Ján Z Zo Zbynova: História, Osobnosť a Súčasnosť Obce

Obec Zbyňov, situovaná v malebnom prostredí Slovenska, je obdarená bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty obce, od jej historických udalostí, cez významné osobnosti, až po súčasný život a tradície.

Zbyňov je úzko spojený s udalosťami, ktoré formovali nielen región, ale aj celoslovenské dejiny. Okrem iného je obec spomínaná v kontexte bojov za vznik Česko-slovenskej republiky.

Štefan Cuk (1895 - 1919) zo Zbyňova, delostrelec 1. jazdnej batérie zomrel v nemocnici v Irkutsku. Na pamiatku česko-slovenských legionárov, ktorí bojovali za vytvorenie Česko-slovenskej republiky, je neďaleko umiestnená Legionárska ulica.

Pútnické Miesto Rajecká Lesná

Obec je tiež spojená s pútnickým miestom Rajecká Lesná. Až do polovice 20. storočia prichádzali pútnici pozdraviť Matku Božiu Frivaldskú na Turíce, na slávnosť Najsvätejšej Trojice, na sviatok Narodenia Panny Márie /8. septembra/ a v deň Mena Panny Márie /12. septembra/.

Na slávnosť Narodenia Panny Márie 8. septembra prichádzali procesie z okolitých dedín: Ďurčiny, Zbyňova, Rajca, z ďalšieho okolia z Pružiny a Mojtína.

Významné Púte

Najväčšia púť bývala na slávnosť Najsvätejšej Trojice. V trojičnú sobotu prichádzajú procesie, privíta ich miestny duchovný a majú možnosť pristúpiť k svätej spovedi u prítomných kňazov. Spovedá sa celý deň. Počas soboty si procesie konajú krížovú cestu na kalvárii. Večer o pol siedmej je kázeň pred kostolom.

Po kázni býva procesia s Prevelebnou Oltárnou Sviatosťou z kostola na kalváriu. Z tejto procesie si každý odnáša najlepší dojem. Za večerného šera sa tiahne hore kalváriou ako ohnivý had niekoľko tisíc horiacich sviec. Na kalvárii sa spievajú loretánske litánie a antifóna Zdravas‘, Kráľovná. Nasleduje návrat do kostola.

Na trojičnú nedeľu sa slúžila svätá omše už od piatej hodiny takmer každú hodinu. O 8. hodine býva kázeň pred kostolom, o pol deviatej je svätá omša, o 10. hodine je slávnostná kázeň. O 11.

Za štyridsať rokov chceli mnohí nepriatelia svätej Cirkvi vymazať toto starobylé pútnické miesto z mapy Rajeckej doliny. I názov zmenili na Rajeckú Lesnú.

Pútnici však navštevovali Frivald - Rajeckú Lesnú v hojnom počte i za totalitného režimu, ktorý neprial Cirkvi. U nebeskej Matky hľadali pomoc, útočište i ochranu. A Ona pomáhala.

Kňazi Spojení s Obcou

Milan Jánoš sa narodil 13. januára 1976 v Žiline. Vyrastal v Zbyňove pri Rajci. Po maturite študoval teológiu na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte, v Kňaskom seminári svätého Gorazda v Nitre. Kňazskú vysviacku prijal z rúk Jána Chryzostoma Korca 17. júna 2000. Primície slávil 25. júna 2000 vo Zbyňove.

Pohrebnú svätú omšu slúžil 27. júna 2019 vo Farskom kostole sv. Vavrinca v Malej Hradnej nitriansky biskup prof. Mons. ThDr. Viliam Judák, homíliu predniesol Mons. ThDr. Marián Šuráb. Po svätej omši previezli telesné ostatky zosnulého do rodného Zbyňova, kde ho pochoval nitriansky vikár Mons. ThDr.

Veriaci v Malej Hradnej postavili kríž s tabuľou na mieste, kde nečakane zomrel, tento kríž požehnal súčasný farár Peter Knapec 26. júna 2022. Kríž bude veriacim pri prechádzke lesom pripomínať osobnosť zosnulého farára.

Futbalový Život v Obci

V Zbyňove videli diváci päťgólovú nádielku, keď sa hetrikom prezentoval Jánošík. Zbyňov - Turie 5:0 (1:0), G.: 5. Bielik, 60., 63. a 72. Jánošík, 77. Mišiak. Domáci sa ujali vedenia rýchlym gólom a potom sa predbiehali v zahadzovaní šancí. Turie sa snažilo niečo spraviť s výsledkom, ale nebolo im to nič platné, pretože zlyhávali v koncovke.

Po zmene strán si domáci vytvorili ešte väčšie množstvo góloviek. Od 60. minúty si hostia vybrali slabú chvíľu, keď v rozpätí 12 minút inkasovali 3 góly a konečnú podobu výsledku dal v 77. minúte Mišiak. R Mitúch, 50. ZBYŇOV: J. Urík - Miškovský, M. Urík, Barčiak (55. Mišiak), Bariak, Bielik (83. R. Urík), Jamečný, Gažúr, Babčan, Ďurec, Smuda (46. Jánošík). TURIE: Mičky - J. Lokaj, P. Lokaj, Kudelka, Pirošík, Hreus, Chovanec, Manga, R. Chupáň, Štafer.

Tabuľka

Tabuľka futbalových výsledkov:

Kubicovci

Kubicovci žili v Kysuckom Novom Meste najneskôr od 17. storočia. Ján bol s Radoľskými v príbuzenskom vzťahu, pretože v spomínanom roku sa oženil s Katarínou, dcérou Mikuláša Radoľského. V roku 1672 bol jeden Kubica zapísaný v mestských knihách ako mestský desiatnik. V zázname nie je uvedené jeho krstné meno, pri mene Kubica je však dopísané, že bol hrnčiarom.

V roku 1678 sa spomínajú hneď dvaja hrnčiari Kubicovci - cechmajster Mikuláš a majster Juraj. O Mikulášovi sa zachovalo len veľmi málo údajov. V roku 1690 bol zapísaný v urbári budatínskeho panstva ako želiar.

Mikulášov syn Ján bol viackrát zvolený za senátora a v roku 1720 aj za richtára. Bol dvakrát ženatý, druhá manželka Barbora Snežnická v roku 1739 vo svojom spore so Zuzanou Susedíkovou žiadala jej potrestanie za to, že Zuzana, hoci „len remeselníčka a hofierka“, nepreukazovala patričnú úctu Barbore, „meštianke a manželke radného pána“.

Z prvého manželstva so Zuzanou Vangelovou mal Ján synov Mikuláša a Juraja. Obaja synovia sa aktívne podieľali na mestskej správe, Mikuláš bol za boženíka zvolený už v roku 1729, obaja boli viackrát zvolení za senátora a dosiahli aj na najvyšší úrad richtára.

Juraj ako aktívny senátor v úrade v roku 1787 zomrel, a preto bolo potrebné zvoliť nového senátora. Mikuláš, ktorý sa narodil v roku 1705, pôsobil v službách Suňogovcov, za čo ho najskôr v roku 1735 Anton Suňog oslobodil z poddanstva, od všetkých sedliackych prác a spod zemepanskej jurisdikcie a udelil mu slobodu sťahovania, a napokon 28. októbra 1741 získal od Márie Terézie armáles pre seba, manželku a všetkých potomkov.

Prvýkrát sa oženil v roku 1723 s Annou, dcérou Šimona Turiaka. Z tohto manželstva mal Mikuláš 12 detí, z ktorých sa dospelosti dožili synovia Mikuláš, Jozef a Ján a dcéry Mária a Terézia. V roku 1728 prispel na zhotovenie oltára sv. Františka v žilinskom kostole sv. Barbory a zabezpečil aj maliara stĺpov alebo sôch.

Neskôr, v roku 1751, dal pred kostolom postaviť kríž. Spolu s manželkou Zuzanou Pinovou kúpil v roku 1752 dom na žilinskom rínku od dedičov Mikuláša Rajčana, v roku 1754 kúpili v Žiline sad s rybníkom.

V roku 1755 sa spomína ako syndicus žilinských františkánov. V tom istom roku bol spísaný všetok jeho majetok, ktorý tvoril dom na rínku, sedem rolí, dve záhrady, majer a sad, to všetko v hodnote približne 1200 zlatých. V Kysuckom Novom Meste dal Mikuláš Kubica v roku 1738 postaviť kaplnku Panny Márie, ktorá sa nachádzala juhozápadne od Dolnej brány.

Mikulášovi synovia postupne z Kysuckého Nového Mesta odišli, v meste zostal len najstarší Mikuláš, ktorý tu v roku 1774 zomrel. O pokračovanie rodu sa zaslúžil predovšetkým najmladší syn Ignác, ktorý sa usadil v Melčiciach neďaleko Trenčína.

Z jeho potomkov zvlášť vynikol vnuk Pavol, vyštudovaný právnik, dlhé roky pôsobiaci v správe Trenčianskej stolice, v rokoch 1867 až 1890 ako hlavný župan a v revolučných rokoch 1848‐1849 bol členom uhorského parlamentu.

Úplne posledným členom šľachtickej línie Kubicovcov spätým s Kysuckým Novým Mestom bola Helena, dcéra Valentína Kubicu a Ignácova pravnučka. Helena sa narodila v roku 1853 v Horných Obdokovciach.

Fašiangové Oslavy

Žilinský festival masiek je jedným z najväčších kultúrnych podujatí v Žiline a najväčším fašiangovým karnevalom na Slovensku. K 16. výročiu, ktoré sa konalo 14.02.2020, Carneval Slovakia mal rekordný počet účastníkov z Bulharska, Slovenska a Česka. Špeciálnym hosťom bola Survakarska skupina Kultúrneho domu VEDA-1967 z dediny Černa Gora, obec Pernik.

Skupina predstavila ľudový obyčaj, tzv. Survakarskú svadbu. Zúčastnila sa na medzinárodných festivaloch v Severnom Macedónsku, Portugalsku a Dánsku. Mnohé ocenenia získala na Medzinárodnom festivale maškarných hier Surva v meste Pernik, a v roku 2018, na poslednom 28. Festivale Surva sa každoročne koná koncom januára od r. 1966.

V r. 1995 sa Pernik stal členom Federácie európskych karnevalových miest (FEKM). Pán Henry van der Kroon, prezident FEKM, vyhlásil v r. 2009 Pernik za európske hlavné mesto fašiangových a maškarných tradícií. Najatraktívnejšou časťou festivalu je dvojdňová prehliadka maškarných skupín z Bulharska a zo zahraničia.

Fašiangové obdobie sa začína od sviatku Troch kráľov a je sprevádzané hudbou, piesňami, tancami a zábavou. Je to obdobie prechodu od zimy k jari. V tomto období sa odohráva veľa udalostí - svadby, zabíjačky, tanečné večierky, plesy - zábavy, ktoré sú u Slovákov obľúbené do dnešných dní. Po období osláv sa začína najväčší pôst v katolíckej tradícii.

Mládenci v maskách sa v poslednú fašiangovú nedeľu vydávajú na obchôdzku z domu do domu. Podobne ako v Perniku, hlavným bodom programu Carnevalu Slovakia je pochod masiek mestom. Festival začal stretnutím všetkých masiek pred budovou mestského úradu a sprievod postupne prešiel celým mestom.

Tento rok sa ho zúčastnili rôzne folklórne a amatérske skupiny, ktoré prezentovali fašiangové zvyklosti ich regiónu. Vynímali sa medzi nimi kostýmy i masky účinkujúcich folklórnych súborov z Rozsutec - Žilina a Cifra - Uherské Hradišté, Česká republika, ako aj jedinečné masky skupiny Survakar "Černa Gora" z Bulharska.

Naozajstnú senzáciu vyvolali bulharskí účastníci v kostýmoch s ručne vyrobenými maskami z kože a pier. Pred nimi kráčali bulharské dievčatá v krojoch s nápisom Černa Gora, obec Pernik, gardista so šabľou ako aj starostka obce, odetá v tradičnom kroji z regiónu mesta Pernik, ktorá niesla trojfarebnú vlajku Bulharska.

Pódium neunieslo váhu silných bulharských chlapcov s ťažkými zvoncami zavesenými okolo pása a začalo sa ohýbať. Zvuk, ktorý vydávali sa rozliehal po celom meste. Vyhnali ním nielen zimu, ale každú zlú myšlienku a negatívnu energiu.

Bulharská účasť na Žilinskom festivale fašiangových masiek bola skvelou príležitosťou, aby sa bulharskí interpreti podelili o čaro tohto predstavenia. Pre slovenské publikum bolo potešením, aby sa oboznámili s bohatou bulharskou folklórnou tradíciou, aby pocítili jarné znovuzrodenie, a aby si popriali veľa zdravia a šťastia.

Skupinu ocenil aj primátor mesta Žilina, pán Peter Fiabáne, ktorý ich predstavil na pódiu stovkám divákov zhromaždených na námestí.

tags: #knaz #janos #zo #zbynova