Požehnanie pred evanjeliom: Význam a hlboký zmysel

Najvzácnejšou knihou všetkých veriacich je Sväté písmo. Dostali sme ju od Pána Boha. Sú to akoby Božie listy ľuďom. Na stránkach Svätého písma sa nám prihovára sám Boh a pozýva nás do svojho spoločenstva lásky. V nich nám Boh píše o sebe, o svojej láske k nám, ale aj o tom, aké šťastie pre nás pripravil.

Sväté písmo - základný kameň kresťanskej viery.

Sväté Písmo ako Dedičstvo Otcov

Sväté písmo preložené v reči ľudu je nedoceniteľným pokladom a bohatstvom národa. To najvzácnejšie pre nás je, že pretlmočili Božie slovo do našej reči, a tak nám umožnili poznávať Krista a jeho evanjelium. Sväté písmo v zrozumiteľnej reči ako dar našim predkom tvorí podstatný obsah toho, čo nazývame „Dedičstvo otcov“. Práve preto, že sa naša viera zakladá na Božom slove čerpanom z Písem, ju nazývame aj „biblická viera“.

Mať biblickú vieru znamená prijať Sväté písmo ako veľký Boží dar a čerpať z neho Božie slovo ako obživu pre svoju vieru. Sväté písmo má pre náš kresťanský život nesmierny význam. Z neho poznávame nášho Pána Ježiša Krista.

Význam Svätého Písma podľa svätých

Svätý Ján Zlatoústy vo svojej homílii povedal: „Mám jeho Písmo: ono je moja palica, ono je moja istota, ono je môj pokojný prístav. Aj keby sa rútil celý svet, mám doklad, čítam jeho list a on je moja hradba, on je moja ochrana. Aký list? „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“

Svätý apoštol Pavol o význame Svätého písma napísal: „Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.“ (2Tim 3, 16-17)

Sväté Písmo ako Svätostánok Božieho Slova

Sväté písmo považujeme za svätostánok Božieho slova. V ňom je prítomný sám Pán Ježiš - Božie slovo. Preto máme Sväté písmo vo veľkej úcte. Každá kresťanská rodina si považuje za nesmiernu česť mať Sväté písmo. Prostredníctvom neho môžeme ustavične komunikovať s Kristom a žiť v jeho spoločenstve.

Vždy, keď otvárame Sväté písmo a čítame z neho, počúvame Božie slovo. Stretávame sa osobne s Kristom a počúvame jeho samého. Božie slovo napísané vo Svätom písme je adresované ľuďom všetkých čias. Ním Boh oslovuje aj nás a volá nás k spolupráci na uskutočňovaní Božieho plánu spásy.

Svätý Pavol apoštol napísal: „A všetko, čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a útechu z Písma mali nádej.“ (Rim 15, 4) „Sväté písmo dáva Cirkvi oporu a životnú silu. Synom a dcéram Cirkvi je posilou viery, pokrmom a prameňom duchovného života. Je dušou teológie a pastoračnej kazateľskej činnosti. Žalmista hovorí: ono „je svetlo pre moje nohy, pochodeň na mojich chodníkoch“ (Ž 119, 105). Preto Cirkev vyzýva často čítať Sväté písmo, lebo „nepoznať Písma znamená nepoznať Krista“ (svätý Hieronym). (KKKC,7)

Viera a Božie Slovo

Viera a Božie slovo patria spolu. Jestvuje medzi nimi existenčná závislosť. Viera sa rodí z Božieho slova, v jeho sile trvá a sa rozvíja. Svätý Pavol apoštol túto závislosť viery na Božom slove vyjadril slovami: „Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: „Aké krásne sú nohy tých, čo hlásajú dobrú zvesť.“ Lenže nie všetci poslúchli evanjelium. Aj Izaiáš hovorí: „Pane, kto uveril tomu, čo sme hlásali?“ Teda viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.“ (Rim 10,14-17)

Pán Ježiš v podobenstve o múdrom a nemúdrom staviteľovi vyjadril podstatu viery a jej vzťah k Božiemu slovu. „A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale. A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko.“ (Mt 7,24-27)

Umenie počúvať Božie slovo

Veriť teda znamená počúvať Božie slovo a uskutočňovať ho v živote. A táto viera tvorí základ, na ktorom človek stavia celú svoju existenciu.

Umenie počúvať Božie slovo je v našej schopnosti utíšiť sa pred Bohom. Ticho, o ktorom je tu reč, možno označiť aj za zvnútornenie sa človeka. Vstúpenie do hlbín svojho srdca. Prebudenie jeho vnútorného sluchu. Je to vlastne nasmerovanie srdca na osobu, ktorá sa nám prihovára, ktorá nás oslovuje. Utíšiť sa pred Bohom, ktorý sa nám prihovára a nás oslovuje, znamená sústrediť na neho pozornosť, obrátiť sa k nemu tvárou. Je to náš nemý úžas pred jeho velebnou, krásou, dobrotou a láskou.

Sväté Písmo v osobnom živote kresťana

Sväté písmo má nesmierny význam aj pre osobný duchovný život kresťana. Božie slovo má byť vždy a všade s nami. „A tieto slová, ktoré ti ja dnes hovorím, budú v tvojom srdci, budeš ich opakovať svojim synom a hovoriť o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, alebo cestovať, či budeš líhať alebo vstávať.“ (Dt 6,7) Mnohí svätí to praktizovali tak, že sa aj naspamäť naučili niektoré výroky Svätého písma, a tie si potom v mysli a srdci opakovali všade, kde sa ocitli, často aj vo vyhnanstve alebo vo väzení.

Modlitba pred čítaním

Čítanie zo Svätého písma vždy treba spájať s modlitbou. Modlitba pred čítaním je prosbou o pomoc Ducha Svätého porozumieť Božiemu slovu. Zároveň pomáha sa sústrediť na čítanie. Aj na záver čítania sa žiada modlitba, ktorou sa usiluje človek hneď dať aj odpoveď viery Božiemu slovu. Spojenie modlitby s čítaním Písma utvára z neho ozajstný dialóg viery a lásky.

Poslucháč a ohlasovateľ Božieho slova

Medzi kresťanom a Božím slovom je životodarná väzba. Tento vzťah Slova a veriaceho kresťana sa realizuje v dvoch základných rovinách. Prvou rovinou je poslušáčstvo Božieho slova. Druhou rovinou je kresťan ako ohlasovateľ Božieho slova. Tieto dve dimenzie vzťahu Božieho slova a veriaceho kresťana spolu súvisia a nemožno ich od seba oddeľovať.

Kresťan je kresťanom práve tým, že počúva a prijíma Božie slovo. Božie slovo priam utvára jeho vieru a ju buduje. „Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc sa stať Božími deťmi; tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.“ (Jn 1, 12). Počúvanie a prijímanie Božieho slova utvára Božiu rodinu. „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“ (Lk 8, 21) Bez stretnutia sa človeka s Božím slovom nemôže sa v duši človeka zrodiť viera, ktorá je hlavným predpokladom účasti na tajomstve Cirkvi.

Sväté Písmo ako svätostánok Božieho slova

Božie slovo nielenže dáva bytie kresťanovi, ale Kristov učeník z neho ustavične aj žije. Ono formuje všetok život veriacich, je akoby chlebom ducha, ktorým sa živí viera a láska Božieho ľudu. Božie slovo je pravidlom kresťanského života pre veriacich v Cirkvi. Podľa neho utvárame naše spoločenstvo s Bohom i spolužitie s ľuďmi. „Kto ma miluje bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať.“ (Jn 14, 23) Božie slovo je svetlom pre Cirkev, v ktorého žiare putuje do nebeskej vlasti. „Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch.“ (Ž 119,105).

Byť veriacim v Cirkvi a stotožňovať sa s Cirkvou znamená byť poslucháčom a uskutočňovateľom Božieho slova.

Druhou rovinou vzťahu kresťana a Božieho slova je ohlasovanie. Tak ako v Cirkvi všetci majú počúvať Božie slovo, majú ho všetci aj ohlasovať. Službu ohlasovania Božieho slova zveril Kristus Cirkvi pri svojom nanebovstúpení.

„Iďte teda a učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ (Mt 28, 19) Tento Kristov príkaz je adresovaný všetkým členom Cirkvi a majú ho plniť všetci veriaci, pravda nie tým istým spôsobom.

Rok Božieho slova

Celá Cirkev a každý jednotlivý kresťan prepožičiava Kristovi svoj živý hlas. Jej hlasom k nám hovorí on sám. „Kto vás počúva, mňa počúva.“ (Lk 10, 16) Cirkev hlása Božie slovo rozmanitým spôsobom. Najčastejšie sa ľudia s Božím slovom stretávajú na bohoslužbách Cirkvi. Ohlasovanie Slova tvorí podstatný prvok každej liturgie. Pri čítaní Svätého písma na bohoslužbách oslovuje ľudí sám Kristus. „Kristus sám hovorí, keď sa v Cirkvi číta Písmo.“ (SC, 7)

Ďalšou dôležitou formou ohlasovania Božieho slova je v Cirkvi katechizácia. Cirkev šíri Božie slovo aj pomocou kníh a časopisov a v našej dobe technického pokroku na ohlasovanie Božieho slova využíva aj elektronické masmédiá, najmä rozhlas a televíziu.

Celá Cirkev stojí v službe ohlasovania Božieho slova. Ale nie všetci jej členovia v jednakej kompetencii a tým istým spôsobom. Najvyššiu kompetenciu pre ohlasovanie Božieho slova má v Cirkvi Magistérium. Tvorí ho zbor biskupov spolu so Svätým Otcom. Svätý Otec a biskupi majú na starosti ochranu Božieho slova, jeho správnu interpretáciu a ohlasovanie. Kristovo učenie nemôžu meniť, iba ho neomylne vysvetľujú. Neomylnosť učiteľského úradu zaručuje Duch Svätý. Biskupom v Cirkvi prislúcha aj posielať služobníkov Slova - kňazov, diakonov i vybratých laikov, aby sa Božie slovo dostalo do uší a sŕdc všetkých ľudí (Porov. Rim 10, 14-15). Zbor biskupov zjednotený so Svätým Otcom túto najvyššiu kompetenciu voči Božiemu slovu prevzal od apoštolov, ktorým ju zveril Kristus.

Drahí bratia a sestry laici, ktorí žijete vo svete, vy ste nielen poslucháčmi Božieho slova, ale aj ohlasovatelia. Sebe primeraným spôsobom máte Božie slovo ohlasovať a šíriť vo svojom životnom prostredí: na pracovisku, vo svete kultúry, verejnom živote a nadovšetko v rodinách. Rodina je osobitný priestor, kde svetskí veriaci môžu a majú ohlasovať Božie slovo. Je to predovšetkým rodinná katechéza, pri ktorej z úst rodičov deti obyčajne po prvý krát počujú Božie slovo. Najvlastnejší spôsob služby Božiemu slovu je vydávanie svedectva života, dobrý príklad, z ktorého vyžaruje Božie slovo uskutočnené v dobrých skutkoch. „Vy ste náš list vpísaný nám do srdca, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia.“ (2Kor 3, 2)

Sedem usmernení pre čítanie Božieho slova

Biblista a kňaz Spišskej diecézy František Trstenský ponúka sedem usmernení pre čítanie Božieho slova:

1. Bohoslužba slova: Liturgia je privilegovaným miestom na hlásanie, počúvanie a slávenie Božieho slova.
2. Harmónia vedy a viery: Je dôležité čítať Sväté písmo s vierou a zároveň s poznaním kontextu a literárneho žánru.
3. Spoločenstvo s Cirkvou: Sväté písmo nie je „moja“ kniha, preto je potrebné čítať ho v spoločenstve s ostatnými členmi Cirkvi.
4. Jednota Starého a Nového zákona: Ten istý Boh je autorom obidvoch častí. Ak čítame starozákonné texty, máme to robiť vo svetle Ježišovho posolstva.
5. Riziko selektívneho čítania: Nesprávnym prístupom k čítaniu Svätého písma je selektívne čítanie, pri ktorom si vyberáme iba niektoré biblické texty.
6. Hľadanie úžitku: Čítanie Božieho slova nemá byť v prvom rade zamerané na získanie akýchsi dobier, ale na hľadanie môjho zjednotenia s Bohom.
7. Vernost Božiemu slovu: Odporúčam čítať radšej kratšie biblické úseky, ale pravidelne, pozorne a pamätať si obsah prečítaného.

Priebeh Evanjelickej a. v. Služieb Božích

Každé podujatie má svoju formu. Aj služby Božie. „Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja.“ „Všetko nech sa deje slušne a v poriadku.“ (1. Korintským 14, 33 a 40) Poriadok bráni chaosu, prispieva k budovaniu jednoty a identity. To, že je poriadok služieb Božích ustálený napomáha, aby sme upriamili svoju pozornosť viac na Boha samého, než na to, aký bod programu služieb Božích bude nasledovať.

Služby Božie majú svoje nemenné, pravidelne opakujúce sa časti - ordinárium (napr. Kyrie, Sláva /Glória/, Pozdrav, Vyznanie viery /Krédo/, Otčenáš, Áronovské požehnanie; pri Večeri Pánovej /VP/: SANCTUS /Svätý/, Slová ustanovenia VP, AGNUS DEI /Baránok Boží/ i časti aktualizované, premenlivé - proprium (menia sa - predsa však v rámci určitého poriadku: kázeň, biblické texty, modlitby, piesne).

KYRIE, GLÓRIA, KRÉDO, SANCTUS, AGNUS DEI sú od najstarších čias súčasťou a charakteristickými znakmi kresťanských služieb Božích. Poriadok ev. služieb Božích je teda aj výrazom kontinuity.

Mnohé časti ev. služieb Božích jestvujú v nadväznosti na spôsob, akým slávili služby Božie kresťania už v ranej a predreformačnej cirkvi.

Význam častí služieb Božích

Nižšie uvedená tabuľka sumarizuje význam jednotlivých častí služieb Božích:

Po dospievaní záverečnej piesne nasleduje krátke ticho pre osobnú modlitbu. Ukončenie s podaním rúk je symbolom spolupatričnosti ako aj zmierenia, pokoja medzi nami.

tags: #pozehnanie #pred #evanjeliom