Žilinský samosprávny kraj sa rozkladá v severozápadnej časti Slovenska a zahŕňa päť regiónov: Horné Považie, Kysuce, Liptov, Oravu a Turiec. Keď v roku 907 Veľkomoravská ríša, ku ktorej územie patrilo, padla, región sa stal od 12. storočia prakticky až do rozpadu podunajskej monarchie v roku 1918 súčasťou kresťanského uhorského kráľovstva.
V 315 miestach a obciach Žilinského kraja stojí 363 kostolov a chrámov, z toho v sídle kraja je 19 kostolov a chrámov.
Podľa údajov z posledného sčítania ľudu takmer 20 % (133 335) obyvateľstva tvoria ľudia bez náboženského vyznania, pričom v kraji dominujú rímskokatolíci (65,78 % - 454 957) nasledovaní evanjelikmi (7,87 % - 54 399).
Počet a podiel kostolov podľa denominácie:
- rímskokatolícke kostoly: 304 (83,75 %),
- evanjelické kostoly: 56 (15,43 %),
- gréckokatolícky chrám: 1 (0,28 %),
- pravoslávny chrám: 1 (0,28 %),
- (bývalý) kostol Cirkvi československej husitskej: 1 (0,28 %).
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:
- 12. storočie: 2
- 13. storočie: 36
- 14. storočie: 17
- 15. storočie: 8
- 16. storočie: 6
- 17. storočie: 16
- 18. storočie: 47
- 19. storočie: 75
- 20. storočie: 130 (z toho po Nežnej revolúcii 57)
- 21. storočie: 26
Katolícki veriaci putujú väčšinou na miesta spojené s úctou Božej Matky. Pútnických miest je na území kraja viacero a podliehajú právomoci diecézneho biskupa:
- a) rímskokatolíckej Žilinskej diecézy:
- Dubnica nad Váhom: Kostol svätého Jakuba Staršieho;
- Oščadnica: Kostol nanebovzatia Panny Márie;
- Rajecká Lesná: Bazilika minor narodenia Panny Márie;
- Turzovka (Živčáková): Kostol Panny Márie Matky Cirkvi;
- Višňové: Kostol svätého Mikuláša;
- b) rímskokatolíckej Spišskej diecézy:
- Bobrov: Kaplnka nanebovzatej Panny Márie (Kalvária);
- Krivá: Kostol svätého Jozefa, robotníka;
- Trstená: Kostol svätého Martina.
Poloha Žilinského kraja na mape Slovenska
Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka (NKP). V krajskom meste Žilina z celkového počtu 19 kostolov do tejto kategórie patrí šesť:
- rímskokatolícky Kostol svätého Štefana Kráľa (1250);
- rímskokatolícka Katedrála Najsvätejšej Trojice (1400);
- rímskokatolícky Kostol svätej Barbory (1730);
- rímskokatolícky Kostol obrátenia svätého Pavla (1743);
- rímskokatolícky Kostol svätého Imricha (1844);
- Evanjelický kostol (1936).
V Ružomberku, dlhoročnom pôsobisku Andreja Hlinku, má štatút NKP päť kostolov:
- Kostol svätého Ondreja Apoštola (1250);
- Kostol povýšenia Svätého kríža (1806);
- Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej (1827);
- Kostol Panny Márie Ružencovej (1910);
- Evanjelický kostol (1926).
V Liptovskom Mikuláši, centre Liptova, majú štatút NKP tri kostoly:
- Kostol svätého Mikuláša (13. storočie);
- Kostol svätého Ladislava (1360);
- Kostol svätého Petra z Alkantary (1476).
V Dolnom Kubíne, centre Dolnej Oravy, má štatút NKP Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej (1887).
Zaujímavosti:
- V kraji sa nachádza jediná bazilika minor: Bazilika minor narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej.
- Najstaršími kostolmi sú rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Komjatnej, prezentovaný aktuálne iba pôdorysom zaniknutého kostola, a rímskokatolícky Kostol všetkých svätých v Slovenskom Pravne (oba 12. storočie).
- Najmladším kostolom je rímskokatolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Ružomberku (2024).
- V kraji je vo výstavbe niekoľko ďalších sakrálnych stavieb: pravoslávny Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Žiline; rímskokatolícky Kostol svätej Anny v Žiline; rímskokatolícky Kostol svätého Jána Pavla II., apoštola Božieho milosrdenstva, v Demänovskej Doline; rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie v Lietavskej Lúčke.
- Posledným kostolom, ktorý bol požehnaný ešte počas existencie Rakúsko-Uhorska (1914), bol rímskokatolícky Kostol svätej Anny v Oravskej Lesnej.
Rímskokatolícky Kostol svätej Anny v Oravskej Lesnej
V Novej Dubnici, ktorá bola po druhej svetovej vojne vybudovaná pôvodne ako „socialistické mesto“ s ateistickou ideológiou a názvom Vorošilovo, nebolo počas komunizmu povolené budovanie sakrálnych stavieb. Od Nežnej revolúcie postavili v meste Evanjelický kostol i dva rímskokatolícke kostoly: Kostol svätého Jozefa Robotníka a Kostol nanebovzatia Panny Márie.
Vo Farnosti svätého Jozefa Robotníka u saleziánov v Novej Dubnici sa zišli veriaci okolo hlavného celebranta, ako kedysi apoštoli okolo Ježiša a zúčastnili sa na eucharistickej hostine, ktorá je predobrazom večnej hostiny v nebi.
Rímskokatolíckemu Kostolu Nepoškvrneného počatia Panny Márie v obci Zborov nad Bystricou sa hovorí Kysucká Sixtínska kaplnka. Kostol posvätený práve na tento mariánsky sviatok 8. decembra 1973 je jedným z mála kostolov na Slovensku postavených počas socializmu.
12. ročník Jánskeho haluškového festivalu v Novej Dubnici/Kolačíne
Rímskokatolícka Kaplnka obrátenia svätého Pavla, apoštola bola postavená v novogotickom slohu v rokoch 1884-1885. Kaplnku dal postaviť Pavel Arpád Andaházyi (1835-1914), veľkostatkár, poslanec rakúsko-uhorskej vlády v Budapešti, ktorý pracoval ako školský inšpektor vo vtedajšej Trenčianskej stolici.
Po jeho smrti sa o kaplnku nik nestaral a tá najmä počas 1.svetovej vojny úplne chátrala. V roku 1923 sa obyvatelia dohodli, že si kaplnku svojpomocne opravia. V obci sa uskutočnila zbierka, drevo na krov sa vyrúbalo z obecných hôr. Všetok dovoz materiálu a samotný materiál financoval Dezider Singer, manžel Anny, dcéry Pavla Arpáda Andaházyiho.
Občania oslávili vysviacku kaplnky v nedeľu po sviatku Nanebovzatia Panny Márie 17.augusta 1924. Kaplnku vysvätil a prvú omšu celebroval pápežský prelát z Trenčína. Odvtedy sa hody oslavujú v nedeľu po 15.auguste. Omše sa tu konali do roku 2011, kedy bol postavený Kostol nanebovzatia Panny Márie vo Veľkom Kolačíne. Od roku 2017 je kaplnka majetkom mesta Nová Dubnica.
Nad oltár dal umiestniť obraz patróna svätého Pavla na koni. Stavba má obdĺžnikový pôdorys a je zaklenutá krížovou hrebienkovou klenbou. Novogotická fasáda je s historizujúcimi architektonickými článkami.
tags: #rimskokatolicky #kostol #nova #dubnica