Ješkova Ves, malebná obec v srdci Slovenska, sa nachádza v údolí Tríbečského pohoria v nadmorskej výške 226 m. Obklopená vencom hôr, tvorí uzavretú dolinu, ktorej život a dejiny sú úzko späté s obcou Klíž.
Poloha Ješkovej Vsi v rámci Slovenska.
Počiatky a vznik obce
Od svojho vzniku bola obec majetkom benediktínskeho kláštora Blahoslavenej Panny Márie, založeného za kráľa Ladislava I. (1077-1095). Prvá písomná zmienka o obci pochádza až z roku 1422, čo však neznamená, že obec vznikla až v tomto období. V potvrdení kláštorných majetkov kráľom Ondrejom III. (1290-1301) z roku 1293 sa spomína lokalita Petrús t. j. Prietrž, ktorá bola predchodkyňou dnešnej obce, čo objasňuje aj potvrdenie kláštorných majetkov z 1. júna 1293. Patrili sem majetky Clus, Glodna Petrés a Kernech.
V tom čase prebiehali na území Uhorska boje medzi veľmožmi a druhý tatársky vpád, čo mohlo viesť k spustošeniu obce. Klížsky opát potom poveril Ješka, aby zohnal nových osadníkov a zaľudnil opustenú dedinu. To sa mu aj podarilo a obec dostala meno po svojom zakladateľovi. Je rovnako stará ako Klíž, Klátová Nová Ves alebo Turčianky.
Vývoj názvu obce
Názov obce prešiel vývojom s vývojom slovenského jazyka:
- 1349: Terestyentornya
- 1438: Jeskofalna
- 1444: Jeskofalwa
- 1773: Jeskowejsa
- 1786: Ješkova Ves
Historické vlastníctvo a udalosti
V 12. storočí patrila obec Bošániovcom, pričom posledný opát kláštora bol z tohto zemianskeho rodu. V roku 1321 majetky kláštora zhabal Matúš Čák Trenčiansky a prideľoval ich veľmožom. Od roku 1430 patrila opäť kláštoru, ktorý ju okolo roku 1520 dal do zálohy Jurajovi Borčickému. Kláštor mal aj tržné právo a konali sa tu každú stredu trhy.
Obyvateľstvo a osídlenie
Najstaršia matrika uvádza priezviská ako Balúch, Belica, Belianský, Benko, Dobiáš, Godál, Greguš, Hlavačka, Kňaz, Kuna, Sasko, Valni, Motyčka. Po roku 1730 sa vyskytujú priezviská aj podľa miestneho nárečia: Bielich, Valnych, Kňazeje, Petreje. V období rokov 1780 - 1790 boli privolaní nemeckí osadníci, ktorí však po čase odišli. V druhej kolonizácii r. 1850 prišli osadníci z Čiech a Moravy.
Zlúčenie a osamostatnenie
Uznesením Rady Okresného národného výboru v Topoľčanoch č. 240/62 zo dňa 3.11.1962 bola obec Ješkova Ves zlúčená s obcou Klíž a Klížske Hradište a nový názov bol Veľký Klíž. V roku 1990 bola obec Ješkova Ves odčlenená z Veľkého Klíža a prvými demokratickými voľbami v dňoch 22. a 23. 11. 1990 bolo zvolené obecné zastupiteľstvo, ktoré začalo svoju činnosť dňom 2. januára 1991.
Geografické charakteristiky
Samotná obec leží na sedimentoch - nánosoch z okolitých pahorkov, ktorých základ tvoria treťohorné usadeniny. Ráz kraja je pahorkovitý s hlinito ílovitou pôdou, ktorým pretekajú dva potoky. Západná hranica s Janovou Vsou tiahne cestou od Juríčkovho mlyna, okrajom hory Hôrky, hrebeňom pasienku Klčovín pod Kopanú, Hradiským potokom po Šiance, Sedlom pod Rakytkou, Strateným vrchom na Bukovinu hraničí so Žíkavou a Lovcami, dolu Jastrabím Pod Slače, kde začína hranica s Klížom štátnou cestou po potok z Húšťav k potoku Vyčoma. Dolu po štátnej ceste po Malú Dolinu, Úhorami cez Beháre ku škole. Východná hranica pokračuje za bytovkami smerom cez Druhé Šiaše k jarku v Kostolovej Doline. Tu bol prameň vody, ktorý vtekal do potôčka vytekajúceho v Sítení v Klížskom HradiŠti a tvoril hranicu s Klížskym Hradišťom a poľom Dr. Nessnera - katastrálne územie Janová Ves.
Kultúrne a náboženské pamiatky
Úcta k Panne Márii sa prejavila stavbou kaplnky so sochou Sedembolestnej Panny Márie pri hraničnom kameni z Janovej Vsi na brehu pri hlavnej ceste, ktorá bola v roku 1991 odcudzená. Pre lepšiu orientáciu sú tu uvedené aj názvy jednotlivých častí katastrálneho územia obce.
Život v obci
Staré koryto potoka viedlo súbežne v tesnej blízkosti štátnej cesty od Materskej škôlky až po dolný koniec obce, prekryté rúrami. Potok mal pre občanov všestranný význam - na kúpanie, napájanie zvierat a pranie. Reguláciou rieky Vyčoma sa zmenila na ornú pôdu.
Pôvodným obyvateľstvom boli Slováci, o čom svedčia slovenské názvy jednotlivých častí obce: Horná Niva, Brody, Chotár. V časoch tureckých nájazdov a vojen počet obyvateľov klesal. V súčasnosti má obec Ješkova Ves XXX obyvateľov.
Kráľ Jozef II. v rokoch 1780 -1790 povolal Nemcov, aby osídľovali neobývané kraje Slovenska. V roku 1850 prišli osadníci z Moravy a Čiech, ktorí sem prišli ako zruční remeselníci.
V časoch tureckých nájazdov sa dostali Turci proti rieke Nitre až k Prievidzi a Bánovciam. Podľa ústneho podania ešte v čase pred 1. svetovou vojnou v roku 1914 - 1917 bolo suchšie, majiteľ lesov Herceg povolil pásť dobytok v blízkych lesoch a vyrubovať drevo v Háji. V bútľavých duboch sa našli celé ľudské kostry, pretože sa tu obyvateľstvo ukrývalo.
Ako prvotné zamestnanie bolo poľnohospodárstvo spojené s vyklčovaním lesa teda drevorubačstvom. Na získanie ornej pôdy bolo potrebné vykopať aj mohutné pne s koreňmi stromov - vyklčovať - názov pasienku Klčoviny. Pretože samotná práca vyrubovanie a následne zúrodňovanie pôdy samotné neobstojí, nakoľko sú k nej potrebné rôzne nástroje a jednoduché stroje sa popri poľnohospodárstve museli rozvíjať remeslá: kováčske, kolárske sedlárske, výroba kolovratov a tkáčskych strojov. Remeselníci svoje výrobky predávali.
Z pestovaných plodín to boli obilniny - raž, žito, jačmeň, ovos a zemiaky. Pôda, ktorá neposkytovala dostatočnú úrodu primeranú námahe bola prenechaná na pasienky. Ako v prípade Klčoviny, kde je pozoruhodné že v tomto pahorku nie je ani jeden pramienok vody. Na pasienkoch sa pásol hovädzí dobytok ale aj kone najmä na Šiašoch, kde tráva bola kyslá menej vhodná pre dobytok.
Ženy sa tiež zapájali do poľnohospodárskych prác. Práca okolo okopanín bola prevažne záležitosťou žien, kde brali na pole aj malé ba aj kojace deti do kolísky. Taktiež sušenie sena, obracanie a hrabanie bolo výlučne prácou žien.
Prvá škola bola drevená, prestavená z krčmy urodzeného panstva v roku 1890. Stála v strede obce, kde je v súčasnosti malý parčík. Po vyhorení bola postavená druhá budova z čistého kameňa, ktorá po čase nevyhovovala pretože bola veľmi studená. Po nej bola postavená nová budova zo surovej tehly, orientovaná oknami na juh aj s učiteľským bytom. Vyučovanie bolo v maďarskom jazyku až do roku 1918. Detí, ktoré neodpovedali v maďarčine učitelia bili palicou. Palica sa používala ešte dlho v školách ak výchovný prostriedok. Jej používanie bolo zakázané až v roku 1956. Deti navštevovali školu prevažne v zimnom období, lebo v le...
Ješkova Ves je príkladom slovenskej dediny s bohatou históriou, ktorá prešla mnohými zmenami, no zachovala si svoj jedinečný charakter a krásu.