Biblia Matúš 5: Komentár k Reči na vrchu

Piata kapitola Matúšovho evanjelia je známa ako Reč na vrchu. Ježiš v nej predkladá podstatné učenie o kresťanskej dokonalosti.

Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich:

Blahoslavenstvá (Matúš 5, 3-12)

Ježišove slová nadväzujú na priamo predchádzajúce blahoslavenstvá, v ktorých predstavil akýsi životný program pre svojich poslucháčov.

„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“ Mt 5,3 - "Chudobní v duchu" sú tí, čo nelipnú nezriadene na pozemských bohatstvách a vo svojich časných starostiach a biedach sa s dôverou obracajú na Boha, od ktorého očakávajú svoju spásu. Jedine takí sú schopní prijať nebeské kráľovstvo.

• Lk 6:20 - On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.

„Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.“

• Lk 6:21 - Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať.

„Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.“ Mt 5,5 - "Zem" je prisľúbená zem. V duchovnom zmysle večná blaženosť, nebeská vlasť. "Tichí" vedia vládnuť nad sebou.

• Ž 37:11 - Tichí však zdedia zem a budú žiť v šťastí a pokoji.

„Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“

• Iz 55:1 - Oj, všetci smädní, poďte k vodám, a ktorí nemáte peňazí, poďte, kupujte a jedzte, poďte, kupujte bez peňazí, bezplatne víno a mlieko!

„Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“

• Ž 15:2 - Ten, čo kráča bez poškvrny a koná spravodlivo, čo z úprimného srdca pravdu hovorí,
• Ž 24:4 - Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, čo nedvíha svoju dušu k márnosti a neprisahá falošne.
• Heb 12:14 - Usilujte sa o pokoj so všetkými a o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána.

„Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“

• 2Kor 4:10 - Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život.
• 2Tim 2:12 - Ak vytrváme, s ním budeme aj kraľovať. Ak ho zaprieme, aj on zaprie nás.
• 1Pt 3:14 - Ale ak aj trpíte pre spravodlivosť, ste blahoslavení. Neľakajte sa ich hrozieb a neplašte sa,

„Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť;“

• 1Pt 4:14 - Keď vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení, lebo Duch slávy, a Boží na vás spočíva.

radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.

• Lk 6:23 - Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom.

Nároky (požiadavky) na svojich učeníkov nimi ale nekončia. Vo výrokoch, ktoré po nich nasledujú, si Ježiš pomáha dvoma symbolmi: soľou a svetlom.

Je zaujímavé, že výzvy nie sú v podmieňovacom tvare „mali by ste byť soľou … svetlom“, ale deklaratívnom „Vy ste…“. Významom však nie je (ako o chvíľu uvidíme) to, žeby poslucháči už boli zdrojom požadovaných kvalít, ale vážnosť požiadavky. Kto je teda zdrojom? Ježiš v celej reči akoby vykresľoval svoj autoportrét. Jedine on splnil všetky požiadavky.

Soľ a Svetlo (Matúš 5, 13-16)

Prvá časť perikopy (v. 13-14) narába s prirovnaním Ježišových nasledovníkom ku soli. Ježišovi učeníci teda pre „zem“ (ľudskú spoločnosť) plnia úlohu, akú mala soľ v bežnom používaní. Robia život na svete znesiteľnejším, bránia aktivite Zlého, sú symbolom zmluvy ľudstva s Bohom, robia spoločnosť plodnou a majú pre ostatných nesmiernu hodnotu.

Avšak tak, ako je na využitie soli väčšinou potrebné len jej malé množstvo, musia učeníci rátať s tým, že si ich okolitý svet nebude ceniť, že ich sila sa nebude zakladať na množstve členov, ba že budú svetom opovrhovaní.

• Mk 9:50 - Soľ je dobrá. Ale ak soľ stratí svoju slanosť, čím ju napravíte? Majte v sebe soľ a žite jeden s druhým v pokoji.“
• Lk 14:34 - Soľ je dobrá. Ale ak aj soľ stratí chuť, čím ju napravia?

Druhá časť (v. 15-16) predkladá požiadavky na učeníctvo metaforou svetla. Tá je na rozdiel od soli už v texte rozvinutá dvoma obrazmi mesta a lampy. Funkcia svetla je, aby bolo videné. „Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť.“ Lampa je na to, aby nám svietila v tme. Súčasťou identity učeníka je, že ho má byť vidieť. Má byť pre svet zreteľný. Tam, kde ľudská spoločnosť tápe v temnote, sa kresťan stáva majákom, ktorý ukazuje na pravdu a dobro.

• Mk 4:21 - Potom im povedal: „Vari je lampa na to, aby ju postavili pod mericu alebo pod posteľ? A nie na to, aby ju postavili na svietnik?
• Lk 8:16 - Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo.
• Lk 11:33 - Nik nezažne lampu a nepostaví ju do kúta ani pod mericu, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo.

Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.

• 1Pt 2:12 - Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby videli vaše dobré skutky a v deň navštívenia oslavovali Boha práve za to, z čoho vás osočujú ako zločincov.

Učeníci, ktorí sú soľou zeme a svetlom sveta sa však stále nachádzajú v nebezpečenstve, pred ktorým ich Ježiš varuje. Môže sa stať, že „soľ stratí chuť“. V texte je použité sloveso μωραίνω v pasíve, ktorého význam je stávať sa bláznom, strácať rozum, či ako je to v našom preklade, strácať chuť. Soľ sa môže povedané „zblázniť“. Veď aká by to už bola soľ, keby nebola slaná? Čo so soľou, ktorá už veci neochucuje, ale znechucuje? Odpoveď dáva samotný text: „Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.“

Ako však môže dôjsť k takému zblázneniu? Ako môže dôjsť ku strate chuti? Už vyššie spomenuté vysvetlenie hovorí o tom, že si učeník môže začať namýšľať, že zdrojom chuti je on sám a preto si zaslúži chválu a odmenu.

K problémom, keď sa Ježišov nasledovník spreneverí svojmu poslaniu a identite, dochádza aj vtedy, keď sa lampa nepostaví na svietnik, ale nerozumne „pod mericu“. Svetlo tým stráca schopnosť rozširovať sa do okolia a teda aj svoj zmysel. Obraz učeníkov, ktorí „nesvietia“ ľuďom, ale schovávajú sa pod pomyselnú nádobu (merica gr. μόδιος - nádoba s obsahom 8,75 l), je opisom situácie, kedy sa spoločenstvo veriacich uzatvára do seba a neplní svoje apoštolské poslanie.

Identite učeníka ako soli zeme a svetla sveta prislúcha úloha byť „chutným“ a zjavným pre ostatných ľudí. Musí sa pritom vyvarovať tomu, aby chuť bláznivo nestratil a aby svetlo nezakryl.

Ježiš a Zákon (Matúš 5, 17-48)

Ďalšia časť Reči na vrchu sa zaoberá vzťahom Ježiša a Zákona. Ježiš zdôrazňuje, že neprišiel Zákon zrušiť, ale naplniť.

• Lk 16:17 - Ľahšie sa pominie nebo a zem, ako by zo Zákona vypadla jediná čiarka.

Starý zákon má význam aj v Novom zákone. Z neho napr. poznáme Božiu dobrotu a starostlivosť v diele stvorenia, pád do hriechu, potrebu vykúpenia a prípravu na príchod Mesiáša.

Ježiš hovorí: "Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva." Mt 5,20 - "Spravodlivosť zákonníkov a farizejov" spočívala iba v bezduchom vonkajšom zachovávaní Mojžišovho zákona. Kresťan sa má usilovať zachovávať to, čo vyžaduje duch a obsah príkazu.

Nasledujú tzv. "antitézy", v ktorých Ježiš uvádza starozákonné prikázania a stavia ich do kontrastu so svojím učením.

Láska k nepriateľom (Matúš 5, 43-48)

Druhá časť úryvku (v. 43-48) si „posvietila“ na zákon: „Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.“ (v. 43) Problém vytvára druhá polovica výroku, ktorá sa v Tóre nenachádza. Jeho pôvod biblisti odvodzujú z dualistického vnímania reality komunít z Kumránu, ktoré možno nájsť v ich textoch. Pravdepodobne však boli tieto myšlienky v čase Krista, či autora evanjelia značne rozšírené a poslúžili tak na formulovanie prevratného kresťanského princípu: „Milujte svojich nepriateľov.“ (v. Ježišov výklad si následne vypomáha zdrojom, z ktorého pochádza prvá polovica zákona o láske a nenávisti. „Milovať budeš svojho blížneho“ je zjavne citácia z 19. kapitoly knihy Levitikus (v. 18) ktorá patrí do širšieho celku (kapitoly 17-26), exegétmi nazývaného ako „Kódex svätosti“.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Počuli ste, že bolo povedané: ‚Oko za oko a zub za zub!‘ No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve. Počuli ste, že bolo povedané: ‚Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.‘ Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania?

• Lk 6:27 - Ale vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia,
• Rim 12:20 - Ale keď bude tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, keď je smädný, daj mu piť, lebo tým, že to urobíš, žeravé uhlie mu nahrnieš na hlavu.
• Lk 23:34 - Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty.
• Sk 7:60 - Potom si kľakol a zvolal veľkým hlasom: „Pane, nezapočítaj im tento hriech.“ A len čo to povedal, zomrel.
• 1Kor 4:13 - keď nás potupujú, my sa modlíme. Stali sme sa akoby smeťami sveta, vyvrheľmi pre všetkých až doteraz.
• 1Pt 2:23 - Keď mu zlorečili, on nezlorečil, keď trpel, nevyhrážal sa, to postúpil tomu, ktorý súdi spravodlivo.

tags: #biblia #matus #5 #vysvetlenie