Masaker v Námestovskom Kostole: História Trojnásobnej Vraždy, ktorá Otriasla Slovenskom

POZOR! Článok obsahuje fotografie a popis vrážd a sexuálneho násilia, nie je vhodný pre maloletých čitateľov ani slabšie povahy.

Dnes uplynulo presne 64 rokov od jedného z najzávažnejších zločinov v histórii nielen Žilinského kraja, ale celého Slovenska. Masaker v oravskom kostole prezývaný aj Nedokončená modlitba sa dostal aj na televízne obrazovky v dokumentárnom seriáli Najväčšie kriminálne prípady Slovenska.

Obyvatelia Námestova v blízkosti Oravy vo vtedajšom Československu sa jedného februárového dňa v roku 1960 prebudili do hrozivého rána. V miestnom kostole našli tri mŕtvoly. Muža, staršiu ženu († 52) a mladú dievčinu († 17). JÁN JENEJ († 21) vraždil bez milosti! A dôvod? Ten je doslova šokujúci!

Trojnásobnú vraždu mal na krku Ján Jenej (21), ktorého kriminalisti chytili hneď na druhý deň. Nechal im totiž „ľahkú“ stopu. Večer pred objavením tiel, keď strašný čin spáchal, si zašiel na pivo do miestneho hostinca. Štamgastom neunikla krv na jeho šatách. To však vysvetlil tak, že sa pobil.

Na jar roku 1960 otriasol severom Slovenska krvavý čin, aký v tom čase nemal obdobu. V Námestove došlo k trojnásobnej vražde, ktorú spáchal vtedy len dvadsaťročný Ján Jenej.

Ján Jenej - mladý, 20-ročný, psychicky chorý vrah, ktorý v roku 1960 v Námestovskom kostole zavraždil 3 ľudí. Jeho obeťami boli:

• Helena Vojtechovská, ktorú zavraždil údermi sekerou do hlavy
• Florian Vavriňák, ktorého Jenej rovnako zavraždil údermi sekerou a následne mu ukradol 250 korún
• Mladá, 17-ročná Albína Sroková, ktorú Jenej zavraždil a nakoniec aj znásilnil

Jenej krádežou nezbohatol. Na výške finančného úlovku vrahovi pravdepodobne ani nezáležalo. Od začiatku bolo jasné, že počas vraždy nebol pánom situácie, že išlo o človeka s narušeným zdravím. Námestovčania však stále majú pred očami obraz, ktorý natrvalo poznačil chod ich farnosti.

NÁMESTOVO. „Keby vtedy polícia nebola vraha chránila, asi by ho boli ľudia zlynčovali," opísal po rokoch situáciu v Námestove súdny lekár Mirko Mego. Museli mu pomáhať žandári, aby sa dostal do námestovského kostola, obkľúčeného stovkami Námestovčanov a ľudí z blízkeho okolia. Vo vnútri ležali chladné telá troch skrvavených obetí.

Bolo to trochu inak Námestovčania si celé desaťročia udalosti pamätali tak, že dvadsaťročný vrah najprv zabil 17-ročnú študentku Albínu Srokovú z Klina, až potom ďalšie dve obete, Floriána Vavriňáka z Novote a Námestovčanku Elenu Vojtechovskú. Nie je to tak. Ani tvrdenie, že mladučká Albína bojovala so smrťou v studenom kostole od večera do rána nie je podľa policajných záznamov pravdivé. Súdny lekár Mirko Mego v záznamoch jednoznačne uviedol, že dievčina zomrela na následky udusenia vlastnou krvou krátko po útoku vraha.

Čo sa stalo? Ján Jenej nevošiel do kostola s úmyslom vraždiť. No keď sa to stalo, vôbec to s ním nepohlo. Súdny psychiater vyhlásil, že páchateľ má silne narušenú osobnosť, čo ešte zhoršila jeho silná závislosť na alkohole.

Ján Jenej pochádzal z rozvráteného rodinného prostredia. Do častých konfliktov sa dostával nielen s učiteľmi, ale aj s rovesníkmi. Tých pravidelne okrádal o peniaze, ktoré následne míňal na alkohol a cigarety. Nič mu nebolo sväté. Výchovné opatrenia nezaberali a na internáte ho tolerovali už len preto, že školu mal čochvíľa dokončiť. Ján Jenej dokázal všetky peniaze minúť v priebehu jediného večera.

Jenej pri vypočúvaní vyhlásil, že za to, aký je, môžu najmä jeho rodičia, lebo od nich dostal vždy všetko, na čo si len pomyslel. Keď chodil na učňovku a býval u tety vo Vrútkach, tá to s ním nevydržala a vyhodila ho z domu. Na internáte ho po mnohých výtržnostiach nechali bývať len preto, že mal tesne pred dokončením školy. Nevydržal v žiadnej práci, no mama ho tajne zásobovala peniazmi, ktoré míňal hlavne na alkohol a cigarety.

Vražda v Námestove nebola jeho prvým stretnutím so zločinom. Mal tesne po osemnástke, keď sa pokúsil znásilniť ženu na večernej prechádzke. Odsedel si za to dva a pol roka. Keď sa vrátil do Námestova, skúsil to na chvíľu v bani, no ťažká robota sa mu nepáčila a znova bol doma. Peniaze získaval všelijako, nehanbil sa klamať, podvádzať, kradnúť. Až mu v mysli skrsla myšlienka, že nábožensky cítiaci Námestovčania musia do pokladničiek na milodary v kostole hádzať pekné peniažky.

V osudný deň sa rozhodol vyrabovať miestny kostol, aby sa dostal k peniazom z milodarov. Ako prvá sa mu do cesty postavila Helena V., ktorú Jenej napadol zozadu a uštedril jej smrteľné údery. O niekoľko minút neskôr do kostola vošiel Florián V., ktorý sa stal druhou obeťou brutálneho útoku. Najmladšou a azda najtragickejšou obeťou bola sedemnásťročná Albína S., študentka, ktorá sa pripravovala na maturitu. Aj ju vrah surovo napadol a pripravil o život.

Po trojnásobnej vražde sa Jenej ešte pokúsil otvoriť pokladničky s milodarmi. Potom opustil kostol, odobral sa do krčmy a neskôr do Vrútok k svojmu strýkovi.

Kto ho vyrušil, zomrel Ján vošiel do Kostola sv. Júdu 26. februára 1960 krátko po 16. hodine. Pod kabátom niesol sekeru. Zobral ju z neďalekej drogérie, kde robil predavača manžel jeho sestry. Ján tam chodil občas rúbať drevo na kúrenie. Obchod stál len krížom cez cestu. Ján si chcel sekerou pomôcť pri vylamovaní pokladničiek. Keď vylomil prvú, veľa peňazí nenašiel, a tak sa pobral k druhej. Vtom vošla ho kostola staršia žena Elena Vojtechovská, , ktorá si vo vtedy veľmi ťažkom údele matky nemanželského dieťaťa zvykla chodiť vymodliť odpustenie do kostola. Tiež vypomáhala vtedajšiemu farárovi a chodievala zamykať kostol. Jej každodenný večerný rituál mal byť posledný - Ján Jenej zozadu zaťal sekeru modliacej sa žene do tyla. Keď spadla na dlažbu, odvliekol ju ku spovedelnici. Tam zistil, že ešte žije, tak ju ešte 4-krát udrel obuchom sekery do čela. Akoby to nebolo dosť, pokúsil sa aj o súlož. Potom sa pobral k ďalšej pokladničke.

Keď začul Ján opäť niekoho vchádzať, skryl sa. Do kostola vošiel Florián Vavriňák z Novote, otec troch detí. Manželku mal ťažko chorú, 17-ročného syna slabučkého v ničom mu nepomohol. Do kostola prišiel načerpať duchovnej sily predtým, čo mu pôjde autobus domov. Už nikdy ta nedošiel. Ján Jenej sa k nemu zozadu prikradol a rozbil mu hlavu obuchom sekery. Aby si bol istý, že muž je mŕtvy, nakoniec mu do hlavy zaťal. Nevládne telo odvliekol na to isté miesto, kde už ležala mŕtva žena. Ján ukradol svojej obeti z kabáta 250 korún. A zas sa otočil k pokladničkám...

Každá násilná smrť je strašná, no ľuďmi obzvlášť vždy otrasie smrť dieťaťa či mladého človeka so životom pred sebou. Albína Sroková z Klina už nebola dieťa, ale ešte ani žena. Mala tesne pred maturitou na miestnom gymnáziu. Bývala u tety, gazdinej u dekana Romana Grígľa. Dievčina si kľakla do stredu kostola, v prítmí si nevšimla nič podozrivé. Scenár sa do tretice zopakoval: Jenej dievčaťu zaťal zozadu do hlavy a odvliekol ju do kúta, kde ležali už dve telá. Potom ju niekoľkokrát obuchom udrel do peknej tváre, až je kosti rozdrvil tak, že sa zadusila vlastnou krvou. Hneď nato z nej vrah strhal väčšinu šiat a svoju obeť ešte znásilnil.

Zakrvavenú sekeru našli žandári pri neďalekom kulturáku, kam ju vrah pohodil cestou do najbližšej krčmy. Išiel si vypiť, hoci bol celý dokrvavený. Krčmárke a zvedavým štamgastom povedal, že sa vonku pobil pre frajerku. A tak nebolo nikomu podozrivé, že platí krvavými peniazmi. Spomenuli sa na to až ráno, keď sa Námestovom rozniesla hrôzostrašná zvesť.

Skoro ráno mal farár spovedať dvoch budúcich novomanželov. V kostole ani nezasvietil, len so sviečkou podišli k spovedelnici. Spoveď prerušili až výkriky ľudí, ktorí prichádzali zadným vchodom prví na rannú bohoslužbu. Keď kňaz rozsvietil, naskytol sa in strašný pohľad na mŕtve skrvavené a polonahé telá.

Kým stovky ľudí obliehali námestovský kostol, Ján sa pobral k strýkovi do Vrútok. Predtým sa ešte zastavil - stále v šatách od krvi - naobedovať v Trstenej. Potom nasadol na vlak Vrútok. Tam ho zatkli príslušníci Verejnej bezpečnosti.

Vyšetrovanie ukázalo, že páchateľ konal bezhlavo, no zároveň s chladnokrvnou krutosťou. Počas celého konania neprejavil ľútosť nad činmi, ktoré spáchal.

Súd s mladým vrahom skončil rozsudkom smrti, ktorý bol aj vykonaný. Svoj čin za celý čas vo vyšetrovacej väzbe neoľutoval a neprejavil ani najmenší náznak ľútosti. Súd mu nakoniec udelil ten najvyšší trest aký mohol - trest smrti.

Udalosť spred päťdesiatich rokov na mnoho rokov poznačila chod námestovskej farnosti, hrôzostrašný obraz v myslíach ľudí bledol celé desaťročia. No na obete brutálneho vraha nezabúdajú.

Inscenácia Hra na Boha je veľmi vydarenou ukážkou divadla pracujúceho s dokumentárnymi materiálmi. Hoci ju isté zovšeobecnenie, ku ktorému dochádza pri použití univerzálnych metafor na scéne, nevyhnutne vedie k istým generalizáciám, potierajúcim jednotlivosti konkrétneho prípadu. Formálny kľúč je však zreteľný a nadväzuje na prácu viacerých oravských režisérov (Dušan Vicen, Jaro Broz).

Masaker v námestovskom kostole zostáva jedným z najotrasnejších prípadov vraždy na Slovensku 20. storočia.

Námestovo má najmenej historický vzhľad zo všetkých oravských miest. Za Rakúsko-Uhorska a prvej republiky síce bolo okresným mestom a rôzne historické budovy nechýbali ani tu. Boje počas druhej svetovej vojny ho však ťažko poškodili a spodnú časť Námestova navyše zatopila Oravská priehrada dostavaná za bývalého režimu v 50. Dejiny Námestova nie sú až také dlhé. Prvé námestovské usadlosti začali vznikať v 16. storočí valašskou kolonizáciou. Obec a neskôr mestečko sa však vďaka trhom a obchodu s plátnom stalo postupne centrom Hornej Oravy, v histórii dlho jedného z najchudobnejších regiónov Slovenska. Inak námestie tvoria skôr novšie budovy, z ktorých ani jedna nie je pamiatkovo chránená. Aj veľká socha Hviezdoslava pochádza už z obdobia bývalého režimu. K zachovaným starším stavbám patrí ešte veľká Murínovská hrobka, ktorá je neprehliadnuteľnou dominantou miestneho cintorína. V chatovej oblasti pri Oravskej priehrade prežilo aj niekoľko desiatok náhrobkov židovského cintorína.

Panoramatický pohľad na Námestovo

Prehľad Obetí

tags: #vrazdy #v #namestovskom #kostole