Nitrianska diecéza je najstaršou diecézou nielen na Slovensku, ale i v celej strednej a východnej Európe. História Nitrianskej diecézy siaha do 9. storočia.
Počiatky osídlenia Nitry siahajú až do obdobia pred 30 tisíc rokmi. Slovanská história Nitry začína v 5. storočí, keď na jej územie prichádzajú Slovania. Nitra bola dôležitým miestom ich prvého štátneho útvaru - Samovej ríše v 7. storočí.
V 8. storočí, v čase spravovania kniežatstva kniežaťom Pribinom, bola významným politickým, vojenským i hospodárskym centrom. Pribina dal postaviť v meste Nitre kostol, ktorý okolo roku 830 posvätil salzburský arcibiskup Adalrám. Pribinov kostol je prvým historicky doloženým dokladom kresťanstva u Slovanov.
V čase vlády kniežaťa Rastislava, ktorý prevzal vládu nad spojenými kniežatstvami nitrianskym a moravským, prichádza na jeho pozvanie byzantská misia sv. Konštantína-Cyrila a sv. Metoda roku 863. V čase vlády Svätopluka bola Nitra na vrchole svojej slávy.
V bule pápeža Jána VIII. roku 880 Industriae tuae sa oznamuje ustanovenie Vichinga za nitrianskeho biskupa sanctae ecclesiae nitrensis - svätej cirkvi nitrianskej, ktorá bola pod správou arcibiskupa-metropolitu Metoda. Nitra sa takto stala prvým dokumentovaným biskupstvom v strednej a východnej Európe, z tohto obdobia. Bola to prvá diecéza medzi slovanskými národmi.
Nemožno ani vylúčiť, že bola zároveň sídlom sv. Akého teritoriálneho rozsahu bolo nitrianske biskupstvo, vo svojich začiatkoch ťažko určiť. Prvý nitriansky biskup Viching v čase vyostrenia vzťahov medzi Východofranským kráľovstvom a Moravskou ríšou asi na prelome rokov 890-891 opustil svoje biskupstvo a vstúpil do služieb východofranského kráľa.
Druhý nitriansky biskup mizne v spoločnom hrobe Moravskej ríše. Nástupca Svätopluka Mojmír II. sa usiloval o obnovu cirkevnej organizácie vo svojej ríši. Na jeho žiadosť pápež Ján IX. poslal na Moravu troch legátov roku 899 - arcibiskupa Jána, biskupov Benedikta a Daniela, ktorí tam vysvätili arcibiskupa a troch sufragánov; žiaľ, mená ani miesta biskupstiev nie sú známe. Nemožno však pochybovať, žeby Nitra medzi nimi nebola. Pravdepodobne arcibiskupom sa stal sv. Gorazd, blízky spolupracovník sv.
Osudy nitrianskeho biskupstva sú poznačené politickými nepokojmi tých čias. Cirkevná organizácia Uhorského kráľovstva začínala nadobúdať novú podobu po roku 1000. Sv. Od začiatku jestvovania biskupstva jestvuje nepretržite v Nitre Kapitula kanonikov sv. Emeráma.
V Bazilike sv. Emeráma boli okolo r. 1030 pochované telá pustovníkov sv. Svorada-Andreja a sv. Beňadika, ktorí patrili do benediktínskeho Kláštora sv. Hypolita. Kláštor jestvoval v blízkosti Nitry na Zobore od 9. storočia. Pustovníci začas žili aj na Skalke pri Trenčíne.
Obnovenie nitrianskeho biskupstva vychádzalo aj z vnútropolitických pomerov Uhorskej ríše. Nitra aj za vlády Arpádovcov nestratila svoje významné politické, hospodárske, ale aj kultúrne postavenie. K obnoveniu biskupstva došlo s najväčšou pravdepodobnosťou za kráľa Kolomana I. (1095-1116). V Dekretáliách kráľa Kolomana (asi z roku 1110) sa spomína v Nitre prepoštstvo. Možno sa právom domnievať, že išlo o prechod z prepoštstva na biskupstvo asi bez väčšieho osobitného majetkového zabezpečenia.
Počet farností v čase obnovenia biskupstva iste nebol veľký. Na nitrianskom stolci boli vynikajúce osobnosti: Jakub I. (1223-1240), ktorý roku 1224 založil opátstvo sv.
Význam diecézy spočíva práve v jej historickosti: „Je pravdepodobné, že sa tu pri svojom príchode na Veľkú Moravu zastavili svätí solúnski bratia Cyril a Metod.“ Kresťanské korene však mala nitrianska oblasť ešte pred príchodom vierozvestcov. „Pred nimi tu účinkovali írsko-škótski misionári. Veď ako inak by tu dal postaviť kresťanský kostol nitrianske knieža Pribina, venujúc ho svojej manželke, ktorá bola kresťankou, hoci on sám bol vtedy ešte pohanom a krst prijal až pred svojou smrťou. Kostolík na nitrianskom vŕšku posvätil salzburský arcibiskup Adalrám v roku 828, teda ešte pred príchodom sv. Cyrila a Metoda na naše územie. Zasvätil ho biskupovi a mučeníkovi sv. Emerámovi. Dnes je to nitrianska katedrála - sídlo nitrianskeho biskupa.
Turecká expanzia, medzináboženské rozbroje či vznešený pôvod biskupov neslovenskej národnosti. Hoci to stáročia jediná slovenská diecéza nemala jednoduché, na biskupskom stolci sa vystriedalo viacero biskupov, ktorí diecézu obohatili. „Ladislav Maťašovský spravoval Nitrianske biskupstvo za kuruckých vojen. Všestranne pomáhal mestu a odkázal celý svoj majetok na dobročinné ciele. V Nitre založil gymnázium. Biskupovi Ladislavovi Adamovi Erdödimu sa v rámci rekatolizácie podarilo vrátiť do Katolíckej cirkvi 50 000 protestantov. Vykonal rozsiahle úpravy na nitrianskej katedrále, čím sa považuje za druhého tvorcu terajšej katedrály. Biskup Imrich Esterházi spravoval biskupstvo v čase veľkého moru a z vďačnosti za jeho ukončenie dal v roku 1750 postaviť pred hradom mariánsky morový stĺp Nepoškvrneného počatia Panny Márie,“ vymenováva aspoň niektoré významné mená Jaroslav Ondráš.
Po skončení prvej svetovej vojny sa Európa aj slovenské územie zásadne zmenili, aj z cirkevného hľadiska: „Vedúci predstavitelia prvej Československej republiky v rámci odstránenia maďarizácie vypovedali dvoch biskupov, konkrétne Viliama Batthyányiho z Nitry a Wolfganga Radnaia z Banskej Bystrice. Spišský biskup Alexander Párvy a rožňavský biskup Ľudovít Baláš čoskoro zomreli a Slovensko zostalo s jediným biskupom v Košiciach, ktorým bol Augustín Fischer-Colbrie. Po odchode Viliama Batthyányiho zostal biskupský stolec viac ako dva roky uprázdnený. Veľkým problémom bolo slabé sociálne zabezpečenie mnohých rodín a vlažný duchovný život po skončení vojny. Na nového nitrianskeho biskupa Karola Kmeťka sa preto kládli veľké nároky, on sa ich však nezľakol.
Trinásteho februára 1921 sa pozornosť katolíckeho ľudu upriamovala na Nitru. Práve tam prijali biskupskú vysviacku prví traja slovenskí biskupi. Na jej čelo sa pred sto rokmi postavil biskup Karol Kmeťko.
Karol Kmeťko (1920-1948)
„Prioritne sa zameral na kňazský dorast v diecéznom seminári, ktorý bol vo vojnovom čase vo veľmi úbohom stave. Za jeho pôsobenia sa počet bohoslovcov mnohonásobne zväčšil. Veľkú zásluhu má aj na príchode mnohých rehoľných spoločenstiev na územie diecézy. Osobitný vzťah mal k misiám. To sa prejavilo aj v napísaní veľkého dvojzväzkového diela Svetové misie, z ktorého dodnes mnohí čerpajú. Záležalo mu tiež na duchovnom i materiálnom dobre všetkých veriacich svojej diecézy, preto využíval každú príležitosť stretávať sa so svojím ľudom v ich farnostiach. Podľa slov Jaroslava Ondráša zanechal biskup Kmeťko diecézu stabilizovanú v každej oblasti. Svedčí o tom diecézny seminár, fungovanie viacerých reholí či dobročinných diel.
Ťažšie obdobie prišlo s nástupom totalitného režimu, ktorý zrušil spomínaný seminár a mnohé diela, ktoré biskup s námahou vybudoval. Nitrianska diecéza bola založená pápežom Jánom VIII. roku 880 bulou Industriae tuae a územne bola reorganizovaná 14.2.2008 dekrétom Kongregácie pre biskupov (N.
ThDr. Karol Kmeťko (1920-1948) sa vyznačil veľkou starostlivosťou o vzdelanie a prehĺbenie zbožnosti kňazov a veriacich laikov. Jeho osobitnou láskou boli misie. Svedčí o tom aj dvojzväzkové dielo Svetové misie, ktoré napísal ako nitriansky biskup. Mecénsky podporoval misionárov Spoločnosti Božieho Slova. Bol propagátorom unionistických kongresov na Velehrade. V roku 1944 bol menovaný pápežom Piom XII.
Eduard Nécsey (1948-1968)
Jeho spolupracovník a nástupca ThDr. Eduard Nécsey (1948-1968), bol známy svojou učenosťou, zbožnosťou a asketickým životom. Spravoval diecézu počas obdobia prísnej kontroly Cirkvi štátom. Veľmi ťažko prežíval obmedzenie činnosti Cirkvi v každej oblasti. Zúčastnil sa na všetkých zasadaniach Druhého vatikánskeho koncilu, kde bol všeobecne váženým a uznávaným účastníkom. Bol tiež členom Prvej biskupskej synody, na ktorej sa zúčastnil roku 1967. Pápež Pavol VI.
Ján Pásztor (1973-1988)
Biskup ThDr. JUDr. Ján Pásztor (1973-1988) sa zaslúžil o pružné uvedenie liturgickej obnovy do života diecézy a Slovenska. Ako predseda Liturgickej komisie Slovenska pripravil slovenské preklady všetkých liturgických kníh, čím sa Slovensko zaradilo medzi prvé krajiny s liturgickými textami v ľudovej reči. Bol členom komisile pre revíziu cirkevného práva. Po jeho smrti († 8. novembra 1988) spravoval diecézu, po zvolení konzultormi, Prof. ThDr. Štefan Janega, dekan CMBF v Bratislave (nar. 10. 12.
Ján Chryzostom kardinál Korec (1990-2005)
Po zmene spoločenskej situácie 6. februára 1990 bol za diecézneho biskupa menovaný Mons. Jeho Eminencia Ján Chryzostom kardinál Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch v robotníckej rodine. 15. septembra 1939 vstúpil v Ružomberku do rehole jezuitov. Do roku 1950 študoval filozofiu a teológiu v Ružomberku, v Trnave a v Brne. Po skončení štúdia filozofie pracoval v redakcii časopisov a vo vydavateľstve Posol v Trnave. Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Odtiaľto bol donútený odísť do civilného života.
V tom istom roku - 1. októbra 1950 - bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov bol ako 27-ročný 24. augusta 1951 tajne vysvätený za biskupa - biskupom Pavlom Hnilicom. Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne. 11. marca 1960 bol zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca - pre náboženskú činnosť - na 12 rokov väzenia. Prežil ho v neľudských podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach. Z väzenia sa vrátil 21. februára 1968 s podlomeným zdravím. 8. júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý odovzdal „tajnému“ biskupovi Korcovi svoje biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas zo strany štátu k pastorácii, a preto pokračoval na poste robotníka. Aj v tejto situácii, ako predtým, neostal nečinný. Kontakt s mladými ľuďmi, apoštolát v rôznej forme, ale i bohatá literárna činnosť mu vyplnila každú voľnú chvíľu. Veľká časť diel J. Ch. kardinála Korca počas bývalého režimu vyšla v samizdatoch a niektoré rukopisy sa dostali do zahraničia a vyšli knižne v Kanade u slovenských jezuitov v Cambridge, v Ústave sv.
Zmena spoločenského systému po roku 1989 zasiahla aj do jeho života. 7. januára 1990 sa stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Významným okamihom jeho života sa stal 6. február 1990, keď bol menovaný za nitrianskeho diecézneho biskupa. Kánonicky správu diecézy prebral 22. februára 1990. Slávnostne uvedený do služby nitrianskeho biskupstva bol 25. 28. júna 1991 v konzistóriu ho ustanovil pápež Ján Pavol II. za kardinála. Menovanie bolo ohlásené na všeobecnej audiencii 29. mája 1991. Pastoračná, vedecká a literárna činnosť Jána Chryzostoma kardinála Korca je odrazom skoro 50-ročného dramatického diania v Cirkvi na Slovensku. Dňa 16. júla 2005 sa stal emeritným biskupom. Zomrel v Nitre 24. októbra 2015.
V roku 1991 bol za nitrianskeho pomocného biskupa vymenovaný Mons. František Rábek. Konsekrovaný bol 27. júla 1991. Za nitrianskeho pomocného biskupa a titulárneho biskupa maxitenského bol menovaný ThDr. Marián Chovanec. Konsekrovaný bol 18. septembra 1999. Dňa 20. novembra 2012 ho Svätý Otec Benedikt XVI.
Svätý Otec Benedikt XVI. 9. júna 2005 vymenoval za nitrianskeho diecézneho biskupa Mons. Viliama Judáka.
Viliam Judák (od 2005)
Konsekrovaný bol 16. Narodil sa 9. novembra 1957 v Harvelke na Kysuciach. V rokoch 1980-1985 študoval teológiu na CMBF v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 16. júna 1985 v Nitre. V pastorácii ako kaplán pôsobil v Nitre a v Drietome, kde bol aj správcom farnosti do roku 1990. V tomto čase postgraduálne študoval na CMBF v Bratislave, kde získal roku 1991 doktorát posvätnej teológie. 1. septembra 1990 bol menovaný za prefekta Kňazského seminára sv. Od roku 1990 prednáša cirkevné dejiny na CMBF UK v Bratislave a na Teologickom inštitúte v Nitre. V rokoch 1991-2005 tiež pôsobil aj na Vysokej škole pedagogickej v Nitre, na katedre etiky a katechetiky (dnes Univerzita Konštantína Filozofa).
1. júla 1993 bol menovaný za docenta Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave. V čase od 1. júla 1996 do 1. júla 2001 zastával funkciu rektora Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre. Svätý Otec Ján Pavol II. ho v roku 1997 menoval za „kaplána Jeho Svätosti“ (Mons.). Vedúcim Katedry cirkevných dejín CMBF UK v Bratislave sa stal v roku 1997. V tom istom roku, 13. V roku 2001 bol Akademickým senátom zvolený za dekana Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Funkciu zastával do r. 2004. Zaoberá sa obdobím kresťanského staroveku a stredoveku so zreteľom na slovenské cirkevné dejiny.
Od dňa prevzatia diecézy sa neúnavne stará o dobro sebe zverenej cirkvi - o kňazov, rehoľníkov, bohoslovcov, laikov, rodiny, chorých, núdznych, migrantov a ďalších. Nezabudnuteľnou zostane, v dejinách diecézy, návšteva pápeža - svätého Jána Pavla II., 30. júna 1995, ktorý sa o nitrianskom biskupstve vyjadril s veľkou úctou: „Nitra nám hovorí o prvom tisícročí. Tu neďaleko stál prvý kresťanský kostol v stredovýchodnej Európe. Tu sa od roku osemstodvadsaťosem pšeničné zrno stáva v Eucharistii Telom Krista, ktorý v sebe zjednocuje všetkých, čo ho s vierou prijímajú.
Dňa 14.2.2008 bola Nitrianska diecéza územne reorganizovaná dekrétom Kongregácie pre biskupov (Prot. N. Do histórie biskupstva sa zapísala aj oslava 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na naše územie. Z tejto príležitosti slávil 5.
Nezabudnuteľnými ostanú slová pápeža svätého Jána Pavla II., ktoré povedal pri svojej návšteve Nitry 30.
Nitriansky diecézny biskup Mons.Viliam Judák oslavuje 65. narodeniny. Za nitrianskeho biskupa ho vymenoval 9. júna 2005 pápež Benedikt XVI. „Dnes 9. novembra slávi svoje životné jubileum 65 rokov náš nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Nech ho Všemohúci Boh obdarúva aj naďalej svojim požehnaním, dobrým zdravím, hojnosťou milostí Ducha Svätého a pastoračným elánom pre zodpovedné a otcovské spravovanie našej starobylej diecézy podľa vzoru svojich ctihodných predchodcov. Viliam Judák sa narodil 9. novembra 1957 v Harvelke na Kysuciach. Kňazskú vysviacku prijal v meste pod Zoborom 16. júna 1985. Pôsobil ako kaplán vo farnosti Nitra - Dolné mesto a vo farnosti Drietoma. V rokoch 1990 až 2001 pôsobil ako prefekt a neskôr ako rektor obnoveného Kňazského seminára svätého Gorazda. Dňa 9. júna 2005 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za nitrianskeho diecézneho biskupa. Konsekráciu prijal z rúk kardinála Jána Chryzostoma Korca 16. júla 2005, a odvtedy stojí na čele Nitrianskej diecézy.
Katolícky biskup Imrich Paluďai patril v 18. storočí k podporovateľom cirkevného školstva a slovenských kňazov. "Patrí medzi slovenské osobnosti, ktoré vtlačili svojej dobe pečať hodnôt, ku ktorým sa hlásili a obetovali im svoj život," uviedol o ňom nitriansky diecézny biskup a cirkevný historik Mons. Viliam Judák. V sobotu 31. októbra uplynie od jeho narodenia 240 rokov.
Imrich Paluďai (Palugyai, Palugyay) sa narodil 31. októbra 1780 v Palúdzke (dnes súčasť Liptovského Mikuláša). Pochádzal zo starej zemianskej liptovskej rodiny. Študoval na gymnáziu v Ružomberku, Sabinove a v Jágri (Eger, Maďarsko). Teológiu študoval v Generálnom seminári v Bratislave a v Trnave. Za kňaza bol vysvätený 4. decembra 1803. Svoju prvú svätú omšu odslúžil v Sv. Kríži nad Váhom (dnes Považany) 26. decembra 1803.
Po kňazskej vysviacke zastával niektoré služby v biskupskej kúrii v Spišskej Kapitule. V roku 1803 sa stal biskupským archivárom, neskôr biskupským tajomníkom spišského biskupa. Od roku 1806 pôsobil v pastoračnej službe v Nemeckej Ľupči (terajšia Partizánska Ľupča). Bol vymenovaný za spišského kanonika (1819), za liptovského (1821) a o rok neskôr sa stal i oravským kanonikom. V roku 1825 bol menovaný za katedrálneho archidiakona a o dva roky neskôr (1827) sa stal aj vacovským kanonikom-kantorom. V roku 1829 ho vymenovali za miestodržiteľského radcu titulárneho biskupa pharensijského. V roku 1831 bol Imrich Paluďai vymenovaný za košického diecézneho biskupa. Biskupskú konsekráciu mu udelil 6. mája 1832 vacovský biskup František Nádašdy. Do úradu ho slávnostne uviedli 20. mája 1832.
Okrem pastoračnej starostlivosti sa v Košiciach intenzívne zaoberal dejinami biskupstva, ktoré spravoval. V rokoch 1832-1838 zozbieral do ôsmich objemných zväzkov okolo tisíc strán dokumentov o založení Košickej diecézy. Uložené sú v Diecéznej knižnici v Nitre pod názvom Palugyay, Imrich: Dioecesis Casoviensis acta 1832-1838, 8. zväzkov.
Po úmrtí nitrianskeho biskupa a historika Jozefa Vuruma (1838) bol Paluďai menovaný za biskupa do Nitry. Na biskupský stolec ho slávnostne uviedli 26. mája 1839. Na tomto poste horlil za náboženský život v diecéze, šíril úctu k Božskému Srdcu a k Panne Márii. Mariánsku úctu prehlboval u svojich kňazov a veriacich najmä zakladaním mariánskych kongregácií. Založil kňazské združenie Aurea Corona, inicioval založenie Malého seminára v Nitre. Konkrétne založil základinu a spolok podporil v testamente, keďže samotná stavba sa začala až o niekoľko rokov neskôr, za biskupa Augustína Roškovániho. Vyžadoval presné vedenie matrík, starostlivé zaobchádzanie s cirkevnými prostriedkami. Mimoriadne mu záležalo na dodržiavaní cirkevných predpisov pri bohoslužbách a nepovolil žiadnu svojvoľnú "novotu". Viackrát pozdvihol svoj hlas proti alkoholizmu a aby ho podľa možnosti obmedzoval, zakladal "spolky striezlivosti".
Aby podporil v čase veľkej núdze remeselníkov a umelcov, začal v roku 1840 stavať v Močenku (vtedajšom stredisku majetkov nitrianskeho biskupstva) klasicistický kaštieľ. Keď v rokoch 1848-1849 v dôsledku hladu a chorôb zomieralo na Kysuciach veľké množstvo jeho diecézanov, zabezpečil pre nich vyživovaciu akciu. Na zmiernenie katastrofálnej situácie poskytol 20-tisíc zlatých. Zriadil základinu pre chudobných a vdovy. Štedro prispieval na založenie Mariánskych družín, na zariadenie pre starých kňazov, na patronátne fary, rehoľné domy, na nemocnicu a útulok pre nájdené deti a pre chudobných. Zaviedol tiež dotáciu pre duchovných nitrianskej a trenčianskej väznice.
Medzi významné prejavy jeho veľkodušnosti patrí aj stavba kláštora Kongregácie sestier kresťanskej lásky Vincenta de Paul s kostolom v Nitre (1854), na ktorý daroval viac než 600-tisíc korún. Okolo 140-tisíc zanechal ako fundáciu pre desať sestier. V týchto a ďalších objektoch mali postupne sestry vincentky početné triedy od materskej, cez ľudovú a meštiansku školu až po učiteľský ústav, ktorý fungoval do roku 1950 (dnes je tam cirkevná základná škola s gymnáziom).
Biskup Paluďai sa angažoval aj v spoločenskom živote, za čo bol ocenený viacerými vyznamenaniami. Roku 1849 mu udelili Stredný kríž Rádu sv. Štefana, v roku 1852 Rád železnej koruny prvej triedy a v roku 1854 Veľkokríž Rádu cisára Leopolda. Imrich Paluďai zomrel 24. júla 1858 v Nitre.
Nitriansky diecézny biskup Mons. Viliam Judák navštívil 3. mája 2009 Radošinu, aby tu 117 birmovancom udelil sviatosť birmovania. Pre Radošinu to bola historická chvíľa, lebo nitrianske biskupstvo a Radošina majú hlboko do histórie siahajúcu spoločnú minulosť. Ako sa možno dozvedieť z historických prameňov zhrnutých v Knižke o Radošine, prvá písomná zmienka o radošinskej farnosti pochádza z roku 1332. Obec bola už v tom čase majetkom Nitrianskeho biskupstva. Nitrianski biskupi, zemepáni obce, významne zasahovali do jej dejín. Prvý kostol pochádzal z 12. alebo začiatku 13. storočia a bol najstarším v okolí. Po jeho rozpadnutí dal v rokoch 1636 - 1644 súčasný kostol postaviť nitriansky biskup Ján Telegdy na mieste pôvodného. Jeho biskupský erb sa nachádza vo vnútri kostola. Vežu dal v roku 1663 vystavať nitriansky biskup Juraj Selepčéni a na nej je zvonka nad vstupom umiestnený jeho erb.
Nitriansky biskupi dali v 17. soročí postaviť v Radošine ešte faru, kaštieľ - pôvodne letné sídlo nitrianskeho biskupa, a v druhej polovici 18. storočia chudobinec a špitál, dnes domov dôchodcov. Starší občania obce sa pamätajú na pravidelné návštevy nitrianskych biskupov v Radošine, ktoré zastavil až nastupujúci komunizmus. Po dlhej odmlke, vďaka pádu komunizmu a novému členeniu diecéz na Slovensku, navštívil Radošinu opäť nitriansky biskup. A tak zažila farnosť Radošina po dlhom čase dvojnásobnú radosť. Jednu zo svojich mladých birmovancov a druhú z návštevy Mons. Viliama Judáka. Tá druhá určite vstúpi do histórie, lebo v tomto bode sa história opäť stretla. Prerušené sa znova spojilo. Stovky veriacich prítomných na privítaní otca biskupa akoby naraz vyrieklo: Vďaka Ti, Pane Bože!
tags: #nitriansky #diecezny #biskup