Slovenský skladateľ, hudobník, hudobný producent a spevák Robo Grigorov patrí medzi významných predstaviteľov novej vlny slovenskej populárnej hudby 80. rokov. Narodil sa 25. septembra 1964 v Bratislave a odmalička ho to ťahalo k hudbe. Vďaka nemu máme dnes piesne, ktoré nám spôsobujú zimomriavky a kedysi zdvíhali papalášom tlak!
Deväť rokov navštevoval ľudovú školu umenia, konkrétne hru na akordeón, no nakoniec skončil pri gitare. Už v roku 1985 koncertoval so svojou kapelou Midi, pričom prvým singlom kapely sa stala pieseň Úlohy a aj to jedna z piesní, ktoré sa pohlavárom vtedajšej doby nepozdávali.
Sám spevák to priznal v rozhovore pre Plus JEDEN DEŇ magazín, kde spomenul aj ďalšie problémové skladby: „Pocta Majakovskému, Posledný valčík pre Európu, Úlohy, Chodci sveta a ešte pár ďalších. Tie problémy boli, samozrejme, hlavne Ľuba Zemana s Kamilom Peterajom a ja som bol iba hromozvod, po ktorom sa to zviezlo. Nerád by som však bol, aby to teraz vyznelo, že vtedy boli iba samé zákazy a teraz je zas všetko iba ružové. Každé obdobie má svoje „čierne diery”.“
Grigorov bol priekopníkom hneď vo viacerých oblastiach. V klipe k piesni Edo môžeme vidieť začiatky break dance-u a ktovie, kde by bola dnešná reggae scéna bez jeho tvorby...
Možno aj preto ho považovali ľudia za rebelanta! Čo si o tom myslí on sám? „Lepšie by bolo opýtať sa ľudí, ktorí mi tú nálepku dali. Prvý raz som o sebe počul, že som rebel, keď som mal asi 18 rokov a sám som sa vtedy dosť čudoval. Vyhodil som to z hlavy po tom, čo som si niekde prečítal, že Che Guevaru tiež volali rebel.“
Grigorov mal pre svoje texty problémy s bývalým režimom. „Ach, Pane, nezatrať duše rebelov, aj keď ti možno v nebi robia krik, na zemi ich to štvalo, bolelo“ - spieva Robo Grigorov v piesni Pocta Majakovskému, ktorá sa stala symbolom Nežnej revolúcie. Text tohto hitu spájajúceho sa s bojom s totalitou napísal Kamil Peteraj, ktorého dnes, vo štvrtok, v STVR uvedú do Siene slávy.
Robo Grigorov - Pocta Majakovskému (lyrics)
Pri spomienkach na speváka Roba Grigorova nechodil Kamil Peteraj okolo horúcej kaše. „Robo Grigorov bol troška taký utrhnutý z reťaze. S ním sme pestovali to, čo sa volá po česky ,prúserológia‘. Oblial nejaké súdružky minerálkou v Spišskej Novej Vsi, v hoteli v Banskej Bystrici sa stalo čosi s horčicou… Stalo sa všeličo. Chodili na neho udania na Slovkoncert a to sa tam všelijako riešilo, vždy sme ho z toho nejako dostali. Chcete mať problém? Začnite si s Robom.“ Dodal však, že je to veľký talent, píše dobré pesničky a v novej vlne slovenskej populárnej hudby priniesol reggae.
Hosťom relácie bol aj textárov syn Kamil Peteraj ml., ktorý prezradil na otca, že prakticky neustále, aj v bežnom živote, rýmuje. Dôkazom jeho pohotovosti bola aj príhoda o tom, ako napísal Grigorovovi verše k piesni Všetci sa zídeme v jednej posteli. „Napísal som ho na servítku v kaviarni v Carltone,“ povedal Kamil Pateraj s tým, že takto vznikli viaceré texty.
Kamil Peteraj ml. prezradil, že Robo Grigorov je jeho obľúbený spevák a najradšej má pieseň z jeho prvého albumu, ktorá má názov Tajomstvo starej izby. „Je to najlepšia Robova pesnička, text je fenomenálny a najviac sa mi páčil verš: Dobrácka doga, čo pri krbe zašteká, v tom prázdnom dome, dome bez človeka,“ povedal s tým, že v tom čase chcel psa, dogu. Ako v relácii zaznelo, táto pieseň mala mať televíznu premiéru v programe Mám tristo mesiacov. Relácia aj pieseň skončili v trezore.
Robo Grigorov by po viac ako štyridsiatich rokoch na scéne nemal problém vypredávať haly. Najlepšie mu však podľa vlastných slov sedia menšie priestory. Cíti v nich, že si je s fanúšikmi bližší. Potvrdilo sa to aj tento víkend.
V Grand Hotel Kempinski odohral Robo Grigorov svoje komorné sólo vystúpenie, ktoré v atmosfére zimných Tatier zapôsobilo ako šálka teplého bylinkového čaju. Legendárny zlý chlapec slovenského popu priniesol na Štrbské Pleso playlist plný hitov. Koncert otvárala skladba Láska Pivo Anjel Smútok z albumu Chýbaš mi. Už ňou si Grigorov okamžite získal publikum. Zazneli však aj energiou nabité klasiky ako Edo, Žuvačka za uchom, Všetci sa zídeme v jednej posteli, Zbohom zásadám, Valčík pre Európu či Ona je Madona. To už si s hviezdou večera spievali aj diváci.
Prišlo, samozrejme, aj na jeho legendárne balady, ktorým akustická verzia mimoriadne svedčala. V jednoduchej úprave dostali možnosť vyniknúť skladby Dvaja, Kým ťa mám, 300 mesiacov, Láska viera nádej, Ja viem, či skladba Povedzme, ktorú majú rádiá v obľube dodnes. Práve tá jednoznačne patrila medzi najlepšie momenty večera.
Grigorov celým svojim vystúpením ukázal, že je stále výnimočný šoumen. Z pódia vyžaroval radosť a energiu, ktorú mu publikum vrátilo opakovaným potleskom v stoji. Okrem zmyslu pre šou mu však nechýba ani cit pre aktuálne dianie.
Výberom známych hitov išiel skôr na istotu, no vyjadreniam k spoločenskej situácii sa nevyhol. Naopak. Odsúdil ruskú agresiu na Ukrajine, ale obáva sa aj o svojich priateľov a hudobníkov, ktorí žijú v Rusku. Aj na ich počesť zahral skladbu od svojho obľúbeného ruského umelca Bulata Okudžavu.
Práve preto nemohla na záver koncertu zaznieť iná skladba než Pocta Majakovskému. Grigorov ju napísal spolu s textárom Kamilom Peterajom ako poctu pre rebelujúcich ruských básnikov na album Nohy v roku 1988. Krátko nato spevák emigroval, no aj napriek tomu sa dovtedy neznáma pieseň stala jedným zo symbolov 17. novembra.
Keď Grigorov naposledy koncertoval v Tatrách, povedal, že pozitívne veci sú síce menej viditeľné ako tie negatívne, no dobro má nakoniec aj tak väčší dosah. Zlo na svete ešte nikdy trvalo nezvíťazilo.
Dnešná doba je plná nenávisti medzi ľuďmi, ktorej nerozumiem, priznal Grigorov o šesť rokov neskôr počas víkendového koncertu. Populárnu hudbu osemdesiatych rokov pokladal za jednotvárnu a tak do nej vstúpil neprehliadnuteľným spôsobom. Zároveň je považovaný za symbol revolty, sám sa však do tejto pozície nestavia. Už v začiatkoch kariéry totiž vedel, aké sú jeho priority. Je predsa strašne nudné a ponižujúce niekoho napodobňovať. Samozrejme, nemôžem presne vedieť, kam prídem.
Podobne ako množstvu iných slovenských spevákov, aj Grigorovovi poskytla prvý kontakt s hudbou ľudová škola umenia. Ich prvým známym singlom bola skladba Úlohy a v hitparádach rezonovala aj pesnička Žuvačka za uchom. Debutový album Midi z roku 1987 niesol názov kapely a žánrovo sa radil medzi pop, rock a reggae. Druhý album s názvom Nohy na seba nenechal dlho čakať.
Po prevrate v roku 1989 viedli kroky Roba Grigorova späť na Slovensko. Úspech spred emigrácie však dosiahol až po roku 1992 s albumom Chýbaš mi, ktorý priniesol megahity Ona je madona, Kým ťa mám, Láska, pivo, anjel, smútok či Všetci sa zídeme raz v jednej posteli. O tom, že ich spolupráca nebola vždy jednoduchá, svedčia aj Peterajove slová: „Robo si vždy potrpel na to, aby texty boli dobré. Na slovenskej scéne je to nezaraditeľný exot, výborný autor. Niektoré jeho skladby by podľa mňa obstáli v akomkoľvek rádiu na svete.
Najznámejšie hity Roba Grigorova
Okrem spomenutých skladieb sú dodnes hitmi aj:
- Žuvačka za uchom
- Edo
- Ona je Madona
- Kým ťa mám
- Láska, pivo, anjel a smútok
- Všetci sa zídeme raz v jednej posteli
| Rok | Názov albumu |
|---|---|
| 1987 | Midi |
| 1988 | Nohy |
| 1992 | Chýbaš mi |
Spomenutou skladbou Posledný valčík pre Európu sa umiestnil na Bratislavskej lýre v roku 1986 na druhom mieste. Dnes legendárna pieseň Majakovskému pochádza z Robovho druhého albumu Nohy (1988).
