Tento článok sa zameriava na životy a atribúty niektorých významných svätcov a archanjelov v kresťanskej tradícii. Predstavíme si svätú Katarínu Alexandrijskú, svätú Filoménu, svätého Benedikta z Nursie a archanjelov Michala a Gabriela. Ich príbehy a symboly nám môžu poskytnúť inšpiráciu a hlbšie porozumenie duchovných hodnôt.
Svätá Katarína Alexandrijská
Svätá veľkomučenica Katarína Alexandrijská je jednou z najuctievanejších svätíc kresťanského sveta, známa svojou múdrosťou, odvahou a silnou vierou. Narodila sa v 3. storočí v Alexandrii, vtedajšom centre vzdelanosti a filozofie. Hoci vyrastala v pohanskom prostredí, jej intelekt a hľadanie pravdy ju priviedli ku kresťanstvu.
Počas prenasledovania kresťanov za vlády cisára Maxencia Katarína verejne vystúpila na obranu kresťanskej viery. Keď cisár nedokázal zlomiť jej vieru, nechal ju podrobiť krutému mučeniu. Bola uväznená a bičovaná, a nakoniec odsúdená na smrť. Jej mučeníctvo zahŕňalo použitie kolesa s ostrými čepeľami, ktoré sa však zázračne zlomilo.
Atribúty svätej Kataríny
- Koleso: Hlavný symbol mučeníctva, ktoré je spojené s jej utrpením.
Svätá Katarína je uctievaná ako patrónka všetkých, ktorí sa venujú štúdiu, učeniu a intelektuálnym povolaniam. Svätá Katarína sa uctieva 24. novembra (podľa gregoriánskeho kalendára) alebo 7. decembra (podľa juliánskeho kalendára).
Modlitba k svätej Kataríne:
„Svätá veľkomučenica Katarína, ty, ktorá si svojou múdrosťou a vierou premohla pohanskú múdrosť a utrpením oslávila Krista, oroduj za nás, aby sme vo svojom živote kráčali cestou pravdy a lásky. Pomôž nám v ťažkých chvíľach a ochraňuj nás pred zlom.“
Svätá Filoména
Roku Pána 1802 našli archeológovia v rímskych katakombách dosiaľ neznámy, 1 500 rokov starý hrob vytesaný do skaly. Na náhrobku mohli prečítať zreteľný nápis LUMENA PAX TECUM FI, ktorý po logickom usporiadaní dostal podobu PAX TECUM FILUMENA - POKOJ TEBE, FILOMÉNA. Atribúty mučeníctva a panenstva dokazovali, že ide o miesto posledného odpočinku kresťanskej mučenice raných dôb svätej Cirkvi. Nič bližšie sa o dotyčnej zomrelej nevedelo, jej život zostával nepreniknuteľnou záhadou. Až ona sama túto hádanku o pár rokov neskôr rozlúštila a prezradila o sebe to najdôležitejšie pri zjavení jednej rehoľníčke.
Kniha Tichá ruža mučeníctva je beletristickým spracovaním jej života - života sv. Filomény, trinásťročnej dievčiny, ktorá kvôli sľubu zasvätenia sa Kristu Ježiši odmietla ponuku k sňatku od samotného cisára a radšej podstúpila mučenícku smrť, než aby sa tomuto sľubu zproneverila. Popisuje životné drama dievčiny, ktorá sa nebála toho, pred ktorým sa triasol celý vtedajší svet, a ktorá zázračne pretrpela mnohé kruté mučenie, pripravené ohrdnutým panovníkom. Popisuje stret jej ryzej a nezkaženej viery, čistoty srdca a mysli so zvoľou a zkaženosťou predstaviteľa najvyššej svetskej moci, ktorá je bezmocná tvárou v tvár človeku, trebars i takto mladej dievčine, jež môže všetko v Tom, ktorý jej dáva silu (Flp 4,13).
Ponorme sa do životnej drámy dievčiny, ktorá sa nebála toho, pred ktorým sa triasol celý vtedajší svet. Zázračne pretrpela mnohé kruté mučenie, pripravené ohrdnutým panovníkom.
| Názov | Autor | Vydavateľstvo | Jazyk | Rok vydania |
|---|---|---|---|---|
| Svätá Filoména | Libor Rösner | Christianitas s.r.o. | Slovenský | 2022 |
Svätý Benedikt z Nursie
Svätý Benedikt, zakladateľ západného mníšstva a hlavný patrón Európy, sa narodil v Nursii (dnes Norcia v Umbrii, Taliansko) okolo r. 480 v šľachtickej rodine. Nezachovalo sa však veľa historických písomností, čo sa týka jeho osoby. Na štúdiá bol poslaný do Ríma. Hlavným predmetom jeho štúdia bola rétorika - umenie presvedčiť hovoreným slovom.
Vidiac morálnu skazu a intelektuálny úpadok utiekol zo štúdii v Ríme s myšlienkou na mníšsky život. Vzdal sa svojho dedičstva a začal žiť v malej dedinke Subiaco v sabínskych horách. Tam žil ako pustovník sprvoti pod vedením iného pustovníka menom Romanus. V nasledujúcich rokoch založil dvanásť kláštorov v sabínskych horách, kde mnísi žili v oddelených komunitách po dvanásť mníchov, v každej podľa počtu apoštolov.
Neskôr však náhle opustil tieto kláštory, keď mu závistlivé útoky iného pustovníka zabránili pokračovať v duchovnom vedení týchto mníchov. Následne sa stal predstaveným neďalekého kláštora vo Vicocaro, odkiaľ - keď sa časť spoločenstva proti nemu vzbúrila a dokonca ho chceli otráviť jedom - odišiel so skupinou verných žiakov, aby založil vlastný kláštor. Po mnohých ťažkostiach sa usadil v Monte Cassino, ktoré mu venoval rímsky boháč Terculius, otec sv. Placida. Benedikt, Placidus a ďalší v roku 529 začali s výstavbou mohutného kláštora. Stavba bola hotová už v roku 532 a v roku 536 sa kláštor stáva útočišťom mníchov a okolitého ľudu počas vojny.
Regula Benedicti, ktorú napísal krátko pred smrťou, bola ovocím jeho celoživotného hľadania. Veľa čerpá z výsledkov vtedajšieho mníšskeho hnutia, z regúl a zásad, ktoré už vtedy boli vytvorené. Zručne ich komponuje a modifikuje tak, aby zodpovedali jeho vízii človeka a cesty, ktorou prichádza k hĺbke poznania Boha a duchovnej lásky. Bol to pohľad - ako sa potom ukázalo - ďaleko presahujúci rámec času, v ktorom Benedikt žil. Namiesto zakladania malých oddelených komunít zhromaždil svojich nasledovníkov do veľkej komunity. Jeho vlastná sestra, svätá Školastika, sa usadila neďaleko a tu žila svoj náboženský život.
V dobe sv. Benedikta bol už mníšsky život rozšírený do celej východnej časti Stredozemného mora, zvlášť do Egypta a Sýrie. Charakterizoval ho mnohovravný odchod od civilizácie - do púšte, na neobývané územia, nezaťažené skomplikovaným administratívnym riadením. Mnísi tu mali veľkú slobodu, vlastnú organizáciu a zároveň voľbu rôznorodých foriem života - od kláštorov - gigantov (napr. päťtisícové spoločenstvo sv. Pachomia) až po úctyhodné výkony jednotlivých askétov. Práve na rozhraní civilizácie, keď starovek bol už formálne kresťanský, ale v svojom lone neustále nosil mnoho z dávnej pohanskej povahy, sa stal jeho spôsob života vhodnou pôdou pre ohnivú horlivosť prvotnej Cirkvi, v ktorom našla ideálne podmienky pre svoj duchovný rozvoj. V tej dobe prešli mníšskym životom takmer všetky významné osobnosti Cirkvi a teológovia.
Regula nebola zbierkou právnických kľučiek či zásad pre život. Svojou vynikajúcou vnútornou organizáciou otvárala priestor pre prítomnosť mystéria Krista tak v človeku, ako aj v spoločenstve, prostredníctvom vykonávania Oficia (Eucharistia a Liturgia hodín), práce a osobného štúdia Svätého Písma (Lectio divina). Takto zorganizovaný kláštor sa nestal uzavretým, elitárskym svetom. Stal sa akoby miniatúrou Cirkvi, ktorá pre prvých kresťanov nebola iba spoločenstvom pokrstených, ale predovšetkým solídnou školou zasvätenia sa pod vedením samotného Najvyššieho Pastiera. Sv. Benedikt vyhradil kláštoru meno škola Pánovej služby, v ktorej ukladá jednotlivé prvky tak, aby mních, pevne sa ich držiac, spoznával seba, rozvíjal milosti a dary získané v krste.
Základnou úlohou mnícha vždy bolo - ako hovorí Regula - hľadanie Boha a jednota s ním. Tento individuálny rozmer otvorenia sa na milosť a poslušnosť voči vôli Boha, pretváral sám Boh na väčší rozmer, do histórie Cirkvi, kultúry a civilizácie. Preto každý opravdivý mních bol vždy v plnom zmysle slova človekom Cirkvi, dokonca aj vtedy keď žil sám, ako pustovník (eremita). Benediktínsky kláštor realizoval život v spoločenstve (cenobitne), formujúc súčasne aj tých, ktorí túžili ísť do pustovne už ako vyzretí k tomu, aby mohli bojovne premáhať zlo aj osamote. Vznikol univerzálny spôsob mníšskeho života, v ktorom sa mohli nájsť ľudia rôznych temperamentov a životných príbehov.
V 5. - 7. storočí existovalo najmenej 30 rôznych regúl, ani jedna však nedosiahla taký úspech ako regula benediktínov. Na rozdiel od väčšiny z nich nebola len výpočtom jednotlivých nariadení, zákazov a trestov. Opustenie svetskej spoločnosti, voľba individuálnej askézy a poslušnosti, no predovšetkým hľadanie Boha v modlitbách a rozjímaní boli neodmysliteľnými predpokladmi mníšskeho života, ktorý bol v ponímaní sv. Benedikta školou Pánovej služby (schola Domini servitii). Do týchto nepatrných ale veľmi silných pravidiel Benedikt začlenil všetko, čo sa naučil o sile hovoreného jazyka a rečníckeho rytmu v službe Evanjelia.
Benedikt si uvedomil, že najsilnejší a najpravdivejší základ pre silu slov je samotné Božie slovo : Ktoré slová z Biblie nie sú perfektnými pravidlami pre súčasný život? Na modlitbu si Benedikt vybral žalmy, tie najkrajšie piesne židovskej liturgie, ktoré sa aj sám Ježiš modlil. Ale nie je dostatočné hovoriť iba slová. Benedikt nabádal nasledovníkov, k posvätnému čítaniu - ku štúdiu Písma. V jeho Lectio divina on a jeho mnísi memorovali Písmo, študovali ho, kontemplovali ho, kým sa nestalo súčasťou ich bytia.
Zachovala sa príhoda z Benediktovho života, keď prišiel do kláštora žobrák, ktorý žiadal o trochu oleja. Správca odmietol, pretože sami mali už iba málo. Keby bol dal túto almužnu, neostalo by už nič pre kláštor. Benedikt sa nahneval na správcovu nedôveru v Boha. Kľakol si na kolená a modlil sa. Ako sa modlil, z nádoby na olej sa ozvalo zabublanie. Mnísi fascinovaní sledovali, ako Boh naplnil nádobu tak, že sa olej až prelieval vrchom, vyrazil veko a lial sa po zemi.
Benedikt bol zakladateľom západoeurópskeho mníšstva kláštorného typu (monasticizmu), ktoré prevážilo nad jeho staršou pustovníckou formou. Roku 543 zomrela sv. Školastika. Šesť dní pred svojou smrťou si necháva otvoriť pripravený hrob vedľa svojej sestry a 21. marca 547 o 9. hodine zomiera aj Benedikt.
Svätí Archanjeli Michal a Gabriel
Svätý archanjel Michal a Gabriel sú dvaja z najvýznamnejších anjelov v kresťanskej, židovskej a islamskej tradícii. Je považovaný za vodcu nebeských zástupov, ktorý bojuje proti satanovi a jeho anjelom. Kniha Danielova (Dan. 10,13.21; 12,1) a Zjavenie Jána (Zj. 12,7-9) ho opisujú ako mocného bojovníka za Božiu pravdu. Sviatok svätého Michala a všetkých nebeských mocností sa slávi 8. novembra (podľa juliánskeho kalendára 21. novembra).
Je považovaný za Božieho posla, ktorý prináša Božie slovo a vykonáva Božiu vôľu na zemi. Kniha Danielova (Dan. 8,16; 9,21-27) a Evanjelium podľa Lukáša (Luk. 1,26-38) ho predstavujú ako anjela zvestovania. Evanjelium podľa Matúša (Mat. 1,20) hovorí o jeho úlohe pri zvestovaní Jozefovi o Máriinom tehotenstve. Sviatok svätého Gabriela je slávený 8. novembra.
Michal je vzorom vernosti Bohu, odvahy a spravodlivosti. Gabriel symbolizuje Božiu komunikáciu s ľudstvom.
Modlitba k archanjelom Michalovi a Gabrielovi:
„Svätí archanjeli Michal a Gabriel, ochrancovia a poslovia Boží, orodujte za nás pred trónom Najvyššieho. Michal, ochráň nás pred všetkými nebezpečenstvami a vedúc nás v duchovnej bitke. Gabriel, prinášaj nám Božie slovo a posilňuj nás vo viere. Pomáhajte nám naplniť Božiu vôľu v našich životoch.“
Svätí archanjeli Michal a Gabriel majú obrovský význam v kresťanskom živote ako ochráncovia, bojovníci za pravdu a Boží poslovia.
Farnosť Udavské
Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317. Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz.
Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804. Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631.
K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár. Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup.
V poslednom sčítaní obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011 sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí.
cirkevnepredmety.sk Predaj cirkevných predmetov, ikon, lámp, svietnikov, kadidelníc, krížov, svätých olejov, náramkov, ružencov, evchaistických potrieb, chrámových potrieb, sviečok a potrieb pre veriacich a pre liturgiu. Kvalitné výrobky na podporu vašej viery.