol postavený starostlivosťou gréckokatolíkov, má dva zvony, ktoré boli taktiež zadovážené vlastnou starostlivosťou a nákladmi miestnych farníkov. V obci pôsobí iba gréckokatolícky farár, všetci veriaci sú gréckokatolíci okrem 14. rímskokatolíkov ustanovených na desiatkovej stanici.

Začiatkom 19. storočia sa tu usadzujú obyvatelia rímskokatolíckeho vierovyznania, ktorí pracovali predovšetkým na majeri, lesnej správe a v sklárni. Ich počet narástol po prvej svetovej vojne príchodom poľských robotníkov na parnú pílu. Veľmi silnú komunitu tvorili obyvatelia židovského vierovyznania.

Počas celej existencie Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva bol Stakčín gréckokatolíckou farnosťou s dvoma filiálkami - Jalová a Stakčínska Roztoka. Po vzniku Československa sa v obci v 20. rokoch prejavilo pravoslávne hnutie. Iniciátormi boli nespokojní veriaci farnosti, ktorí protestovali proti spôsobu výberu kobliny a rokovinymiestnym gréckokatolíckym kňazom Alexijom Petrašovičom. V roku 1925 väčšia časť pôvodne gréckokatolíckych veriacich pod vedením starostu a členov obecnej rady vystúpilovo farnosti stabilizovala, a aj keď časť obyvateľov ostala pravoslávna, veľká časť sa vrátilanaspäť do gréckokatolíckej cirkvi.

Po skončení II. svetovej vojny sa však v Stakčíne opäť skomplikovala náboženská situácia. V júni roku 1945 pravoslávni veriaci v Stakčíne násilne odobrali gréckokatolíkom ich chrám, pričom na pravoslávie opätovne prestúpilo viacero gréckokatolíckych veriacich.

Keďže pravoslávni chrám nevrátili ani po viacerých výzvach gréckokatolíckeho biskupského ordinariátu, biskup P. Gojdič sa dokonca v tejto záležitosti obrátil aj na Okresný národný výbor v Snine. Ten však na jeho žiadosť vôbec nereagoval, preto biskup následne o vzniknutej situácii informoval Povereníctvo SNR pre školstvo a osvetu. Podobný obsah mal aj ďalší list biskupa, ktorý zaslal Povereníctvu SNR 24. júna 1945. V tomto liste biskup Povereníctvo prosí, aby sa zasadilo za urýchlene riešenie situácie v Stakčíne, pretože podobné prípady nezákonného zaberania gréckokatolíckych chrámov a majetku sa rozšírili do ďalších obcí v sninskom okrese, ako napr. v Pčolinnoma Pichniach.

Aj keď bol gréckokatolícky chrám opätovne vrátený, nebol to trvalý stav. Dňa 22. marca 1950 Okresný národný výbor v Snine zverejnil výmer, v ktorom rozhodol, že dáva Pravoslávnej cirkvi v Stakčíne k užívaniu gréckokatolícku bohoslužobnú miestnosť a to so všetkým zariadením bez náhrady.

Hneď o mesiac prebehol smutne známy tzv. Prešovský sobor, po ktorom bola gréckokatolícka cirkev násilne zlikvidovaná a postavená mimo zákon. Celý majetok gréckokatolíckej cirkvi v Stakčíne (ako vlastne aj celej Gréckokatolíckej cirkvi v Československu) pripadol Pravoslávnej cirkvi.

Posledný gréckokatolícky farár, ktorý pôsobil v obci pred Prešovským soborom, bol Mikuláš Vladimír (1947 - 1950). Ten už 18. apríla 1950 dostal rozhodnutie štátnych orgánov o urýchlenom vysťahovaní sa z fary.

K obnove gréckokatolíckej farnosti v Stakčíne došlo až po celospoločenských zmenách v Československu po roku 1990. Stakčínskych veriacich, ktorí sa stále hlásili ku gréckokatolíckemu vierovyznaniu, postupne spravovali excurendo kňazi z blízkej Kolonice: Štefan Ištvaník CSsR (1990), Štefan Kitľan CSsR (1991 - 1992) a Peter Geletka (1992 - 1994).

Vývoj počtu gréckokatolíckych veriacich v Stakčíne (v celej farnosti Stakčín)

Sakrálne stavby v Stakčíne

Prvý murovaný gréckokatolícky chrám s patrocíniom Ochrany Presvätej Bohorodičky bol postavený v roku 1772 bez veže. V tomto roku bola postavená aj fara. Veža k chrámu bola pristavaná na začiatku 19. storočia, v roku 1872 bol chrám rekonštruovaný. V druhej svetovej vojne bol chrám v značnej miere poškodený, predovšetkým vonkajšie múry, ako to vyplýva z protokolu dekanskej vizitácie farnosti zo dňa 17. marca 1948. Po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950 bol chrám v roku 1957 zbúraný. Na jeho pôvodných základoch bol postavený nový gréckokatolícky chrám až v roku 1994, opäť zasvätený Ochrane (Pokrovu) Presvätej Bohorodičky.

V roku 1928 bol v miestnej časti obce postavený drevený pravoslávny chrám zasvätený sviatku Pokrova Presvätej Bohorodičky. Aj tento chrám zanikol po druhej svetovej vojne. V roku 1955 bol dokončený nový murovaný pravoslávny chrám s patrocíniom Sošestvije Svjatovo Ducha.

V roku 1995 bol v obci postavený rímskokatolícky chrám zasvätený svätému Piovi X.

Okrem týchto existujúcich a doložených sakrálnych stavbách v obci, sa traduje, že na území katastra Stakčína sa v minulosti nachádzali ďalšie 2 sakrálne stavby. Prvú zachytáva Lazarova mapa Uhorska z roku 1528, predpokladá sa, že by mohlo ísť o zaniknutý Kláštor svätej Kataríny na mieste, zvanom Monastyrec (kláštorisko) nad obcou. Druhou je kaplnka, zakreslená na mape obce z roku 1866 - po prvej svetovej vojne bola rozobratá.

Zoznam farárov a správcov farnosti Stakčín

• 1726 - ? Prokop Grinevič
• 1746 - ? Alexej Chanás
• 1788 - 1792 Ján Chanás
• 1803 - 1816 Vasiľ Duchnovič
• 1816 - 1818 Demeter Gerbery
• 1818 - 1821 Ján Gerbery
• 1821 - 1822 Vasiľ Gerzanič - excurendo z Pakostova
• 1822 - 1831 Ján Demjanovič
• 1832 - 1857 Michal Starecký
• 1857 - 1903 Jozef Viravec
• 1903 - 1926 Alexej Petrašovič
• 1926 - 1944 Eduard Vladimír
• 1945 - 1947 Eugen Dohovič
• 1947 - 1950 Mikuláš Vladimír
• 1990 - 1990 Štefan Ištvaník CSsR - excurendo z Kolonice
• 1990 - 1991 Štefan Kitľan CSsR - excur.
• 1995 - 2003 Peter Tremko
• 2003 - 2003 Peter Tremko - excur. zo Sniny
• 2003 - 2016 Juraj Voroňák
• 2016 - ?

Tento text poskytuje rozsiahly prehľad o histórii rímskokatolíckej cirkvi v Snine a okolí, vrátane vývoja farností, chrámov a osobností, ktoré formovali duchovný život v tomto regióne.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #snina